Napadnutú Ukrajinu opustilo už vyše milióna ľudí. Prekračujú hranice s Poľskom, so Slovenskom, s Maďarskom a Rumunskom. Hranica je bránou do iného sveta, sveta bez vojny.
Na slovenskej strane sú ľudia zvyčajne v priebehu niekoľkých minút vybavení, zaregistrovaní a odchádzajú do tepla a bezpečia. Alebo v autách, autobusoch či vlakoch pokračujú ďalej na západ. Na ukrajinskej strane hranice sa však tvoria rady, ľudia čakajú vonku, v mraze. V Ubli to bolo 30 až 35 hodín, vo Vyšnom Nemeckom 10 až 12 hodín. Niektorí utečenci však museli čakať aj tri dni, napríklad v utorok stálo pred priechodom v Ubli zhruba sedemsto vozidiel.
VIDEO: Vo Veľkých Kapušanoch sa zomkli, inak by situáciu s utečencami nezvládli.Slovenskí dobrovoľníci sa v spolupráci s colníkmi snažia pomáhať aj ľuďom na druhej strane. „Neviem si predstaviť, keď sem príde 300-, 400-tisíc ľudí, ako sa o nich postaráme. Nechcem strašiť, ale treba sa pripraviť na najhoršie,“ upozorňuje prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský. Spolu s kolegami na hranici pracuje od nedele. Všetci fungujú ako dobrovoľníci
Záchranár upozorňuje, že na našej strane hranice sú momentálne plné sklady potravín a materiálu, ktoré čakajú na využitie, no na druhej strane hranice nemajú nič a ľudia tam trpia. „V utorok sa záchranárom cez colnicu podarilo previezť na druhú stranu balíčky s potravinami. Chlapík, ktorému sme dali múku, plakal od dojatia, pretože tam na druhej strane nemajú čo jesť. Ak máme plné sklady potravín, mali by sme ich prevážať za hranicu, tam to ľudia viac potrebujú. Rieši sa to, ale treba byť rýchlejší,“ dodáva Majerský a zdôrazňuje, že podľa neho efektívnejšiu pomoc zdržuje chýbajúca koordinácia na najvyššej úrovni.
„Dlhodobo sa to na dobrovoľníckej báze nebude dať ťahať. Jasné, že v tejto výnimočnej situácii zdravotníci pomôžu, ale keď to bude takto trvať dlhšie, tak to bude veľký problém,“ varuje. Nezisková organizácia Človek v ohrození upozorňuje, že najväčší nápor na priechodoch ešte len bude, keď sa začnú ťažké pozemné boje. Varujú, že kým dnes sú to tisíce, neskôr pôjde o milióny utečencov. Ukrajina má zhruba 40 miliónov obyvateľov a v súčasnosti ju nesmú opustiť bojaschopní muži od 18 do 60 rokov.
Dobrovoľník Michal Sládek prišiel na hraničný priechod Vyšné Nemecké v pondelok popoludní. Vysvetľuje, že organizáciu dobrovoľníkov má na starosti Civilná ochrana. „Na lokálnej úrovni treba zladiť koordináciu medzi neziskovými organizáciami a Civilnou ochranou,“ ozrejmil. Prízvukuje, že postup je kvôli tomu pomalší, lebo prichádzajú nové organizácie. Sládek má okrem iného skúsenosti s organizáciou festivalu Pohoda a priznáva, že organizácia veľkého množstva ľudí, keď musia byť veci spravené rýchlo, môže zaskočiť.
Dobrovoľníci sa zhodujú, že zmätok je v objednávaní potrebného materiálu a humanitárnej pomoci, chýba totiž jasné vedenie a riadenie.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) však tvrdí, že štát má situáciu pod kontrolou. „Niekoľko dní funguje v Sobranciach krízový štáb, ktorý priamo riadi a združuje podnety všetkých organizácií,“ vyhlasuje. Krízový štáb začal fungovať v nedeľu.
Minister hovorí, že druhý strategický štáb sa nachádza v Bratislave. Ten má podľa neho na starosti nadrezortnú komunikáciu. „Ak dochádza k nedorozumeniam, žiadam dobrovoľníkov, aby sa obrátili na oficiálne kontakty a vyrieši sa to,“ odkazuje na hranicu Mikulec.
Do pomoci sa zapojilo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Máme stredisko v Sobranciach, ktoré má na starosti monitoring potrieb obcí a miest. Nepôsobíme tam len ako zastrešujúci orgán našich členov, ale pre celú samosprávu,“ vysvetlil pre denník Pravda Lukáš Baňacký, starosta bratislavskej mestskej časti Lamač a zároveň zástupca ZMOS pre civilné núdzové plánovanie. Okrem financií riešia aj umiestňovanie osôb.
„Prioritne systém ubytovania centralizujú zložky ministerstva vnútra a okresné úrady. Jedno centrum sme zriadili v Michalovciach preto, aby ľudia nezostávali na hraniciach, kde na to nie je kvalitné zázemie. V mestskej športovej hale vzniklo sústreďovacie miesto, momentálne sa rieši vytvorenie zázemia aj pre zložky hraničnej a cudzineckej polície, aby aj tam mohli robiť evidenciu osôb a vybavovať štatúty dočasného útočiska,“ spresnil. V týchto priestoroch môžu zatiaľ ľudia počkať na svojich príbuzných, ak tam potrebujú prespať, sú zabezpečené prikrývky, ležadlá a občerstvenie. Spolupracujú na tom aj niektoré dobrovoľné hasičské zbory.
„Obce dostávajú zoznamy a je dôležité, aby ľudia nosili to, čo obce vyhlásia, lebo to vieme v rýchlom čase efektívne sústrediť, označiť, zabaliť, expedovať a má to svojho jasného adresáta,“ priblížil.
Nepoznajú abecedu
Pomoc utečencom sa nekončí na hraniciach. Ich útočiskom sa stala aj železničná stanica Košice. „Najskôr sme sa sústredili na hranice. Nosili sme tam materiálnu pomoc, riešili nákupy potravín a hygienických potrieb,“ približuje dobrovoľník Jakub Ivančo.
Spoločne s priateľmi zabezpečuje skupinu dobrovoľníkov a premenili sa na jednotku rýchleho nasadenia. Vo chvíli, keď situácia na hranici začala vyzerať organizovane, prišli neziskovky a štátna pomoc, tak sa pomoc košickej partie 12 kamarátov a kamarátok sústredila na Košice. Keď idú vlaky, zhromaždia sa na stanici stovky ľudí. Im pomáhajú dostať sa na správne peróny. „Stanica nie je neustále preplnená. Záleží na odchodoch vlakov či autobusov. Hýbe sa to, ale stále chodia ľudia. Pre tých ľudí je to ďalšia zastávka na úteku,“ ozrejmil.
Čakajúcim na vlaky vysvetľujú, ako si zabezpečiť lístky, ktorý spoj je správny. Na stanici rotujú podľa toho, ako má kto voľno z práce. Objasnil, že na košickej stanici nie sú žiadne nápisy v ukrajinčine. „Utečenci nevedia ani prečítať naše tabule, a preto často zmeškajú vlak, na ktorý čakali,“ spresnil.
Pýtajú sa ich, kam cestujú, zväčša ich kroky smerujú za rodinami či na medzinárodné letiská. Veľká väčšina z nich pokračuje následne ďalej na západ do hlavných miest Rakúska, Nemecka a Maďarska. Skupiny dobrovoľníkov sa objavili aj na vlakovej či autobusovej stanici v Bratislave.
V spolupráci s Košickým samosprávnym krajom a neziskovými organizáciami zriadili na stanici informačné centrum. Ľuďom pomáhajú aj napríklad so SIM kartami či s možnosťou nabitia telefónov. S pomocou sa rozhýbalo aj mesto a starostovi mestskej časti Košice-Staré Mesto Igorovi Petrovčikovi sa promptne podarilo zohnať krátkodobé ubytovanie pre sto ľudí. Do nej v nočných hodinách posielajú ľudí, aby si v teple oddýchli. „Každý z nás už doma niekoho mal. Boli to naše prvotné kroky, kým ešte mesto nestihlo zareagovať. Nechceli sme čakať na rozhýbanie orgánov. Mesto malo mimoriadne zasadnutie v stredu. No už v nedeľu boli ľudia na stanici,“ podotkol. Dodal, že ochota pomáhať je z každej strany. „Zásadná téza občianskej spoločnosti je taká, že nečakáme, kým to za nás spraví niekto iný, ale problém riešime hneď,“ dodal. Na mesto Košice sa obrátili aj v otvorenom liste. Spísali všetky informácie, na ktoré zatiaľ narazili, od potrieb utečencov po chyby v organizácii.
„Ľudia v mojom okolí ponúkajú aj možnosť dlhšieho ubytovania. Teraz máme výhodu v ubytovni. Do nej idú tí, ktorí sú v meste len krátkodobo, a tých, ktorí nemajú kam ísť, si rozdelia ľudia, ktorí na to majú kapacity. Prišlo dievča, ktoré bolo totálne vyčerpané a nebola schopná ani chodiť. Na nohách bola 48 hodín a mala horúčky, tak sme jej vybavovali sanitku,“ priblížil. Zdôrazňuje, že s problémami zo strany utečencov sa doteraz nestretol. „Ľudia sú veľmi vďační, za celý čas sme počuli o jednej roztržke,“ uzavrel.
Prvá pomoc
Hotspoty, teda záchytné centrá pomoci utečencom, pomáhal ako dobrovoľník v priebehu troch dní vytvoriť aj prezident zdravotníckych záchranárov František Majerský. „Za tri dni sme museli spraviť niečo, čo bolo skoro nereálne. Podarilo sa nám to najmä vďaka dobročinnosti mojich kolegov, ktorí sa prihlásili a priniesli aj vybavenie a zdravotnícky materiál. Tiež vďaka pomoci intervenčného tímu ministerstva zdravotníctva,“ hovorí záchranár.
Na hraniciach sú zdravotnícke unimobunky, ležadlá, vybavenie na základné ošetrenie, vedia ošetriť kolapsy, sú pripravení aj na prípadné pôrody. V prípade ťažších zdravotných stavov volajú záchrannú službu, ktorá berie ľudí do nemocníc. „Konečne prišli aj psychológovia, pretože aj táto pomoc je potrebná. S plačom a so psychickým utrpením sme museli pomáhať zatiaľ len my zdravotníci a lekári, rovnako ako s ostatnou akoukoľvek pomocou, mimo zdravotnej starostlivosti,“ konštatuje Majerský. Na každom priechode je zdravotnícky tím s vecami, ktoré potrebujú. „V stredu sme tam dopĺňali zásoby a malo by to tam už fungovať tak, ako sme si to my aj ministerstvo predstavovali,“ dodáva.
Podľa Majerského sa to na hraniciach začína zlepšovať, pomoc je viac organizovaná. „Pomáhajú hotspoty, sú postavené vyhrievané stany. Tie veľmi chýbali, pretože noci sú tam naozaj veľmi chladné a tí ľudia cestujú niektorí aj niekoľko dní a potrebujú sa niekde ohriať, oddýchnuť si, aby mohli ísť ďalej,“ vysvetlil Majerský.
S tým, ako sa situácia na Ukrajine zhoršuje, prichádzajú na hranice ľudia v čoraz horšom stave. „Mení sa to. Najmä sú fyzicky a psychicky unavení, je to vidieť na tvárach tých mamičiek a detí. Navyše nevedia, čo bude. Manželia zostali tam a nevedia, či ich znovu uvidia. My, čo máme rodinu, si to ani nevieme predstaviť,“ hovorí Majerský. Vysvetľuje, že utečenci potrebujú najmä pokoj, teplo, jedlo a oddych, aby mohli ísť ďalej za príbuznými. Horšie je to však s tými, ktorí nemajú útočisko. „Keď sme tým matkám s deťmi aj ponúkali ubytovanie, otvorene poviem, báli sa to prijať. Oni chcú ísť za známymi, niekým koho poznajú, alebo do nejakých štátnych centier. K cudzím sa ísť boja,“ dodal.
„Vidím tú solidaritu na Slovensku a dúfam, že dlho vydrží,“ hovorí Majerský s tým, že podobná vlna solidarity sa prejavila aj na začiatku pandémie, napokon však opadla a u časti spoločnosti sa aj mienka otočila. „Nakoniec sme boli my tí zlí a napádaní. Verím tomu, že to teraz bude inak, pretože vojna je najhoršia vec, aká sa ľudstvu môže stať. Dúfam, že sa to, čo bolo pri covide, nezopakuje, pretože títo ľudia utiekli pred vojnou a potrebujú našu pomoc. Vráťme sa k tomu, čo je podstata ľudstva, a to je solidarita a vzájomná pomoc,“ vyzýva Majerský.
Zdravotná starostlivosť o utečencov
Azylanti a utečenci, ktorí požiadali o štatút dočasného útočiska, majú nárok na takú istú zdravotnú starostlivosť ako ostatní občania Slovenska. „Stávajú sa poistencami štátu,“ vyhlásil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Podľa jeho slov sa čaká na zákonnú úpravu, podľa ktorej by mali ľudia, ktorí nemajú žiadny status, nárok na bezodkladnú zdravotnú starostlivosť. „Čakáme na to, aby sme mohli nemocniciam a iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti dať jasný príkaz, že v rámci tohto novelizovaného zákona bude môcť byť poskytovaná táto zdravotná starostlivosť,“ spresnil. Dodal, že úprava by mala byť predložená na vládu v najbližších dňoch.
Opatrenia hospodárskej mobilizácie
Vláda v stredu schválila nariadenie na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na Slovensko pre vojenský konflikt na Ukrajine. Ide napríklad o určenie ubytovacích zariadení, dodávku pitnej vody, poskytovanie zdravotnej starostlivosti či organizáciu dopravného zabezpečenia.
Vláda tiež nariaďuje na celom území republiky vykonať opatrenie na zabezpečenie osobnej autobusovej dopravy na prepravu utečencov do určených ubytovacích zariadení alebo do dopravných uzlov pre tých, ktorí cestujú ďalej. V tejto časti sa píše aj o zabezpečení nákladnej dopravy v rámci zásobovania zariadení tovarmi, ak ubytovacie zariadenie nebude schopné zvládnuť svoje zásobovanie samo. Nákladná doprava sa má zabezpečiť subjektmi hospodárskej mobilizácie aj pri preprave pohotovostných zásob zo skladov štátnych hmotných rezerv a pri humanitárnej pomoci.
V rámci sociálneho zabezpečenia sa majú utečenci dostať k sociálnym službám, pričom rezort práce má usmerňovať, koordinovať, zadávať úlohy či opatrenia v oblasti sociálnej pomoci obciam, mestám, vyšším územným celkom, poskytovateľom sociálnych služieb, subjektom sociálnoprávnej ochrany detí či subjektom poskytujúcim humanitárnu pomoc a psychologickú podporu. Rezort tiež môže podľa potreby aktivovať centrá sústredeného sociálneho zabezpečenia v určených ubytovacích zariadeniach, kde sa má poskytovať pomoc utečencom.