Sudca Šamko: Ak by policajti z NAKA pri zásahu na súde získali tajný spis, uškodili by si

Obvinenie exšéfa tajných Vladimíra Pčolinského, u ktorého podľa bývalého funkcionára Finančnej správy Ľudovíta Makóa skončila časť úplatku od konkurzného právnika Zoroslava Kollára vyvoláva neštandardné procesy v trestnoprávnej sfére.

, 09.05.2022 11:41
debata (7)

Stíhanie Makóa a bývalého námestníka SIS Borisa Beňu, príjemcu druhej časti spomínaného úplatku, za krivú výpoveď, pričom to, či klamú ani nebolo preukázané, ale aj nedávny zásah vyšetrovateľov NAKA na Okresnom súde v Bratislave, kde hľadali utajenú prílohu spisu práve k tomuto stíhaniu.

Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko v prípade stíhania Beňu a Makóa, rovnako ako nižší, okresný súd, rozhodol o ich prepustení z väzby. O nielen tejto kauze hovorí v rozhovore pre podcast denníka Pravda.

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Čítali ste obvinenie bývalého trojnásobného premiéra Roberta Fica? Ako sudca z praxe vidíte v ňom kolúzne dôvody?

Kolovalo na internete, musím sa priznať, videl som ho, ale k tomu sa nebudem bližšie vyjadrovať. Nepoznám spis a je to živá vec. Ale keď sa pýtate na kolúzne dôvody, to znamená, že či bol dôvod na väzbu, parlament zverejnil žiadosť prokuratúry o vydanie pána poslanca.

Zrejme nebudete chcieť komentovať aj rozhodnutie parlamentu nevydať poslanca Fica na rozhodovanie o väzbe.

To naozaj nie je mojou úlohou. Vo všeobecnosti, tých väzieb je v poslednom období veľa. V trestnom konaní platí pravidlo, že trestné stíhanie by malo byť vedené na slobode a väzba by mala byť len výnimka. Aj v tomto prípade neznamená, že aj keď obvinený dnes nie je väzobne stíhaný, trestné stíhanie nebude pokračovať. Myslím si, že väzba sa dnes u nás nesprávne chápe v tom smere, že každý obvinený by mal skončiť vo väzbe. Je to práve naopak. Obvinenému by mala byť preukázaná vina tak, že je na slobode, aby sa mohol brániť, a väzba by naozaj mala byť len výnimočná. To platí pre každého občana aj pre politikov.

Ako vnímate napätie medzi Generálnou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry?

Je to niečo, čo sa mňa ako sudcu netýka. Možno až doteraz, keď sme rozhodovali prípad obvinených Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu, kde sa vytvorilo paralelné konanie. Jednu vec, tú korupčnú, dozoroval Úrad špeciálnej prokuratúry. Druhú Krajská prokuratúra v Bratislave a potom nasledovalo to čudesné odoberanie spisu na Okresnom súde v Bratislave III. Z toho vyplýva, že nejaké trenice medzi nimi určite sú a z dôvodu týchto treníc bol do toho zatiahnutý aj Okresný súd Bratislava III, keď mu chceli odňať spis, aby sa nedostal zasa na krajskú prokuratúru. Takže ja to vnímam len z tohto pohľadu, že teraz sa to týkalo vecí, ktoré som aj ja rozhodoval.

A rozhodli ste, že u Beňu a Makoá dôvody na väzbu neboli.

Pôvodne tak rozhodla ešte sudkyňa pre prípravné konanie, sudkyňa Okresného súdu Bratislava III. My sme sa stotožnili s jej rozhodnutím. Celý ten prípad vychádzal v podstate z pôvodného konania, kde páni Makó a Beňa usvedčovali Vladimíra Pčolinského, ktorému bolo na základe ich výpovedí vznesené obvinenie. Pčolinský dal trestné oznámenie, v ktorom označil ich výpovede za krivé, nepravdivé a začalo sa paralelné konanie, kde sa preverovalo, či vypovedali pravdivo, alebo nie. Zároveň sa to ale preveruje aj v tom pôvodnom konaní, kde je obvinený Pčolinský. Podľa nášho názoru trestný proces nepripúšťa, aby sa v tej istej veci viedli dve konania. To znamená, že sme v tom konaní o obvinení z krivej výpovede rozhodli tak, že je predčasné povedať, či niekto klamal, alebo neklamal, keďže sa to má preukazovať v pôvodnom korupčnom konaní, kde je obvinený aj Vladimír Pčolinský.

Ako vnímate zásah vyšetrovateľov z NAKA na Okresnom súde v Bratislave III?

Absolútne neštandardne. My sme v tej veci rozhodli, poslali sme spis na okresný súd, lebo od neho sme ho dostali, a on ho mal vrátiť krajskej prokuratúre. V podstate ho už chcel vrátiť, keď prišli policajti s tým, že žiadali, aby spis aj s utajovanou prílohou so stupňom utajenia ‚dôverné‘ zákonná sudkyňa vydala. Ona to, samozrejme, zo zákona nemôže urobiť, lebo má povinnosť mlčanlivosti a na základe zákona o utajovaných skutočnostiach, ktorý zakazuje, aby ste takýto utajený spis vydali. Tí policajti podľa mňa museli vedieť, že sudkyňa nemôže vydať ten spis, takže z tohto pohľadu mi to príde absolútne neštandardné, že zvolili úkon, ktorý nemohol byť úspešný. Nechápem, prečo nenechali, aby sa spis vrátil na krajskú prokuratúru a nevyžiadali si ho prípisom z prokuratúry, tak ako sa to bežne deje. Asi preto, že sú tam tie animozity, ako ste to naznačovali, a preto do toho ich vnútorného konfliktu zatiahli súd. To sa mi zdá neprijateľné, aby sa ich vnútorný spor medzi políciou a prokuratúrou riešil tak, že sa bude na súd chodiť so žiadosťami, ktorým sa nedá vyhovieť.

Ak by utajený spis zákonná sudkyňa vyšetrovateľom NAKA vydala?

Bol by to postup v rozpore so zákonom, lebo sudca by to urobiť nemal a oni by ten dôkaz získali nezákonne. Potom by z neho nemohli vychádzať. A každý obhajca by mohol namietať, že dôkaz je nezákonný, tým pádom nepoužiteľný a mohol by im padnúť celý prípad. V podstate mali šťastie, že to ten sudca neurobil, lebo by z toho mohli mať problém.

Tieto neštandardné konania, ale aj vojnu v polícii, a napokon aj krízu v koalícii spustila kauza údajného úplatku pre exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Čo to vo vás vyvoláva, aké pocity?

K tomu sa neviem vyjadriť, či je nejaká vojna v polícii, a ak áno, kto ju spustil. Len môžem konštatovať, že akcia NAKA na súde, aj to, že sa vedú dve paralelné konania o tej istej veci, to je naozaj neštandardné. Zaujímavé je aj to, že každý druhý prípad, kde sú viac než traja páchatelia, je označený za zločineckú skupinu. Potom sa mi zdá, že tu máme viac zločineckých skupín ako v Taliansku. Roztrhlo sa s nimi vrece. Máme stále menej a menej spolupáchateľstiev, menej organizovaných skupín, ale stále viac zločineckých skupín, čo zakladá príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Niekedy sa mi to zdá premotivované a nadkvalifikované, čo sa mi javí, že je problém slovenského trestného procesu. Spomeniem napríklad nález Ústavného súdu vo veci advokáta Ribára (Martin Ribár zastupoval člena mafiánskej skupiny takáčovcov a podľa obvinenia sa snažil, aby jeho klient kajúcnik pri vypočúvaní mlčal, vo väzbe bol vyše 500 dní – pozn. red.), ktorý tiež kritizoval nadkvalifikovanie v trestnom konaní. Zdá sa mi, že niekedy je to o tom, že umelo si založíme nejakú príslušnosť a hneď, premotivovane, ideme do zaisťovacích úkonov, ako napríklad na tom okresnom súde. Skôr by to mala byť systematická, mravčia práca pri odhaľovaní trestnej činnosti a nie hneď to posúvať spriazneným médiám a robiť si z toho pomník toho, že ako odhaľujeme. Ako bývalý prokurátor sa s tým neviem stotožniť, lebo za našej éry to bolo inak. Nezaujímali nás médiá, mohol vypovedať hocikto, hocičo, ale muselo sa to preveriť. Nestačilo to hneď na vznesenie obvinenia a ani na postoj, že to je v poriadku a akúkoľvek kritiku neznesiem a kritikov očierňujem. To prosto nie je správne.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #súdnictvo #NAKA #Peter Šamko
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy