Mečiarove amnestie sú späť. Lexov advokát verí, že jeho klient uspeje

Zavlečenie Michala Kováča ml. do Rakúska bude možno dovyšetrované. Poukazuje na to čerstvý rozsudok Súdneho dvora Európskej únie. Ten totiž hovorí, že rozhodnutie slovenských orgánov o zastavení trestného stíhania bolo „prijaté pred posúdením trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb“.

, , 17.12.2021 11:55
Remiáš, Remiášová, Matovič, Budaj, Vačok, Foto: ,
Bývalý vyšetrovateľ prípadu (zľava) Peter Vačok, líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, Anna Remiášová a Ján Budaj na mieste smrti Róberta Remiáša.
debata (62)
Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Keď zastupujúci prezident Vladimír Mečiar 3. marca 1998 udelil amnestiu vzťahujúcu sa na zavlečenie, chcel prípad zniesť zo sveta. Aj preto, lebo podozrivá zo spoluúčasti na tomto čine bola Slovenská informačná služba. V júni o tri roky neskôr bolo zastavené aj trestné stíhanie. V apríli 2017 poslanci Národnej rady amnestiu zrušili.

Okresný súd Bratislava III sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou, či môže na jedného z obvinených vydať európsky zatykač. Spýtal sa tiež, či je zrušenie amnestie v súlade s právom Európskej únie a Chartou základných práv EÚ.

VIDEO: Vačok: Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je významné, spravodlivosť bola potieraná.

Súdny dvor podľa tlačového komuniké konštatuje, že slovenský súd môže vydať európsky zatykač. „Na zásadu ‚ne bis in idem‘(nikoho nemožno stíhať alebo potrestať za trestný čin, za ktorý už bol v rámci EÚ oslobodený alebo potrestaný – pozn. red.) sa možno odvolávať len vtedy, ak došlo k preskúmaniu trestnoprávnej zodpovednosti dotknutej osoby a bolo voči nej vydané rozhodnutie,“ konštatuje luxemburský súd.

A dodáva, že „rozhodnutie z 29. júna 2001 bolo prijaté pred posúdením trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých obvinených osôb, zásada 'ne bis in idem'nebráni vydaniu európskeho zatykača na ne“. Súdny dvor tiež konštatuje, že trestné stíhanie bolo zastavené skôr, než „mohli slovenské súdy posúdiť trestnoprávnu zodpovednosť obvinených“.

„Mečiarove amnestie boli hanebným príkladom zneužitia práva. Roky sa občianska spoločnosť aj mnohí naši politici snažili dosiahnuť ich zrušenie a tým pádom aj vyšetrenie zodpovednosti SIS a ďalších osôb pri únose syna prezidenta Michala Kováča,“ reagovala prezidentka Zuzana Čaputová. Dodala, že „je možné pokračovať v trestnom konaní“, čo považuje za prelomové rozhodnutie.

„Je to dôkaz, že spravodlivosť bola vedením tohto štátu potieraná,“ povedal advokát Peter Vačok, ktorý prípad zavlečenia vyšetroval.

Kováča ml., syna prvého slovenského prezidenta Michala Kováča, 31. augusta 1995 kúsok za Svätým Jurom smerom do Bratislavy uniesli dosiaľ oficiálne neznámi páchatelia. Skončil dobitý a opitý v Rakúsku, kam ho previezli v kufri auta.

Z organizovania únosu je podozrivá SIS, ktorú viedol v tom čase Ivan Lexa. Zavlečenie bolo vyvrcholením sporu medzi premiérom Mečiarom a prezidentom Kováčom. V roku 1994 hlava štátu predniesla v parlamente správu o stave republiky. Kováč mal vážne výhrady „voči štýlu a etikete politickej práce pána Mečiara“. Krátko na to poslanci vyslovili vtedajšiemu premiérovi nedôveru. V predčasných parlamentných voľbách však vyhralo HZDS a Kováča vyzvalo, aby podal demisiu. Neurobil tak a v decembri 1994 vymenoval v poradí tretiu vládu Vladimíra Mečiara. Lexa začal šéfovať SIS v apríli 1995.

Ten vedením vnútorného spravodajstva poveril Jaroslava Svěchotu, ktorý vytvoril Odbor špeciálnych operácií. Na starosti mal neštandardné činnosti. Jednou z nich mal byť aj únos Kováča ml.

Únos a smrť

SIS z účasti na zavlečení usvedčuje Oskar Fegyveres, bývalý člen SIS, ktorý sa údajne tiež zúčastnil na tomto čine. Krátko po výpovedi na polícii utiekol do zahraničia, pomáhal mu bývalý kolega z policajných čias Róbert Remiáš. Ten zahynul 29. apríla 1996 po výbuchu auta v Bratislave. Remiáš zomrel na následky šoku, vysokej teploty a ohňa. Podľa vyšetrovania auto nevybuchlo samo, hoci malo plynový pohon. Príčinou malo byť do 200 g výbušniny. Dnes je na mieste tragédie postavený kríž.

V roku 2000 sudca Michal Serbin podal obžalobu na trinásť ľudí. Boli medzi nimi bývalí príslušníci SIS, aj samotný šéf Lexa.

Bývalý vyšetrovateľ Vačok hovorí, že ani dnes nemožno všetko zvaľovať len na Svěchotu, hoci ten údajne riadil celé zavlečenie Kováča ml. do rakúskeho Hainburgu. „Spis obsahoval dostatok dôkazov, že únos syna prezidenta Slovenskej republiky bol vykonaný príslušníkmi SIS a na to bola použitá technika a motorové vozidlá SIS. Potom som bol z prípadu odvolaný a tým som skončil, iné dôkazy som nemal zabezpečené,“ zhodnotil Vačok, ktorý však tento prípad vyšetroval krátko.

„Pýtam sa, kde bola prokuratúra, vedenie ministerstva vnútra? Mnohí z nich nie sú postihnutí ani politicky… Mnohí z polície odišli s tými najväčšími benefitmi,“ hnevá sa Vačok. Podľa neho by nemali byť potrestaní len tí, ktorí sa podieľali priamo na zavlečení. „Vtedy mali 21, 22 rokov a boli len vykonávatelia. Pýtam sa, kde sú tí, ktorí to zorganizovali,“ dodal Vačok.

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) tvrdí, že „teraz je všetko v rukách procesne príslušných ľudí zo súdov, polície a prokuratúry“. Vačok si myslí, že prípady zavlečenia Kováča ml., prenasledovania Fegyveresa i smrti Remiáša sa môžu na súde uzavrieť. „Táto spoločnosť sa už vyrovnala s množstvom organizovaného zločinu, nevidím v tom problém,“ hovorí.

„Prechádzam tým stále. Zrušenie Mečiarových samoamnestií ma stálo zdravie,“ povedala vo štvrtok Anna Remiášová, keď kládla biele karafiáty k synovmu pomníku na mieste, kde zahynul. „Veľmi ťažko počúvam ľudí, ktorí vyše dvanásť rokov vlastne chránili zločinca. Kým prípad nie je dotiahnutý do konca, kým vinníci nie sú potrestaní, pre mňa sa táto púť ešte neskončila,“ pokračovala.

A pripomenula incident, keď sa v roku 1998 počas jedného z mítingov dostala priamo až k Mečiarovi. Vtedy ho karafiátmi, ktoré boli určené na synov hrob, viackrát udrela. „Karafiáty mám. Už tu chýba len Mečiar a môže sa zopakovať to, čo bolo v deväťdesiatom ôsmom,“ dodala.

Lexov obhajca

So všeobecným optimizmom sa ale nestotožňuje Lexov obhajca Michal Mandzák. Podľa neho totiž nemožno tak rýchlo očakávať štandardné pokračovanie v trestnom konaní a rozsudok. „V prvom rade by mal okresný súd overiť naplnenie podmienok pre pokračovanie v konaní. Nie je to také jednoznačné, ako to niektorí interpretujú. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora by mal vnútroštátny súd v prvom rade posúdiť, či zásada ‚ne bis in idem‘ bola alebo nebola dodržaná,“ skonštatoval Mandzák pre Pravdu.

Na posúdenie dodržania tejto zásady ale podľa neho súdu chýba oprávnenie. „Na posúdenie aplikácie zásady ‚ne bis in idem‘ nemáme žiadne procesné ustanovenia v Trestnom poriadku, takže súd nemá na základe čoho postupovať. Myslím si, že procesný systém zrušenia amnestií tak ako bol nastavený, nebol nastavený dobre,“ tvrdí Mandzák.

Napriek tomu tvrdí, že jeden z dvojice žalovaných skutkov už nebude môcť byť pojednávaný vôbec. Zo skutku nezákonnej likvidácie dodávky značky Mercedes, ktorú SIS použila na sledovanie Kováča ml. pred únosom, bol totiž už Lexa spolu s piatimi bývalými zamestnancami SIS oslobodený. „Už teraz viem povedať, že v prípade kauzy mediálne označovanej ‚Mercedes‘ tomu bude brániť prekážka. Pretože tam už bol vydaný oslobodzujúci rozsudok, ktorý nemohol byť zrušený vplyvom amnestií,“ avizuje Mandzák.

Aj preto advokát stále verí, že ich obhajoba bude úspešná. „Súdny dvor neposudzoval súladnosť slovenského modelu zrušenia amnestií s právom EÚ, a preto som presvedčený, že vo finále budeme v tomto prípade úspešní. Neviem si predstaviť, aby obstálo to, že súdne rozhodnutia je možné rušiť zákonodarným orgánom,“ dodal Mandzák.

© Autorské práva vyhradené

62 debata chyba
Viac na túto tému: #Mečiarove amnestie #Róbert Remiáš
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy