Ministerka ubezpečuje, že je pripravená na odbornú diskusiu. Návrhy, ktoré smerujú k humánnejším podmienkam alebo implementujú odporúčania európskeho výboru na zabránenie mučeniu, však Kolíková kritizuje. Kým Sme rodina a Smer sa s prijatím zmien ponáhľajú, časť koalície sa do nich nehrnie. Každá strana má svoje vlastné dôvody.
Otázku primeranosti najmä kolúznej väzby a jej podmienok otvorila najmä smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského v prešovskej väznici na konci minulého roku. V súčasnosti je podľa rezortu spravodlivosti v kolúznej väzbe zhruba 14 ľudí. Už v polovici marca bolo jasné, že ustanovenia trestného poriadku týkajúce sa väzby čaká zmena. Ako upozornil denník Pravda na potrebe jej novelizácie sa zhodli okrem ministerky aj generálny prokurátor Maroš Žilinka či policajný prezident Peter Kovařík.
Kolíková napokon 15. apríla predložila do pripomienkového konania, ktoré potrvá do 6. mája, novelu trestného poriadku. Tá síce zavádza maximálnu dĺžku kolúznej väzby, ale s viacerými výnimkami. Kolíková navyše pri kolúznej väzbe vylučuje jej náhradu alternatívnymi prostriedkami, čím ignoruje aj odporúčanie európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) ako aj nález Ústavného súdu z roku 2004. „Súčasný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti nerešpektuje ustálenú európsku právnu doktrínu zásahov do základných práv a slobôd,“ skonštatovala Slovenská advokátska komora.
Návrh ministerstva spravodlivosti nemá ambíciu dosiahnuť ani len úroveň českej úpravy, napriek tomu, že sa na ňu ministerka pri príprave svojho návrhu odvolávala. Kolíkovej návrh tak pôsobí s ohľadom na jej odvážne vyhlásenia o humanizácii väzenstva skôr pomerne alibisticky. Vysvetľuje to tým, že polícia by pri dodržiavaní štandardov 21. storočia vyšetrovať nestíhala. „Snažila som sa o vyváženosť medzi účelom trestného konania v pomere k obmedzeniu osobnej slobody,“ priznala.
Vo svojom návrhu ministerka kolúznu väzbu obmedzuje najviac na päť mesiacov, ale len v prípade, že nejde o obvinenie z trestných činov organizovaných zločineckých skupín či ďalších vážnych zločinov, za ktoré je možné uložiť trest na doživotie.
Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko v tejto súvislosti upozornil na riziko, že polícia jednoducho zvolí namiesto spolupáchateľstva obvinenie z organizovanej skupiny a kolúzna väzba môže trvať opäť roky. „Táto výnimka bude zvádzať orgány činné v trestnom konaní k možnému nadkvalifikovaniu skutkov uvedených v uzneseniach o vznesení obvinenia, ktoré si budú následne môcť vyšetrovať bez päťmesačného obmedzenia trvania kolúznej väzby obvineného,“ napísal Šamko na portáli Právne listy.
Hľadajú sa zámienky
S alternatívnymi návrhmi prišli dve ďalšie parlamentné strany. Najodvážnejší predložila strana Smer. Navrhuje v ňom skrátiť všetky maximálne lehoty väzby zhruba o tretinu, kolúznu väzbu limituje na tri mesiace a v súlade s odporúčaním európskeho výboru na zabránenie mučeniu navrhuje aj povinnosť primárne nahrádzať všetky druhy väzby, teda vrátane kolúznej.
Väzobné lehoty chceli poslanci Smeru meniť cez pozmeňujúci návrh poslankyne Jany Vaľovej z 30. marca k vládnemu zákonu o obetiach trestných činov, ktorý počítal s účinnosťou od 1. mája 2021. Vtedy zastupujúca ministerka spravodlivosti Veronika Remišová však zákon stiahla. Neuviedla však ako dôvod obavu z presadenia pozmeňujúceho návrhu Smeru, ako to predstavitelia strany Za ľudí dnes prezentujú, ale rozklad vlády Igora Matoviča (OĽaNO).
So striktnejším návrhom nasledovala 16. apríla koaličná poslankyňa zo Sme rodina Petra Hajšelová, ktorá bola aj jednou z členiek kontrolnej komisie na preskúmanie okolností Lučanského smrti. Aj Hajšelová chce skrátiť všetky maximálne lehoty väzby zhruba o tretinu, kolúznu väzbu však limituje až na päť mesiacov, ale tiež ignoruje odporúčanie európskeho výboru.
V prípade Hajšelovej návrhu ministerka hovorí o porušení koaličnej zmluvy a jej strana Za ľudí naznačuje, že ide o iniciatívu koordinovanú s opozičnou stranou Smer a nezaradenými poslancami expremiéra Petra Pellegriniho združených v strane Hlas. Tí už priznali, že by Hajšelovej návrh podporili. Predstavitelia vládnej koalície však opakovane naznačujú aj skrytú motiváciu hnutia Sme rodina pomôcť z väzby rodinne spriaznenému bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému.
Hlavne pomaly
Dokonca aj tlačovú besedu, kde predseda Smeru Robert Fico upozornil na hospodárenie rodinnej firmy ministerky, sa Kolíková snaží interpretovať ako zámienku pre snahu Smeru o zmenu lehôt väzby.
„Asi nie je náhoda, že sa mne aj mojej rodine Robert Fico takto venuje práve v čase, keď je predmetom verejnej diskusie kolúzna väzba,“ reagovala ešte v utorok Kolíková. „Asi stojím Ficovi a jeho partii absolútne v ceste, aby dostali svojich ľudí von z väzby. Chcem preto jasne povedať, že Robertovi Ficovi neustúpim. Zvlášť vo veciach týkajúcich sa právneho štátu,“ zdôraznila. Ustúpiť sa nechystá ani hnutiu Sme rodina.
Ak keď predseda Sme rodina Boris Kollár naznačuje, že by bol kvôli tejto agende ochotný nepodporiť programové vyhlásenie vlády a v podstate tak položiť vládu Eduarda Hegera (OĽaNO), väčšina koalície sa so zmenami nechce ponáhľať.
Za ostatné dva roky polícia zadržala, obvinila a poslala do väzby takmer stovku prominentov, viacerých práve z okolia bývalej garnitúry na čele so Smerom. Ako upozornil politológ a rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied Kutná Hora Tomáš Koziak, koalícia postavila svoje predvolebné sľuby najmä na boji proti korupcii, z čoho jej plynie aj značné riziko. Obzvlášť pre premiérsku stranu OĽaNO.
„Pokiaľ sa postupne začnú prepúšťať ľudia obvinení z korupcie a nepreukáže sa ich vina, preferencie pôjdu tiež dramaticky dole. Toto je pre protikorupčne založené OĽaNO časovaná bomba, ktorú nemá tak úplne v rukách. Ak za tieto štyri roky neuvidíme odsudzujúce rozsudky, OĽaNO bude mať problém,“ uviedol Koziak v nedávnom rozhovore pre Pravdu.
Sama ministerka priznala, že pravidlá väzobného stíhania chcela riešiť komplexne, a najmä neskôr. „Bola by som úprimne radšej, keby som to ani nedávala teraz do legislatívneho procesu, pretože máme popri tom otvorenú veľkú novelu trestného poriadku, kde chceme skrátiť celý proces prípravného konania a do toho zaradiť aj kolúznu väzbu,“ povedala Kolíková.
Dá sa preto očakávať, že koalícia nakoniec nájde v téme kompromis. Obzvlášť, keď nominanta Sme rodina na šéfa SIS Vladimíra Pčolinského minulý týždeň obvinili z ďalšieho korupčného trestného činu a ani zmena legislatívy mu z väzby tak rýchlo nepomôže.
„Je to dôležitá téma. Je dôležité, aby rokovania pokračovali a našli sme spoločný konsenzus. Myslím si, že dosiahneme dobrý kompromis,“ poznamenal premiér Heger. „Pre nás je podstatné, aby koalícia fungovala do konca tohto volebného obdobia. Bol by som veľmi rád, keby sme v koalície pozerali na to, ako úspešne dovládnuť,“ dodal.
Čo je kolúzna väzba
- Inštitút väzby upravuje trestný poriadok. Súd do nej môže obvineného zobrať, len ak existuje dôvodné podozrenie, že stíhaný skutok sa naozaj stal a spáchal ho obvinený. Na väzbu však musia byť splnené dôvody, ktoré zároveň určujú aj podobu väzobného stíhania. Tieto dôvody sú tri – obava, že obvinený sa bude pred hrozbou vysokého trestu skrývať, bude ovplyvňovať svedkov, znalcov alebo spoluobvinených a tretím dôvodom je obava, že bude v trestnej činnosti pokračovať, resp. dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo ho pripravoval.
- Väzba môže trvať len nevyhnutný čas. Základná lehota v prípravnom konaní je sedem mesiacov pre prečin, 19 mesiacov pre zločin a 25 pre obzvlášť závažný zločin. Jej celkové trvanie už aj spolu s konaním pred súdom však nesmie presiahnuť 12 mesiacov v prípade prečinu, 36 v prípade zločinu a 48 pri obzvlášť závažnom zločine. Vo výnimočných prípadoch zákon počíta dokonca so 60 mesiacmi, čo je rovných päť rokov.
- Najspornejšie je v súčasnosti vnímaná práve kolúzna väzba, ktorá má zabrániť možnému ovplyvňovaniu účastníkov konania, a tak mareniu trestného stíhania. Platí na ňu rovnaká lehota ako pri ostatných dôvodoch, no neporovnateľne prísnejší režim. Obvinení sú v takýchto prípadoch zvyčajne umiestňovaní do cely s výmerou 8 m2 po dvoch, pričom majú obmedzovaný kontakt nielen so spoluväzňami, ale aj s rodinou či priateľmi, teda s hocikým, kto by obvinenému mohol pomôcť pri marení vyšetrovania. Obvinený sa tak ocitá v ťažšom postavení ako právoplatne odsúdený väzeň, dokonca v horšom, akým je výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia určený pre najťažších zločincov.
Tri návrhy na zmenu väzby
Petra Hajšelová (Sme rodina)
- navrhuje povinnosť primárne nahrádzať útekovú aj pokračovaciu väzbu
- základnú lehotu väzby skracuje zo 7 na 6 mesiacov
- celkovú lehotu väzby v prípravnom a súdnom konaní skracuje pri zločinoch z 36 na 24 mesiacov a pri obzvlášť závažných zločinoch zo 48 na 36 mesiacov
- v prípravnom konaní väzbu skracuje pri prečinoch zo 7 na 6 mesiacov, z 19 na 12 pri zločinoch a z 25 na 19 mesiacov pri obzvlášť závažných zločinoch
- kolúzna väzba najviac 5 mesiacov s možnosťou predĺženia v prípade kolúzneho správania
Jana Vaľová (Smer)
- navrhuje povinnosť primárne nahrádzať všetky tri druhy väzby – útekovú, pokračovaciu aj kolúznu
- základnú lehotu väzby skracuje zo 7 na 6 mesiacov
- celkovú lehotu väzby v prípravnom a súdnom konaní skracuje pri zločinoch z 36 na 24 mesiacov a pri obzvlášť závažných zločinoch zo 48 na 36 mesiacov
- v prípravnom konaní väzbu skracuje pri prečinoch zo 7 na 6 mesiacov, z 19 na 12 pri zločinoch a z 25 na 19 mesiacov pri obzvlášť závažných zločinoch
- kolúzna väzba najviac 3 mesiace
Ministerka Mária Kolíková (Za ľudí)
- navrhuje povinnosť primárne nahrádzať útekovú aj pokračovaciu väzbu
- kolúzna väzba najviac 5 mesiacov s možnosťou predĺženia v prípade kolúzneho správania, ale s výnimkou pre trestné činy organizovaných zločineckých skupín a ďalšie, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie
- pri kolúznej väzbe musí prokurátor uviesť konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavy z kolúzneho správania a sudca udelenie väzby odôvodniť