Predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini na rokovaní lídrov Európskej únie nikdy nebude súhlasiť s návrhom, ktorý by akýmkoľvek spôsobom prikazoval Slovensku prijať migrantov z rozhodnutia iných krajín. Odmieta aj systém ich povinného prerozdeľovania. Agentúru SITA o tom informoval tlačový odbor úradu vlády.
S podobným stanoviskom budú vystupovať aj všetci členovia vlády Slovenskej republiky, ktorí sa zúčastňujú na rokovaniach EÚ. Vyhlásenia o tom, že krajiny, ktoré nechcú prijať migrantov, by mali byť potrestané, považuje predseda vlády za nevhodné pri hľadaní riešení, ktoré majú byť postavené na európskom konsenze, mali by byť udržateľné, systémové a zamerané na príčiny a korene migrácie, nie až na jej dôsledky.
O sankciách pre krajiny, ktoré automatické prerozdeľovanie migrantov odmietnu, hovoril pred pár dňami francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Som presvedčený, že sa môžeme dohodnúť na automatickom mechanizme prerozdeľovania,“ ktorý bude koordinovať Európska komisia, vyhlásil Macron pred pár dňami v Ríme, kde sa stretol s talianskym premiérom Giuseppem Contem. Podľa agentúry AFP Macron vyzval na dohodu, na ktorej sa budú podieľať všetky krajiny EÚ, inak budú „potrestané finančne“. Podľa Macrona politika EÚ musí v tejto otázke kombinovať humanitu, solidaritu a efektívnosť. Vyzval tiež na väčšie úsilie pri repatriovaní neúspešných uchádzačov o azyl.
Macronova rétorika sa nepáči ani Bugárovi so Sulíkom
Predseda koaličnej strany Most-Híd Béla Bugár a predseda opozičnej SaS Richard Sulík sa zhodli na tom, že sa im nepáči Macronova rétorika. Povedali to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Bugár si myslí, že utečencom však pomáhať treba, migranti sú podľa neho „iný prípad“. Sulík považuje Macronove slová o migračnej politike za „nehoráznosť“. Návrhy Macrona o automatickom prerozdeľovaní migrantov označil ako „extrémne nehumánne“. Podľa jeho slov tak pribudne viac utopených v Stredozemnom mori. „Je to falošné, neúprimné,“ komentoval.
Predseda strany Most-Híd tiež uviedol, že vníma, že strana neklesla v prieskumoch pod štyri percentá. „Neklesáme pod štyri percentá, to je dôležité. Zo štyroch dostať sa nad päť sa dá vždy,“ komentoval. Prieskumy verejnej mienky podľa jeho slov „niečo signalizujú“. „Musíme oveľa častejšie chodiť do regiónov, oveľa aktívnejšie musíme hovoriť o výsledkoch a vysvetľovať,“ mieni.
O odchode Kataríny Cséfalvayovej zo strany si myslí, že to bola práve ona, ktorá „stratila hodnotové väzby“. Pripomenul, že strana má viac ako 5000 členov, preto presuny v strane považuje za minimálne.
Predseda opozičnej SaS Richard Sulík tiež vníma, že strane poklesli preferencie. Vidí za tým vznik nových strán „s masívnou mediálnou podporou“ a „s obrovskými rozpočtami“. „Samozrejme, to nám percentá v prieskumoch ubralo. Teraz to znamená, že musíme zabojovať. Musíme sa viacej snažiť,“ komentoval Sulík s tým, že o všetkom napokon rozhodnú voľby 29. februára 2020.
Sulík nechcel komentovať mená, ktoré by sa mali objaviť na kandidátke strany. Zodpovednosť za situáciu v SaS však „berie na seba“. „Čokoľvek sa v strane stalo, som za to zodpovedný ja. Sú za tým objektívne dôvody, ale aj subjektívne,“ skonštatoval. Svoje znovuzvolenie za predsedu strany považuje za demokratické. Dodal, že na menách kandidátov strany do najbližších parlamentných volieb sa dohodnú na nominačnom kongrese SaS 5. októbra.
Sulík si tiež myslí, že za aktuálnu situáciu v rozpočte je zodpovedný bývalý minister financií Peter Kažimír (Smer). Jeho nástupca Ladislav Kamenický (Smer-SD) je podľa neho „slabým ministrom v rámci vplyvu v koalícii“, čo súvisí s tým, že je vo funkcii krátko. Podľa šéfa opozičnej SaS kríza nemusí prísť, ale náznaky na to, že príde, sú. Riešením situácie je podľa jeho slov tzv. štíhly štát a zlepšenie podnikateľského prostredia.
Bugár zasa tvrdí, že sú návrhy, za ktoré zahlasovať koaličná strana Most-Híd nemôže. „Nemyslím si, že len tak môžeme odsúhlasiť minimálnu mzdu či minimálny dôchodok. Zodpovedný politik nenechá rozbombardovaný rozpočet, aj ďalšia vláda z niečoho musí začať,“ komentoval. Je však presvedčený, že niektoré opatrenia, akými sú napríklad zvýšenie rodičovského príspevku, sa naopak realizovať musia.