No plynulú prevádzku operačných sál ohrozuje nový strašiak v podobe extrémneho nárastu cien energií. Nemocniciam rastú ceny za zemný plyn a elektrinu, v niektorých prípadoch aj šesťnásobne. Viaceré z nich očakávajú pomoc a rokujú s rezortom zdravotníctva.
„Nárasty cien energií sú pre nás zásadné. Kým v minulosti sme sa pohybovali na sume 1,2 milióna eur za energie, dnes je to viac ako štvornásobok,“ spresnila na zdravotníckej konferencii ta3 Miriam Lapuníková, riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Priblížila, že s otázkou riešenia situácie sa obrátili na svojho zriaďovateľa – ministerstvo zdravotníctva. Posledné verejné obstarávanie energií podľa slov Lapuníkovej pomohol zastrešiť práve rezort zdravotníctva. „Predpokladám, že lepšiu cenu dokáže zabezpečiť len centrálne verejné obstarávanie,“ dodala. Toto sa však nakoniec bude týkať len štátnych nemocníc. „Teraz máme platné zmluvy do februára,“ priznala.
Náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť nie sú kryté výnosmi zdravotných poisťovní. Nič viac ako to, že v systéme chýbajú peniaze, na to povedať nemôžem.Miriam Lapuníková, riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici
Upozornila, že nemocnice na zvýšené ceny energií pripravené nie sú. „Náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť nie sú kryté výnosmi zdravotných poisťovní. Nič viac ako to, že v systéme chýbajú peniaze, na to povedať nemôžem,“ skonštatovala.
Do nemocníc však prúdia peniaze cez zdravotné poisťovne. Všetky tri zdravotné poisťovne sú však v červených číslach a bez výrazného dofinancovania z ministerstva financií musia zdravotnícke zariadenia šetriť, kde sa len dá. Slovenské nemocnice majú pritom celkový dlh vo výške jednej miliardy a 770 miliónov eur. Rezort zdravotníctva informoval, že spolu s vládou sa komplikovanou situáciou s cenami energií intenzívne zaoberá a hľadá riešenia. Zároveň si uvedomuje, že nemocnice nemajú veľký priestor šetriť. „Nakoľko liečebný proces kladie na vykurovanie, techniku iné nároky ako napríklad administratívne či skladové budovy,“ píše v stanovisku ministerstvo zdravotníctva.
Trikrát drahší plyn
Na Slovensku funguje 98 tzv. akútnych nemocníc. Tie by mali prijať každého so zdravotnými problémami. Keď však prídu prvé faktúry s vyššími sumami za plyn, elektrinu, teplo a paru, môže ich to zlikvidovať.
Univerzitnej nemocnici Bratislava stúpli zálohové platby na elektrinu o 150 percent a na plyn o 300 percent, konštatuje hovorkyňa Eva Kliská. Akékoľvek zvýšenie cien komodít, ktoré sú kľúčové pre bežný chod nemocníc, predstavuje podľa nej komplikáciu.
Čítajte viac Zdravotné odvody čakajú dve zmeny: chudobní si priplatia, neplatiči prilepšia
Nárast cien eviduje aj Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice, a to o 150 percent. „UNLP nedokáže ovplyvniť toto enormné zvyšovanie cien, očakávame pomoc a regulácie zo strany vlády aj Európskej únie,“ upozornila hovorkyňa Monika Krišková. Nemocnica podľa nej rokuje s ministerstvom zdravotníctva.
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici nakupuje zemný plyn za štvornásobne a elektrinu za šesťnásobne vyššiu cenu. „Problematika cien energií je predmetom diskusie a rokovaní so zriaďovateľom,“ doplnila hovorkyňa Ružena Maťašeje.
Nárast cien energií trápi aj neštátne nemocnice, skonštatoval riaditeľ kancelárie Asociácie nemocníc Slovenska Miroslav Valaštík. Pri nezmenených príjmoch je to podľa neho pre ne likvidačné. Upozornil, že bez rýchleho riešenia hrozí kolaps.
Čítajte viac Sprievod pri pôrode? Nie je to reality šou, upozorňuje gynekológ
Najväčšia východoslovenská nemocnica – Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) – len v prvom polroku tohto roka zaplatila za energie vyše 6,2 mil. eur.
„Vedenie UNLP sa preto pustilo do konštruktívnych riešení tak, aby pacienti nepociťovali ich negatívne dopady. Oproti minulému roku evidujeme nárast cien energií o 150 percent, ceny plynu stúpli o vyše 300 percent, čo výrazne ovplyvnilo náš rozpočet. Prognózy na rok 2023 predpovedajú ešte vyššie ceny, preto prijímame rad úsporných opatrení. Prioritou je napriek všetkému zachovať zdravotnú starostlivosť v našom regióne, poskytovať konzultačné, poradenské a liečebné možnosti pacientom z celého východného Slovenska a naďalej skvalitňovať spektrum medicínskych výkonov,“ hovorí riaditeľ UNLP Ľuboslav Beňa.
Problémové staré budovy
Nemocnica dlhoročne zápasí s vysokými investíciami do zastaraných, energeticky náročných budov v troch rozsiahlych areáloch na Triede SNP, Rastislavovej a Ipeľskej ulici. Príjmy nemocnice už nestačia kompenzovať nedokonalosti pôvodných objektov budovaných v dobe, keď energetické výdavky ani zďaleka nesiahali do takých extrémov.
„Ako všetky zodpovedné prevádzky aj my plánuje investíciami znížiť energetickú náročnosť na najnižšiu možnú mieru. V našich prevádzkach je v zime budova za krátky čas vychladená, v horúčavách zas extrémne nahriata a klimatizačné jednotky, ktoré sú v budovách inštalované, sú náročné na spotrebu energií,“ vysvetľuje riaditeľ. Vhodné korigovanie náhlych teplotných výkyvov v budovách stavaných v prípade jedného areálu pred 50 rokmi a v prípade druhého areálu pred 100 rokmi nie je jednoduché.
Čítajte viac Lengvarský pre Pravdu: Odchod SaS ohrozí zvyšovanie platov zdravotníkov. Konflikt s Matovičom nemám
Vedenie nemocnice vyzvalo všetkých zamestnancov, aby zodpovedne pristúpili k úsporným opatreniam na vlastných pracoviskách, podobne ako doma. Zbytočné svietenie, nepretržite zapnuté elektrické prístroje, počítače i tlačiarne, úniky vody a nadmerné vykurovanie – pri takmer štyritisíc zamestnancoch nie je zanedbateľná finančná položka. „Už vlani sme v interiéroch v rámci oboch pracovísk začali s výmenou svietidiel za úspornejšie, moderné LED svietidlá. Postupne meníme zastaranú technológiu za novú, modernejšiu a úspornejšiu. Ide o čerpadlá, izolácie, termostaty i rozvody teplej a studenej vody, elektriny a kanalizácie,“ hovorí technicko-prevádzkový námestník Igor Havrila. „Samozrejme, tieto úsporné opatrenia sa nesmú dotýkať komfortu pacientov a samotného liečebného a ošetrovateľského procesu,“ dodáva riaditeľ nemocnice Beňa.
Čakajú na systémové kroky
Zdravotnícka sieť AGEL tak na Slovensku, ako aj v Čechách citlivo a so znepokojením vníma súčasné dianie v súvislosti s energetickou krízou, ktorej dôsledkom je enormný nárast cien. „Dopady zvyšovania cien elektrickej energie a plynu závažným spôsobom ovplyvnia aj náklady na chod našich zdravotníckych zariadení. Podľa nateraz známych informácií odhadujeme, že cena elektrickej energie sa bude zvyšovať približne o vyše 300 percent, ale situácia je nestabilná, a cena plynu sa zvýši o vyše 190 percent," opisuje stanovisko siete nemocníc riaditeľka odboru vonkajších vzťahov a marketingu Martina Pavlíková. „Samozrejme, to bude mať zásadný vplyv na chod každej nemocnice. Odborníci v rámci našej siete pripravujú sériu opatrení tak, aby zostala zachovaná kvalita a rozsah zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ale aby zároveň zdravotnícke zariadenia túto enormnú záťaž vedeli zvládnuť.“
Aj táto sieť nemocníc očakáva, že im pomôžu systémové balíky opatrení, ktoré už v tomto čase intenzívne pripravujú, resp. už aj zavádzajú mnohé európske krajiny so zreteľom na vývoj energetickej situácie. Tie by mali pomôcť preklenúť situáciu tým najcitlivejším a na financie najviac odkázaným rezortom – teda zdravotníctvu, školstvu a sociálnej oblasti, kde bude podľa očakávaní dopad na rodiny a jednotlivcov najdramatickejší. „Aj preto téme venujeme maximálnu pozornosť a očakávame predovšetkým systémové kroky zo strany vlády, pretože riešenie nie je výhradne len na strane poskytovateľov, ale má presah na celý systém objednávania a poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej úhrad," dodáva Pavlíková.
Sieť ProCare a Svet zdravia zabezpečujú nákup elektriny a plynu centrálne pre všetky svoje nemocnice a polikliniky. Ceny a dodávky plynu majú zazmluvnené na časť roku 2023, ceny a dodávky elektriny len na rok 2022. „Pri oboch komoditách sme mali vopred nakúpené objemy a vďaka tomu sme zaznamenali medziročný nárast cien ‚len' okolo 100 percent. Ak by sme dnes nakupovali komodity za aktuálne trhové ceny, tak by sme v prípade elektriny boli niekde na 500– až 1 000-percentnom náraste nákladov za nakupovanú komoditu," opisuje situáciu komunikačná špecialistka Jana Fedáková.