V utorok ste boli s kolegami pred parlamentom. Odmietate však, že išlo o protest. Prečo?
Protest v tomto období byť nemôže, ani zhromaždenie. My sme tým urobili symbolickú bodku za všetkým, čo sa dialo, lebo dva roky sa snažíme komunikovať s predstaviteľmi krajiny. Dali sme im požiadavky k reforme záchrannej služby, k navýšeniu platov. Niekoľkokrát sme ich, slušnou cestou, predniesli obom ministrom zdravotníctva, ministrovi financií, premiérovi, 150 poslancom. Ozvali sa iba dvaja poslanci. Všetci naši kolegovia sú už zúfalí, unavení a majú toho dosť. Len sme chceli ukázať, že sme tu. Preto sme urobili za týmto celým symbolickú bodku a prišli sme všetkým poslancom zatlieskať, za to, že sa k nám správajú tak, „ako si zaslúžime“.
Polícia to ale ako zhromaždenie vnímala. Všetkých záchranárov pred parlamentom legitimovala a dávala im pokuty, vás a vášho kolegu predviedli na stanicu. Nezazlievate im to?
Policajti boli veľmi slušní, nemôžem im nič vyčítať. Sú to naši kolegovia, máme s nimi dobré vzťahy. Myslím si, že im to bolo veľmi nepríjemné, ale robili si len svoju prácu. Boli sme teda predvedení, umiestnení do cely predbežného zadržania, po troch hodinách došlo k výsluchu, najprv kolegu, potom mňa.
V prvotnom stanovisku polície sa píše o podozrení zo spáchania trestného činu. Policajti sa vás teda pýtali aj na okolnosti, ako ste sa tam dostali, kto to organizoval a podobne?
Povedal som im, že som tam bol pracovne, v čom som neklamal, pretože som mal mať stretnutie s poslancami Národnej rady.
Obávate sa nejakého trestnoprávneho postihu?
Každý si je za svoje skutky zodpovedný. Ak to takto niekto vyhodnotí, budem to rešpektovať.
Do prípadu sa vložil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý uložil povinnosť krajskému prokurátorovi, aby postup polície preskúmal. Ten vyhlásil, že stíhanie záchranárov vo veci podnecovania je nezákonné. Myslíte si, že policajti nejakým spôsobom pochybili?
Nie som vyšetrovateľ ani prokurátor, nemám znalosti v tejto oblasti. Bol som prvýkrát v cele predbežného zadržania. Plne rešpektujem ich postup. Keď sme už niečo podľa policajtov porušili, mali nám dať na mieste blokové pokuty. Videl som pred mesiacmi úplne iné protesty, kde sa masívne zhromažďovali starší ľudia bez rúšok. Niektorí z nich sa nakazili a zomreli. Bolo tam napádanie, vysoká agresivita a útoky. My záchranári sme tam na rozdiel od nich naozaj všetci slušne stáli a iba sme zatlieskali. Ak je to takisto brané, ak podľa niektorých patríme do rovnakej skupiny, z toho som najviac sklamaný, pretože do nej určite nepatríme. Ja som tam bol zastupovať svojich kolegov. Ak je na tom niečo zlé, tak potom žijeme zvláštnu dobu.
Naozaj vám nenapadlo, že môžete mať z toho problémy?
Určite som nepočítal s tým, že budeme zadržaní. To, čo sa stalo, pre mňa ani pre moju rodinu nie je jednoduchá situácia. Od stredy rána dostávam slovné útoky, pretože som odmietol pomoc Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Vinia ma, že som zaplatený alebo, že som to s policajtmi narafičil. Nie je to jednoduché, nie som politik. Boli sme tam sami za seba a za pacientov, ktorí sú na prvom mieste.
Spomínate Roberta Fica a jeho protesty pred parlamentom. On vám po zadržaní prišiel na policajnú stanicu ponúknuť právnu pomoc. Tú ste, nielen preto, že už ste mali vlastnú, odmietli. Prečo?
My sme nemali žiadnu právnu pomoc, vypovedali sme bez právnikov. Nepochopil som, prečo tam vlastne prišiel. Jasné, že sme to odmietli, lebo za tento stav sú zodpovední aj oni. O týchto problémoch sme hovorili už roky. Nepotrebujeme ich pomoc. My sa o seba postaráme sami. Ak nám chcú pomôcť, nech to urobia v Národnej rade.
Ako vnímate ponuku Borisa Kollára, že za vás zaplatí prípadné pokuty?
To sme tiež odmietli. Ozvali sa nám aj organizácie, ktoré sa chceli pre nás vyzbierať, čo si veľmi vážim. Ale ak chcú niekomu pomôcť, sú rodiny v ťažkej situácii, môžu tam. Aj kolegovia to odmietli. Sú to skutoční hrdinovia a obdivujem ich za to, že stále nájdu v sebe silu pokračovať v záchrane ostatných ľudí.
Hlavným dôvodom, pre ktorý záchranári prišli pred parlament – práve v deň, keď poslanci schvaľovali rozpočet – bola ich nespokojnosť s budúcoročným nárastom platov o 34 eur v hrubom, čo vôbec nekorešponduje so sľubmi politikov zo začiatku ich vlády, že zabezpečia skokové navýšenie platov zdravotníkov. Aké navýšenie by bolo podľa vás adekvátne?
My sme dali svoju požiadavku. Schválený koeficient navyšovania je 1,08, my sme chceli koeficient 1,3. Mali by sme zarábať 1 190 eur v hrubom, my sme chceli 1 470 eur v hrubom. Nie je to žiadna obrovská položka. Do zdravotníctva ide ročne šesť miliárd eur. My sme chceli 12,5 milióna eur pre záchrannú službu a jeden milión eur pre operačné stredisko.