VIDEO: Pozrite si debatu Márie Hlucháňovej a Michala Aláča v relácii Ide o pravdu.
Ako si deklarovaný pokles zaznamenanej korupcie vysvetľuje? „Došlo k rôznym organizačným zmenám, k narušeniu rôznych väzieb, tokov informácií a peňazí. Takže aj tie osoby, ktoré sa chceli korupčne správať, museli hľadať nové spôsoby. Tie sme sa snažili zmonitorovať a v prípade, že sa nám to podarilo, tieto informácie sme odstupovali príslušným orgánom,“ uviedol. „Nejde len o zmenu vlády, ale aj o zmenu osôb, ktoré videli, že sa začali objasňovať niektoré činy a niektoré osoby prehodnotili svoje pôsobenie,“ doplnil Aláč.
Aláč v relácii hovoril aj o pandémii, jej vplyve na bezpečnosť spoločnosti a fungovanie tajnej služby. „Pandémia a opatrenia s ňou súvisiace zasahujú každého z nás. Je ovplyvnená výrobná kapacita podnikov, čo môže spôsobiť nedostatok tovarov, čo má dopad na hospodárstvo. Pandémia má dopad aj na domácnosti. Vzrastajú určité nálady v spoločnosti. Môžu gradovať extrémistické nálady, ktoré môžu vyvolávať rôzne násilné protesty extrémistickej scény,“ priblížil Aláč.
Vedenie tajnej služby prevzal ako nominant hnutia Sme rodina na začiatku mája, keď polícia pre údajnú korupciu zadržala dovtedajšieho riaditeľa Vladimíra Pčolinského. Vplyv predsedu hnutia Borisa Kollára či ministra práce Milana Krajniaka na svoju prácu ale odmietol. Vraj ich pozná len ako politikov.
„Ja musím byť apolitický,“ zdôraznil Aláč. „Som už niekoľko rokov kariérny spravodajec. Naprieč politickým spektrom bol konsenzus, že nový riaditeľ by mal byť kariérny profesionál, a keďže som zastupoval Vladimíra Pčolinského v tom čase vo väzbe, padla voľba na mňa,“ priblížil riaditeľ SIS, ktorý je presvedčený o Pčolinského nevine.
Ledva si sadol do kresla riaditeľa, už sa na pôde SIS uskutočnilo tajné stretnutie najvyšších ústavných činiteľov. Predmetom stretnutia mali byť údajne spravodajské informácie o manipulovaní trestných stíhaní vyšetrovateľmi NAKA. Tajná služba preto v posledných mesiacoch čelila aj kritike. V tejto súvislosti reagoval Aláč aj na nedávne vyjadrenia policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý prehovoril o zvláštnych aktivitách proti vyšetrovateľom NAKA. Podľa Hamrana bolo v objektoch Národnej kriminálnej agentúry zasiahnuté do monitorovacieho systému tak, aby to umožňovalo nerušené odpočúvanie podozrivých vyšetrovateľov NAKA.
Aláč jednoznačne poprel, že by v tomto prípade išlo o SIS. „Od toho sa dištancujem, žiadny objekt sme určite nenarušili,“ zdôraznil. Odmietol tiež, že by SIS vyšetrovateľov NAKA sama odpočúvala. „Slovenská informačná služby nepoužila informačno-technický prostriedok. Pre nás celá tá vec skončila tým, že sme spravodajskú informáciu postúpili orgánom činným v trestnom konaní a tie si už potom robili procesné úkony. Ak tam bol použitý informačno-technický prostriedok, tak niekým zo zložky, ktorá vo veci konala,“ poznamenal Aláč.
Napokon sa vyjadril aj k aktivitám bývalého riaditeľa kontrarozviedky SIS a exnovinára Petra Tótha. Ten od svojej dekonšpirácie často zverejňuje informácie o fungovaní SIS či rôznych osôb z jej záujmu. O svojich zážitkoch z SIS napísal aj knihu.
„Jeho pôsobenie v SIS sa mi hodnotí ťažko, keďže som ho ako príslušníka už nezažil. Na jednej strane má ako príslušník povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa pri výkone služby dozvedel, na druhej strane tu máme aj slobodu slova. Ak nájde nejaký prienik a svoje povinnosti vie zosúladiť so svojimi právami, nie je to problém,“ dodal Aláč.