Zdôraznila, že prijatím základného zákona štátu v roku 1992 Slovenskou národnou radou sme sa nielen týmto aktom, ale predovšetkým literou i duchom ústavy, prihlásili k hodnotám právneho, demokratického a zvrchovaného štátu, ktorý o niekoľko mesiacov – 1. januára 1993 – reálne vznikol. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.
„Tohtoročný Deň Ústavy SR oslavujeme v období, v ktorom ústavný text a jeho výklad v podobe rozhodnutí Ústavného súdu SR významne vstúpil do spoločenského a politického diania na Slovensku,“ povedala prezidentka.
Pripomenula, že na základe ústavy Ústavný súd SR dvakrát pozastavil účinnosť vyhlášky, ktorá upravovala režim na hraniciach. Rozhodol tiež o tom, že spôsob predlžovania núdzového stavu bol v súlade s Ústavou SR.
Čítajte viac Mikasova vyhláška neprešla cez Ústavný súd. Cestovateľský semafor je späť
V prípade advokáta Martina Ribára zase na základe ústavy zrušil jeho väzobné stíhanie. Taktiež vo veci podnetu, ktorý sa týkal ústavnosti referenda, rozhodol, že konanie referenda s otázkou, ako ju sformuloval petičný výbor, nie je v súlade s Ústavou SR.
Čítajte viac Väzba advokáta Ribára bola protizákonná, rozhodol Ústavný súd. Sedel 20 mesiacov
„Mnoho ľudí od Ústavného súdu SR očakávalo iné rozhodnutia a svoju nespokojnosť dávalo najavo aj spôsobmi, ktoré sa vymykajú z rámca kultivovanej občianskej diskusie. Žiaľ, bežnou súčasťou verejnej debaty sa stalo, že mnohí za ústavné považujú iba to, čo oni sami považujú za správne,“ povedala hlava štátu.
Ako dodala, všetko ostatné, s čím nesúhlasia, vyhlasujú za neústavné. „Stav, keď sa osobný nesúhlas vydáva za neústavnosť, je v príkrom rozpore s tým, čo od nás, ako od občanov, vyžaduje Ústava SR. V demokratickom zriadení je ústava najvyšším zákonom, ktorý si treba ctiť aj vtedy, keď jej ustanovenia sú prekážkou pri napĺňaní skupinových politických alebo osobných ambícií,“ uzavrela Čaputová.
Premiér: Ústava SR je korunou nášho práva
Premiér Heger ku Dňu ústavy SR uviedol, že Ústava SR je korunou nášho práva, ktorá hovorí o našich hodnotách a určuje pravidlá v spoločnosti.
„Keď sa občania a štátne orgány budú správať tak, ako to požaduje ústava, budeme žiť v slobodnej a spravodlivej krajine, kde vládne zákon. Budeme žiť v krajine, v ktorej zároveň prevláda duch tolerancie a spolupráce,“ poznamenal premiér. Žiadna spoločnosť nemôže podľa jeho slov prežiť bez spolupráce, ani tá naša.
„Nebojím sa diskusie, nebojím sa polemiky. Tie najlepšie riešenia sa zrodia len vtedy, keď spolu hovoríme,“ vyhlásil Heger s tým, že má obavy, že plodnú diskusiu a vecnú polemiku sa snaží z nášho života vytlačiť nenávisť, neochota vzájomne sa počúvať, zlomyseľnosť, ale aj účelová manipulácia s faktami. „Nedovoľme to. Majme stále otvorené srdcia aj hlavy. Počúvajme sa navzájom. Nebuďme na seba navzájom zlí a povýšení. Rešpektujme sa navzájom,“ povedal premiér.
V rozhádanej, rozdelenej, nespolupracujúcej spoločnosti nemôžu byť podľa neho ľudia šťastní. „A my predsa chceme byť šťastní. Chceme žiť spokojný život v štáte, ktorý funguje. Na to sme predsa tento štát založili, a preto sme prijali ústavu, ktorá má dnes 29 rokov,“ uviedol.
Ako dodal, cíti záväzok každodennou prácou napĺňať hodnoty ústavy a rozhodnutia vlády podriaďovať ústavným pravidlám. Naďalej mieni obrusovať hrany na politickej scéne a posilňovať ducha spolupráce našej spoločnosti.
Video: Policajti spacifikovali protestujúcich pred parlamentom (1. 9. 2021)
Slováci museli tvrdo a dlho bojovať o to, aby si svoj národný a štátny život mohli zariadiť podľa vlastných predstáv v podmienkach národnej slobody a demokracie. Pri príležitosti stredajšieho Dňa Ústavy SR to na podujatí Slovenský deň kroja v Banskej Bystrici vyhlásil predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina).
Slovákom sa podľa predsedu parlamentu dlhých 150 rokov nedarilo presadiť sa v konkurencii s okolitými národmi a zriadiť si vlastnú štátnosť. „Politické zmeny, ktoré sa začali novembrom 1989, umožnili aj Slovákom v nových demokratických pomeroch uvažovať o novej forme štátnosti,“ skonštatoval.
Politické špičky podľa jeho slov neboli jednotné v tom, ktorým smerom sa majú uberať štátoprávne ambície Slovákov. Ako tvrdí, jednotné však boli v tom, že budúce Slovensko musí mať vlastnú ústavu, ktorá bude zabezpečovať jeho rozvoj v demokratických pomeroch podľa potrieb obyvateľov Slovenska.
Voľby v roku 1992 podľa Kollára rozhodli, že 1. septembra 1992 vtedajšia Slovenská národná rada prijala ústavu, ktorá zabezpečila slovenskému národu a všetkým občanom SR demokratickú cestu k samostatnosti.
„Jej vyhlásenie 1. januára 1993 bolo len formálnym zavŕšením procesu osamostatňovania SR, ktorý sa začal vyhlásením suverenity 19. júla 1992 a pokračoval prijatím Ústavy SR dnešný deň pred 29 rokmi,“ podotkol predseda parlamentu.