Sudca Šamko: Paragraf 363 sa mení narýchlo a nekoncepčne

Aj keď si úpravu alebo špecifikáciu paragrafu 363 Trestného poriadku predstaviť vie, samotný paragraf považuje za opodstatnený. Neviem si predstaviť, že by takéto oprávnenie nebolo. Čo by bolo s chybami v právoplatných rozhodnutiach, ak ich nemôže napraviť ani súd, hovorí sudca Krajského súdu v Bratislave a bývalý prokurátor Peter Šamko.

05.09.2021 09:00
debata (33)

Je paragraf 363 Trestného poriadku naozaj nástrojom na svojvôľu generálneho prokurátora alebo má v zákone svoje miesto?

Podľa mňa tento paragraf má svoje opodstatnenie. Ak dôjde k nejakým závažným procesným alebo hmotnoprávnym chybám v prípravnom konaní, tak je namieste, aby to naprával prokurátor, napríklad aj generálny. Pretože prokurátor je pánom prípravného konania a on sa má vysporiadať s chybami, aby obžaloba prišla na súd už bez možných chýb. Toto ustanovenie podľa mňa má opodstatnenie, pretože nie je iná možnosť, ako tieto chyby napraviť. Mohol by to vrátiť len do prípravného konania, kde by ale nebol opäť nikto, kto by to mohol preskúmať alebo napraviť. Nemyslím si, že obyčajné vypustenie tohto oprávnenia by bolo dobré riešenie. Navyše tento paragraf má aj ďalšiu výhodu.

Akú?

Je to dobrý spôsob, ako by prokuratúra mohla zjednocovať podriadené prokuratúry. Keď som bol voľakedy na prokuratúre, uvažovalo sa nad tým, že by aj prokuratúra mohla mať na rozhodnutiach podľa paragrafu 363 založenú vlastnú vnútornú judikatúru, ako majú aj súdy. Na rozhodnutiach cez paragraf 363 by bolo vidieť, čo Generálna prokuratúra považuje za pochybenia a aké pochybenia sa robia najčastejšie. To by sa potom rozposielalo všetkým podriadeným prokuratúram a tým by sa zjednocoval postup. Hociktorý prokurátor by tak vedel, že toto Generálna prokuratúra považuje za nezákonný a nesprávny postup a má to robiť inak. Takže toto oprávnenie neslúži len na to, aby sa rozhodol nejaký podnet, ale aj na zjednocovanie rozhodovacej praxe na prokuratúre.

súd, Vladimír Pčolinský Čítajte viac Burda: Neodôvodnené trestné stíhania sú rovnako nebezpečné ako korupcia

Bolo by dobrým riešením toto oprávnenie zúžiť alebo špecifikovať konkrétnejšie?

Dalo by sa to zúžiť, tak ako je to napríklad v Českej republike, kde je možné takéto oprávnenie použiť len na meritórne rozhodnutia, napríklad keď prokurátor rozhodne o zastavení trestného stíhania, jeho postúpení alebo podmienečnom zastavení. Tam má oprávnenie to preskúmať a zrušiť tiež najvyšší štátny zástupca. Ale k tým podstatným porušeniam zákona môže dôjsť aj pri iných rozhodnutiach, napríklad pri vznesení obvinenia. Potom si neviem predstaviť, ako by sa takáto chyba dala napraviť, pretože ani súd nemôže zasahovať do uznesenia o vznesení obvinenia. To znamená, že by som to ponechal aj na iné ako len meritórne rozhodnutia, ale s tým, že musí ísť o podstatné porušenie zákona a nestačí len nejaké obyčajné porušenie zákona. Zúžiť sa to dá, podobne ako v Českej republike, ale tie nezákonnosti môžu byť aj pri iných rozhodnutiach a nielen tých konečných.

Prvý návrh zmeny tohto oprávnenia má byť predložený už v pondelok. Nie je to príliš rýchlo?

Ak už má byť v pondelok, vidieť, že nejaká odborná diskusia k tomu nebude. Ostatne, ako v podstate vždy. Urobí sa to narýchlo a nekoncepčne. Zmeny, úpravy či zúženia takéhoto podstatného paragrafu by mali určite mať nejakú pracovnú komisiu, ktorá by pracovala dlhšie a mali v nej zastúpenie viaceré právnické profesie. Mala by to byť normálna debata, z ktorej by mohol byť nejaký výstup. Nič také sa už ale cez víkend nepodarí. Takto sa Trestný poriadok a Trestný zákon mení bežne. Vždy keď niečo príde, narýchlo sa to pomení.

33 debata chyba
Viac na túto tému: #Generálna prokuratúra