Pandémia koronavírusu odkryla nedostatky slovenského zdravotníctva. Lekári a sestry chýbajú v nemocniciach, no ešte horšie sú na tom ambulancie. Ani jeden okres na Slovensku nemá zabezpečenú adekvátnu dostupnosť všeobecného lekára. Snahu o zlepšenie katastrofického stavu môže zabrzdiť rozpad vlády a predčasné voľby. Podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) by bolo škoda, keby táto vláda mala skončiť. No ešte väčším problémom by podľa neho bolo neschválenie budúcoročného rozpočtu. Na ten sú totiž nadviazané sľuby vyšších platov.
Aby toho nebolo málo, približne 3 500 nemocničných lekárov podá hromadné výpovede a v decembri hodia po ministrovi plášť. Lengvarský musí čeliť kresťanskému krídlu OĽaNO a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) už za neho hľadal náhradu. No nikto ponuku viesť rezort zdravotníctva neprijal. „V tejto chvíli som za rezort zodpovedný ja,“ vyhlásil minister Lengvarský.
V rozhovore sa dozviete:
- Kto spôsobuje konflikt medzi ministrom Lengvarským a ministrom Matovičom?
- Podarí sa mu zabrániť hromadným výpovediam od 3 500 nemocničných lekárov?
- Podarí sa schváliť vyššie platy pre zdravotníkov bez SaS?
- Čo požadujú lekári a ako vníma ich osem požiadaviek na zlepšenie zdravotníctva?
- Nemocnice na výstavbu a rekonštrukciu žiadajú 3,2 miliardy eur. Čo štát z plánu obnovy dokáže postaviť?
- Aké budú protipandemické opatrenia na jeseň?
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák priznal, že ono to vlastne nie je v skutočnosti spor medzi vami a ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO), ale v skutočnosti ide o to, že problém s vami má kresťanské krídlo hnutia OĽaNO, ktorého názory na tlačových besedách prezentuje Igor Matovič. Je to vážne tak, že Matovič nie je zdrojom tých nápadov, ale rozpráva za iných? Ľahko by tak mohol vzniknúť konflikt napríklad pri schvaľovaní vyhlášky o zmene pohlavia. V nej sa zrušila nevyhnutnosť podstúpiť chirurgický zákrok na odstránenie mužských či ženských pohlavných orgánov a povinnú kastráciu.
To som nezrušil ja, to zrušil Európsky súd pre ľudské práva. Bolo potrebné toto rozhodnutie transformovať aj k nám. Zatiaľ sme ho však pozastavili a čakáme na štandardný chirurgický a terapeutický postup. Ku každej diagnóze totiž musí byť jeden vypracovaný. Nemáme z nich pritom ani polovicu, lebo vypracovanie každého jedného z nich si vyžaduje podrobnú expertnú prácu a zapojenie veľkého množstva odborníkov z praxe. Usmernenie, na ktoré sa pýtate, bolo vypracované pre zdravotníckych pracovníkov, ako majú postupovať, aby človek mohol ísť na matriku s papierom a zmeniť si pohlavie. To bol výstup tohto usmernenia. Nič sa nemenilo v medicíne, nič v zákonoch, len to, že sa uľahčoval život zdravotníkom a hlavne pacientom s konkrétnou diagnózou.
Nesmieme zabúdať, že stále hovoríme o pacientoch s diagnózou. Tí ľudia museli chodiť z bodu A do bodu B, a buď sa našiel psychiater, ktorý mal odvahu a papier podpísal. Podobne chodievali s papiermi na matriku a tiež buď sa taký, čo papier podpísal, našiel alebo nenašiel. Predtým na tejto stoličke sedel pán minister Krajčí, ktorý mal na niektoré veci iný názor a doteraz ich má, je to jeho právo. No v tejto chvíli som za rezort zodpovedný ja, a tak tie veci riešim systémom, aby som ich vyriešil. Niektoré veci, za ktoré ma kritizujú, nie sú mi však vždy jasné. Napríklad v programovom vyhlásení vlády je napísané, čo sa má robiť, kde aké nemocnice sa majú stavať. Vymýšľať niečo iné nedáva zmysel. Pokiaľ niekto chcel pokračovať v iných projektoch alebo stavať nemocnice v iných mestách, malo sa to premietnuť do programového vyhlásenia vlády. Je tam to, čo tam je, a ja sa to snažím plniť. Ja chápem, že niekto tu bol a tie jeho predstavy sa neplnia presne tak, ako si niekto myslel. Raz sú jedni za a potom zase proti, nevnímam to však ako konflikt.
Čítajte viac Obavy zo smrtiaceho očkovania sa nenaplnili, obetí je sedem. Dáte sa zaočkovať?
Kým posledné roky blokovali nemocnice pacienti s covidom, dnes by mohli znova rozbehnutú operatívu zablokovať výpovede nemocničných lekárov. Časť z nich je od novembra v štrajkovej pohotovosti a sú pripravení podať hromadné výpovede – oznámili vám, kedy sa tak stane?
Verím tomu, že sa tak nestane, no podľa mojich informácií by mal do konca septembra trvať zber výpovedí a následne budú hromadne podané. Následne začne plynúť dvojmesačná výpovedná lehota, takže reálny problém môže prísť 1. decembra.
Dá sa tento stav ešte nejak zvrátiť? Čo je váš plán?
Sestrám a potom aj lekárom sme predstavili historicky najväčšie zvyšovanie platov. Ďalej budeme, samozrejme, pokračovať záchranármi a ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi. Myslím si, že tam dôjde k pozitívnej zhode. Ide hlavne o zarátavanie rokov praxe, čo tu doteraz nebolo.
Skôr, ako ste nastúpil na stoličku ministra, ste pôsobili ako riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. Ako by ste ako riaditeľ nemocnice riešili situáciu, že vám tretina lekárov podá hromadné výpovede? Dokázala by nemocnica fungovať ďalej aj bez nich?
Dalo by sa to určite zvládnuť s núdzovými plánmi. Na to sa budem pripravovať, pretože treba počítať s najhorším. Riaditelia dostanú pokyn, aby pripravili núdzové plány a aby prevádzka nemocnice bežala v núdzovom režime. V najhoršom scenári nevylučujem, že štandardná zdravotná starostlivosť nebude poskytovaná v plnom rozsahu, ale verím, že nakoniec dospejeme k dohode.
Dá sa niečo namietať v požiadavkách Lekárskeho odborového združenia (LOZ)? Medzi nimi sú napríklad adekvátne platby pre nemocnice, reforma vzdelávania či zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského zdravotníctva.
Nie je tam čo rozporovať, to sú body, ktoré treba spraviť, a bolo ich treba spraviť už pred niekoľkými rokmi. Od kultivácie klasifikačného systému DRG (DRG určuje cenu jednotlivých zákrokov, pozn. red.) cez vzdelávanie. Súhlasíme s ich požiadavkami a pracujeme na nich. Dokonca kolegovia z LOZ sú v pracovných skupinách, ktoré tieto veci riešia. Myslím si, že náš cieľ je jasný – zdravotníctvo sa musí zlepšiť, len niektoré veci chcú čas a ďalšie peniaze. V tejto dosť ťažkej dobe ich je však obmedzené množstvo a budeme musieť nájsť východisko, ktoré bude schodné pre všetkých.
Čítajte viac Z vyšších platov sú len sľuby. Premiér zdravotníkom stále nič neponúkol
No sme v situácii, keď sa rozpadáva vláda, SaS vyhlásila, že budúcoročný rozpočet nepodporí, iba ak by v ňom došlo k výrazným zmenám. Je možné splniť požiadavku zvyšovania platov bez schváleného rozpočtu?
To, samozrejme, môže spôsobiť problém. S platmi ráta nielen zdravotníctvo, ale aj školstvo, pretože aj učitelia majú sľúbené vyššie platy. Pripúšťam, že pri neschválení rozpočtu to bude problém, ale to je, bohužiaľ, mimo mojej moci. Zároveň je zvýšenie miezd súčasťou programového vyhlásenia vlády, za ktoré hlasovali aj poslanci SaS. Ak by sa ho nepodarilo prijať, bol by to problém.
Nemôže aktuálna koaličná kríza zabrzdiť rozbehnuté reformy v zdravotníctve? Menšinová vláda, to neznie moc stabilne, čo by mohli spôsobiť predčasné voľby?
Bolo by to škoda, keby táto vláda mala skončiť. Veľa kľúčových a dôležitých vecí je začatých a treba ich dokončiť.
Rozmýšľali ste nad tým, že v prípade predčasného konca Hegerovej vlády by ste od novej garnitúry prijali ponuku riadiť rezort?
Hovorí sa, že nikdy nehovor nikdy. Záležalo by to od jej zloženia. Človek musí vedieť do čoho ide a s kým, no každý je nahraditeľný.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek hneď po predstavení historického zvyšovania ich platov túto verejnú ponuku označila za nedostatočnú. Po novom by mali platy sestier rásť podľa odpracovaných rokov, no aj tak to bude stále menej, ako zarábajú zdravotné sestry v Česku. Viete pochopiť tú kritiku, že síce sa zvýšilo, ale nie o dosť?
Štáty OECD sa porovnávajú na základe priemernej mzdy v hospodárstve. V nominálnej mzde to pri Česku vyjde viac, ale to by sme sa potom mohli porovnávať aj s Luxemburskom. Sestry odchádzajú najmä do Čiech a my musíme ísť krok po kroku, aby sme ich presvedčili ostať doma. Prvá požiadavka bola zvýšenie koeficientov, to sa stalo. Ďalej nás tak lekári, ako aj sestry žiadali o to, aby sa odpracované roky zohľadňovali. To sa tiež stalo. V Česku majú lepšie nemocnice a my robíme veľké "haló” z plánu obnovy. Pritom v Česku ho majú každý rok, pretože do verejného zdravotného poistenia ide miliarda navyše. Keby sme mali desať rokov po sebe miliardu ročne pre zdravotníctvo navyše, celý sektor by vyzeral inak. Aj my by sme mali každý rok svoj "plán obnovy”. Nebol by nedostatok personálu a možno by sestry, ak použijem hyperbolu, z Česka chodili k nám. Kvalitu personálu máme na rovnakej úrovni. V ničom nezaostávame pri medicínskych postupoch či kvalite odborníkov. Ale problémom je pracovné prostredie a nedostatok modernej techniky. Dnes vývoj ide dopredu veľmi rýchlo.
Čítajte viac Najskôr sestry, potom lekári. Štát predstavil ponuku vyšších platov, prerátal ich osobne Matovič
Máme vôbec šancu Čechov dobehnúť?
Nič iné nám nezostáva. Všetko sa robí pre to, aby sme ich dobehli. Pokiaľ ich nedobehneme, fakt pôjdeme do kolapsu. Možno to nebude otázka jedného či dvoch rokov, ale piatich a štát musí pochopiť, že to zdravotníctvu hrozí veľký problém. Nikto si však pred tým nezakrýva oči a ani my sa nehráme na to, že nejako bude. Robíme reálne kroky, aby sme to zmenili. Podporíme vybavovanie pracovísk modernými technológiami, keď na to máme financie. Túto funkciu supluje štát. Ak budú nemocnice dobre financované a ich výkony normálne hradené, budú si to môcť riešiť samy. No najskôr musia mať dostatok finančných prostriedkov, aby platili faktúry načas, aby sa nezadlžovali a mali priestor aj na investičné projekty.
Čo je najväčšia finančná záťaž slovenského zdravotníctva?
Pokiaľ budeme mať peniaze, čo verím, že budeme, tak tie do personálu vieme naliať. Mňa skôr trápi investičný dlh. To sú miliardy eur, ktoré nám chýbajú. Približne šesť miliárd.
V septembri začnete vyhodnocovať projekty, ktoré získajú financie z plánu obnovy. Tie peniaze nebudú stačiť, pravda?
Je úplne jasné, že za tých 900 miliónov eur nezrekonštruujeme všetky nemocnice. Mnohé z nich majú rôzne projekty. Štát aspoň bude vedieť, že podľa toho, koľko dá peňazí, toľko z nich postaví alebo zrekonštruuje. Menšie veci, ako sú rekonštrukcie, môžeme robiť zo štátneho rozpočtu, väčšie sa musia naprojektovať z fondov. Nová nemocnica stojí zhruba 300 miliónov eur. Ak dáme do zdravotníctva 300 miliónov eur tri roky po sebe, budeme mať tri nové nemocnice. Keď zrátame požiadavky všetkých nemocníc, ktoré sa chcú zapojiť do čerpania financií z plánu obnovy, tak sa chcú uchádzať o 3,2 miliardy eur. Dnes je pritom zrejmé, že nie v každom meste bude nemocnica taká, akú by si niekto predstavoval. Mestá takisto môžu spolupracovať s investorom, ktorý do projektu poskytne financie. Sú mestá, ktoré investujú do svojich nemocníc. Napríklad Stará Ľubovňa, Nové Zámky a s účasťou mesta fungujú aj v Bardejove.
Čo spravíte s tými projektmi, ktorým sa financie neujdú?
Musíme investície rozložiť v čase. V rámci plánu obnovy budeme mať vypracovaný zásobník projektov.
Budeme však mať tri nové nemocnice, do ktorých budú prúdiť chorľaví ľudia, pretože ich nezachytil zdevastovaný ambulantný sektor?
Ambulancie sú zrejme aj vypuklejší problém ako nemocnice.
Čítajte viac Štát zisťoval, kde chýbajú lekári. Analýza dokázala, že všade
Na rezorte ste pripravili analýzu ambulantnej siete všeobecných lekárov a pediatrov. Zistili ste, že lekári chýbajú všade. Dá sa od tohto nejako odraziť?
Vôbec to, že sme tú mapku spracovali a zverejnili, je pokrok. Doteraz sme boli ubezpečovaní v tom, že všetko funguje. Povoľovanie činnosti ambulancie mali na starosti VÚC. Tak mali mať prehľad o tom, koľko lekárov je v jednotlivých krajoch. Ony nám niekoľko rokov hlásili, že všetko je o. k., že je dostatok lekárov. Lenže sa na to pozeralo len z pohľadu kraja, teda či je v danom kraji dostatok lekárov. Už sa neriešilo, že všetci boli len na jednom mieste. Vo veľkých mestách sa skoncentrovalo väčšie množstvo služieb a na periférii chýbali. Analýza teda ukázala, kde sú čierne, teda najhoršie okresy z pohľadu dostupnosti lekára. Tieto miesta dostanú finančnú podporu a budeme sa snažiť, aby sa prílev lekárov do ambulancií zvýšil.
Vyštuduje na Slovensku dostatok lekárov na pokrytie tejto siete? Nepomohlo by obdobné dofinancovanie, aké dala Pellegriniho vláda lekárskym vysokým školám? Tie si rozdelili približne 2,5 milióna eur na prijatie zvýšeného počtu študentov.
Medikov študuje dostatok, len veľa z nich odchádza. Dať jednorazovo do systému viac na jeden rok vytvorí stratu v ďalších rokoch. Na prvákov síce dostali príspevok, ale na druhákov, tretiakov, štvrtákov a tak ďalej nie – vo výsledku to znamenalo, že budú mať viac študentov a menej peňazí. Vedenia fakúlt takýto systém nechcú, lebo vedia, že budú mať v ďalších rokoch menej peňazí.
Čítajte viac Obavy zo smrtiaceho očkovania sa nenaplnili, obetí je sedem. Dáte sa zaočkovať?
Chystáte nejaké špeciálne protipandemické opatrenia na jeseň?
S trochou zveličenia by sa aj dalo povedať, že závisí od toho, čo covid pripraví pre nás. Všetky dáta, ktoré zatiaľ máme, hovoria o tom, že jesenná vlna bude o niečo silnejšia ako letná. Myslím, že máme nastavený systém a aj zdravotnícki pracovníci majú dostatok skúseností. Hlavný je však stav imunity obyvateľstva, ktorý je na dostatočnej úrovni. Covid by sme teda nemali nejako výraznejšie pocítiť. Samozrejme, pokiaľ nepríde nejaká super mutácia, ktorá by spôsobovala ťažké klinické priebehy ochorenia.
Inak by nás nemalo nič prekvapiť. Mutácie, ktoré k nám prichádzajú, sú infekčnejšie – dnes je ich reprodukčné číslo na úrovni desať (teda jeden pacient infikuje ďalších desiatich a tak ďalej, pozn. red.), no nespôsobujú závažné klinické priebehy. Väčšina pacientov ochorenie prekoná v ľahšom stave alebo majú bezpríznakový priebeh. Budeme sa snažiť očkovať a testovať starších ľudí. Keď to bude potrebné, budeme ich liečiť, no nejaké plošné opatrenia by už nemali byť. Budeme však apelovať na zodpovednosť ľudí – aby sa testovali pri príznakoch, aby po pozitívnom teste dodržiavali izoláciu, aby po návšteve rizikových podujatí pár dní nenavštevovali rizikové osoby a podobne.