Čaputová v Ide o pravdu: Potrebujeme silného lídra. To hovorím aj celej vláde

Mimoriadnym hosťom relácie Ide o pravdu bola prezidentka Zuzana Čaputová. Reagovala na protesty záchranárov, ale aj opozičnej strany. Podľa prezidentky Slovensko potrebuje stabilitu, ale aj silného lídra. S hoaxami a nepravdivými informáciami sa rozhodla bojovať projektom na sociálnych sieťach Mysli s hlavou štátu. Ako vníma Čaputová útoky opozície, ale aj koalície? Bude opäť kandidovať?

, 18.12.2021 17:00

VIDEO: Pozrite si debatu Márie Hlucháňovej a Zuzany Čaputovej v relácii Ide o pravdu.

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie hovorí, že v kauze zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča možno pokračovať v procese s obžalovanými. Hovoríte, že ide o prelomové rozhodnutie. V čom?

Je to veľmi dôležité rozhodnutia z hľadiska vývoja spravodlivosti na Slovensku. Všetci si pamätáme ten príbeh, keď bol unesený syn prezidenta Michala Kováča. Podozrenia smerovali k predstaviteľom štátnej moci, spolupráci so SIS a podsvetím. Už táto kombinácia znie ako zlý príbeh, že došlo zrejme k brutálnemu zneužitiu moci. Ak je to tak, tak to treba dovyšetriť a vyvodiť zodpovednosť. Ak sa niečo takéto udialo, máme právo to vedieť. A je dobré, aby bola vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí to spôsobili. A práve rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v istom zmysle akoby podržalo rozhodnutie Národnej rady, aby sa táto cesta otvorila a umožnila.

Má spravodlivosť po toľkých rokoch, veď sa to udialo v roku 1995, ešte nejakú hodnotu?

Myslím si, že určite má. Jednak symbolicky – aby sme poznali pravdu. Určite veľký význam a cenu to má pre ľudí, ktorých sa to bezprostredne týkalo. Nedávno som sa stretla s pani Remiášovou, matkou Róberta Remiáša (spolupracovník Oskara Fegyveresa, ktorý svedčí o účasti SIS na únose, zahynul v roku 1996 – pozn. red.). Aj ona čaká na spravodlivosť voči Róbertovi, čaká na to, aby vedela – ak to vôbec ešte je dôkazne možné – či sa stal obeťou náhodného výbuchu, ako to bolo tvrdené vtedajšou vládnou mocou, alebo to bola úkladná vražda.

Vyšetrovateľ tohto prípadu a dnes už advokát Peter Vačok je veľmi optimistický. Povedal, že sa tento prípad podarí uzavrieť a spravodlivosť dostane svoje. Aký je váš odhad?

Spoľahla by som sa na človeka, ktorý má vhľad. A to je pán Vačok, ktorý ten spis pozná lepšie, keďže priamo vyšetroval tieto skutky. Myslím si, že šanca na vyšetrenie je. Podľa môjho názoru je veľmi dôležité vôbec to, ako sme sa k tomu ako spoločnosť postavili. Pred niekoľkými rokmi som bola súčasťou diania v odbornej aj občianskej rovine, vznikla petícia i stanovisko právnikov, kde sme žiadali, že je právne možné, aby parlament zrušil amnestie. Následne sa Národná rada postavila k tomu najsprávnejším spôsobom a rozhodla (Národná rada rozhodla o zrušení tzv. Mečiarových amnestií v roku 2017, pozn. red.). Je to akoby sled krokov širšieho spoločenského diania a viacerých aktérov, ktoré tento posun k spravodlivosti umožňujú. Ľudia, ktorí sú zasvätení, tvrdia, že to bude aj z hľadiska dôkaznej situácii možné.

Vyše roka žijeme v pandémii. Začiatkom týždňa pred parlamentom protestovali záchranári, upozorňovali, že zdravotnícky systém padá. Polícia dvoch aj obvinila. Muselo to dôjsť až takto ďaleko?

To je správne položená otázka, či museli v deň schvaľovania rozpočtu prísť pred parlament, aby pripomenuli svoju požiadavku, lebo dovtedy neboli vypočutí. Právny problém, na ktorý reagovala polícia, je v tom, že počas núdzového stavu sú zakázané zhromaždenia. Vieme, že kvalifikácia ako trestný čin nie je v súlade so zákonom. V každom prípade ma mrzí, že záchranári, ktorých je málo a robia za malé platy, je na nich obrovský tlak – podobne ako na iný zdravotnícky personál – boli akoby dotlačení do tejto situácie, že museli takto pripomínať svoje legitímne požiadavky. Dlhodobo sa angažujem a pripomínam či už pri výjazdoch alebo rokovaniach s predstaviteľmi štátu, že ak nevyšleme signál stabilizácie voči zdravotníkom, tak na to kruto doplatíme. Pre nich je najjednoduchšie odísť či už do inej profesie alebo do blízkeho zahraničia. Ak sa nedorovnáme platovo aspoň k Čechom, Maďarom, Poliakom, nebude sa mať kto o nás starať. Mali by sme urobiť aj morálne a psychologické gesto, že si ich prácu vážime, aj ich prácu zatraktívniť zvýšením platov. Mrzí ma, že sme aj po schválení rozpočtu v situácii, že to nie je jasné. Práve táto zložka je podmieňovaná schválením iných zákonov. Stále tu nie je jasný signál, že sú dôležitá skupina ľudí, ktorú chceme zastabilizovať. Hneď po schválení rozpočtu som komunikovala s pánom premiérom aj ministrom zdravotníctva. Zatiaľ mám informácie, že stále prebieha rokovanie s pánom ministrom financií a dúfam, že sa nájde zhoda na tom, že naozaj tento sektor je treba významne finančne podporiť.

Vo štvrtok bol zadržaný a vypočutý pre protest aj predseda opozičnej strany Smer Robert Fico. Ako v tomto jeho prípade bude reagovať prokuratúra?

Pokiaľ ide o prvú reakciu polície, situácia je podobná ako pri záchranároch: organizovanie zhromaždenia počas núdzového stavu. V každej demokracii, pokiaľ dôjde k zadržaniu opozičného politika, treba spozornieť. Musíme si dávať pozor, aby sa to ani len nejavilo ako zneužitie verejnej moci voči opozícii. Pokiaľ ide o právnu rovinu a kvalifikáciu, to je odborná otázka. Na Slovensku našťastie neplatí to, čo vyhlasuje Robert Fico, že je tu koniec demokracie a fašizmus. Sú tu kontrolné mechanizmy či už cez inšpekciu alebo prokuratúru, ktoré môžu preveriť, či postup a kvalifikácia skutku boli v súlade so zákonom.

Opozícia má, najmä strana Smer, stupňuje isté výhrady a kritiku voči vašej osobe. Ale tak sa vyjadruje aj časť koalície. Prečo tak začali politici útočiť na post prezidenta?

Myslím si, že zo strany Smer je to začiatok prezidentskej kampane. Pokiaľ ide o občasnú kritiku zo strany koalície, súvisí to s tým, že ak sa kriticky vyjadrím k tomu, ako vláda riadi pandémiu, tak som hneď spájaná s tým, že nejakým spôsobom kolaborujem s opozíciou. Jednoducho povedané: opozícia tvrdí, že som prezdientka vlády, niektorí politici vlády tvrdia, že spolupracujem s opozíciou. Ani jedno nie je pravda, nepatrím žiadnej politickej strane. Keď vidím nejaké nedostatky, tak ich otvorene komunikujem. Áno, nasleduje za tým kritika. Pokiaľ je vecná, neosobná, tak je to v poriadku. To, na čo narážam často najmä zo strany opozície, sú otvorené klamstvá, ktoré sa snažím vyvracať. Ale nie to vždy v mojej moci.

Budete kandidovať opäť?

Som v polovičke výkonu mandátu a plne sa sústreďujem na to, čím krajina žije. Rozhodnem sa v čase, ktorý ešte stále mám k dispozícii a ktorý bude dostatočný pred druhým kolom.

Nevylučujete to?

Nevylučujem to.

Pred časom ste hovorili s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) a komunikovali ste, že by mal zobrať zodpovednosť do svojich rúk. Prvé reformy však už prešli parlamentom, ste pokojnejšia v tomto smere?

Veľmi dobre si uvedomujem a snažím sa to mať na pamäti, že vždy je jednoduchšie kritizovať ako tvoriť. Najnevďačnejšiu úlohu v štáte má vláda, lebo ona má tvoriť, ona má prijímať opatrenia a niesť za ne zodpovednosť. Preto si v hlave päťkrát prerátam, do akej miery je kritika na mieste aj z hľadiska časovania a slovníka. S pánom premiérom máme veľmi dobrú komunikáciu a veľmi dobrý vzťah. Počas jesene sme sa viackrát stretli a vymieňali sme si reflexie na situáciu v spoločnosti. Hovorila som mu, ako veľmi intenzívne vnímam význam jeho role ako človeka, ktorý je zodpovedný za vládu. Moje vyjadrenie, ktoré nasledovalo po niekoľkých stretnutiach, smerovalo k tomu, že ho potrebujeme v pevnej pozícii. Potrebujeme silného lídra. Je to požiadavka naňho, ale aj na jeho okolie, členov vlády a koaličných partnerov, aby mu situáciu nesťažovali. K tomu smerovala moja výzva, prosba, apel.

Aj bol tento apel vypočutý?

Myslím si, že pán premiér porozumel, dokonca si myslím, že sme sa na tom zhodli, rozprávali sme sa o tom veľmi otvorene. Vláde blahoželám, že tie prvé reformy prijali. Potrebujeme ich, aby sa tu menili veci k lepšiemu, potrebujeme peniaze z fondu obnovy, ktoré sú na reformy naviazané. Som rada, že sa to podarilo.

Premiér Heger spomína povinné očkovanie ľudí nad 60 rokov. Nemá však úplnú podporu v koalícii. Aký je váš postoj?

Podporujem očkovanie od samého začiatku, bola som jedna z prvých zaočkovaných. Podporujem v konečnom dôsledku aj povinné očkovanie, ak to bude nevyhnutné. A zdá sa, že to nevyhnutné bude. Ale vnímam to ako krajné riešenie. Aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský povedal, že ak sa nám do konca roka nepodarí zvýšiť mieru zaočkovanosti na získanie kolektívnej imunity, budeme musieť k tomu kroku pristúpiť. Sme špecifická krajina v tom, že sme umožnili rozbujnieť strach, obavy, hystériu alebo klamstvá okolo očkovania. To musíme zohľadniť pri časovaní, spôsobe komunikácie a výbere skupín. Budú to viac profesné alebo vekové skupiny? Toto sú odborné otázky, sú na ne rôzne názory. Ale predtým vyskúšajme všetky možnosti motivácie ľudí k tomu, aby prehodnotili svoj postoj, aby sme ich uistili a dovysvetlili veci, ktorých sa boja, aby očkovanie bolo na dobrovoľnej báze.

Narážate na sociálne siete, ktoré zaočkovaniu nijako nepomáhajú. Rozbehli ste projekt Mysli s hlavou štátu, ktorý by mal pomôcť pri zorientovaní sa na sociálnych sieťach. Prečo?

Všetci sa tak akoby prebúdzame do reality a uvedomujeme si, akú obrovskú moc sociálne siete majú. Aký priestor pre dezinformácie, zdieľanie a podnecovanie nenávisti predstavujú. Je to nový fenomén a priniesol niečo nové, vrátane negatívnych javov. Mám pocit, že sme pozadu z hľadiska reakcie a vysvetľovania verejnosti, čo to vlastne je. Kolegovia prišli s týmto nápadom a mne sa to veľmi páčilo. Aj pre mňa to má edukatívnu hodnotu, lebo som skôr konzument sociálnych sietí. Hoci čím ďalej tým menší, aj kvôli ochrane môjho duševného zdravia.

Akú má tento projekt náučných videí úspešnosť?

Obrovskú a mám z toho obrovskú radosť. Sú zdieľané, píše sa o projekte v zahraničí. Je to materiál, ktorý môžu využívať aj školy. Videá sú robené peknou, tvorivou formou, nie sú príliš dlhé, ale ani krátke, aby sa stihlo odovzdať nejaké množstvo vedomostí. Budeme sa baviť o tom, ako funguje naša myseľ, ako sa necháva klamať, ako nám rôzne sociálne siete ponúkajú obraz reality, hoci to nemá nič spoločné s pravdou. Ako sa získavajú vedecké fakty, ako pracujú novinári. Veci, ktoré sú mimoriadne aktuálne. Fascinuje ma, a je dôležité to povedať, že vo výsledku nás to môže pripravovať o životy tak ako to vidíme teraz pri vakcinácii v súvislosti s covidom. Sociálne siete majú až takúto obrovskú moc. Nehovoriac o tom, ako nepravdivé informácie rozleptávajú demokracie, dôveru v inštitúcie, rozleptávaú a narúšajú vzťahy v rodinách, medzi susedmi, kolegami… Dneska naozaj akoby beztrestne a bez následkov sa dá robiť na sociálnych sieťach takmer čokoľvek, pričom vo fyzickom živote to máme právne zregulované.

Podporujete návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, aby šírenie nepravdivých informácií bolo zaradené medzi trestné činy?

Veľmi podporujeme iniciatívu pani ministerky, aby sme o tom viedli odbornú debatu. Možno ten prvý návrh nebol dobre naformulovaný a som rada, že prichádza s novou iniciatívou usporiadať odborný okrúhly stôl, kde budú zástupcovia aj prezidentskej kancelárie. Dnes máme trestnoprávnu reguláciu, ktorá sa týka slobody prejavu, to je šírenie poplašnej správy. V tomto kontexte mám pocit, že debata je namieste. Ak nenájdeme formuláciu, ktorá by tú cennú demokratickú hodnotu ako je sloboda prejavu neohrozila, tak to nechajme tak, nepoďme do toho. Ale predtým zistime, vzhľadom na devastačné účinky sociálnych sietí, či takáto možnosť legitímne neexistuje. Je to aj vec regulácie, ktorá je na európskej úrovni voči prevádzkovateľom platforiem. Viaceré krajiny začínajú reagovať aj vnútroštátnou úpravou na to, aby devastačný účinok sociálnych sietí nebol taký veľký. Už počujem šumy sociálnych sietí, ako idem ohroziť slobodu prejavu. Ale nie je to pravda. Každá sloboda má svoje hranice v demokracii. Aj moja sloboda prejavu je iba potiaľ, pokiaľ nezasahujem do práv a slobôd iných. A iba o definovaní alebo dôslednom postihovaní tejto hranice hovorím.

Pocítila to aj vaša dcéra. Zverejnenie jej fotografie z módnej prehliadky spustilo vlnu odpudivých komentárov.

Túto problematiku som vnímala veľmi intentzívne už ďaleko predtým. Nebolo to teda niečo, čo by prinieslo nové uvedomenie. Dovtedy som bola – a stále som – ja objektom nenávistných prejavov. Takže iba do spadlo do tej kategórie, ale nebol to nový impulz.

Ako ste to doma zvládli?

Klobúk dolu pred mojou dcérou, ktorá je napriek svojmu veku pomerne zrelý človek. Bola to studená sprcha pre ňu. Zároveň však prišla veľká posilňujúca vlna od ľudí, ktorí sa jej zastali, posielali jej množstvo podporných správ. Neférové to bolo v tom, že tú sprchu dostala kvôli tomu, že je to moja dcéra. Bol to útok na mňa cez ňu. Ona sa venuje téme duševného zdravia, možno bude študovať niečo, čo s tým súvisí, takže uvažovala o tejto situácii nie cez seba. Uvažovala koľkým ľuďom sa nedostane podpory pri hejtovaní na internete. Chce aj cez svoj profil, ktorého návštevnosť sa zvýšila, propagovať aj tieto témy.

Kde sme sa ako spoločnosť dostali, keď istým spôsobom nemáme zábrany útočiť nielen na politikov, ale na ich deti?

Neviem, uvažujem o tom často. Teraz píšem novoročný príhovor, ktorý má byť reflexiou na to, čo bolo, a nejakou úvahou o tom, čo bude. Je to zaujímavý jav, to kde sme. Mne sa zdá, a je to môj laický odhad, že svet je nesmierne zložitý a ľudia čelia pretlaku informácií. Prirodzene sú z toho zneistení a potrebujú si realitu akoby pretvoriť do jednoduchých práv, ktorým uveria, alebo ktoré im niekto ponúkne. A ktoré im na daný výsek reality dajú pocit istoty. Tam mám pocit, že vzniká inklinácia k hoaxom, lžiam alebo zjednodušeným pravdám. Je to akýsi spôsob, ktorým sa vysporiadajú so svojím strachom. Neviem, či ten strach nie je potom niekedy aj kanalizovaný cez nenávistné prejavy.

O týchto aktuálnych témach ste sa rozprávali aj na nedávnom online summite, ktorý organizoval americký prezident Joe Biden. Máme šancu dostať sa ku skutočnej pravde, spravodlivosti?

Summit bol inšpirujúci v tom, že sme tam ako lídri jednotlivých štátov zdieľali to, kde ako krajiny sme. Máme byť na čo na Slovensku hrdí, hovorila som, čo dobré tu na ceste k demokracii a spravodlivosti máme: register konečných užívateľov, transparentnosť pri uzatváraní zmlúv, časti justičnej reformy, ktoré sa podarili. Zároveň máme ambície sa posúvať ďalej. Táto výmena bola veľmi silná a pekná. Každá demokracia má svoje problémy. Nie je to stav, ktorý nadobudneme a je. Je to proces, ktorý musíme nejakým spôsobom stále udržiavať, je to kontinuum. Ak sa o ňu prestaneme starať, veľmi ľahko sa premení na autoritársky režim. totalitu, ktorú sme tu už mali. O to väčšiu bdelosť všetkých nás si vyžaduje. Teraz aj vzhľadom na pandemickú krízu prežívame také zvláštne obdobie, kedy akoby nič neplatilo, akoby bolo možné všetko. Dúfam, že keď sa covidová situácia zastabilizuje, budeme trošku ďalej. Veľmi si želám, aby sa zastabilizovala vláda, či už táto alebo akákoľvek. Slovensko potrebuje stabilitu, to je podľa mňa kľúčové. Preto aj moja výzva smerom ku koalícii je, aby svoje konflikty vyriešili za zatvorenými dverami a nás oboznamovali s výsledkom svojich rozhodnutí, nie tým procesom.

Máte už napečené?

Čiastočne. Aj to najmä vďaka mojim dcéram. Minule, keď som prišla domov, hrala vianočná hudba, rozvoniavalo to tam, moje dcéry tancovali a piekli. Ja som sa pridala tým, že som ich pritom odfotila.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Čaputová #Ide o pravdu
Flowers