Poslanci schválili program schôdze. Parlamentom však neprešiel procedurálny návrh predsedníčky klubu SaS Anny Zemanovej, aby sa niektoré body z dielne SaS prerokovali v úvode schôdze. Za návrh hlasovalo 25 poslancov, proti bolo 48 a 57 sa zdržalo.
Plénum odmietlo aj návrh Richarda Takáča (Smer), neuspel s návrhom, aby sa na schôdzi hovorilo aj o návrhu opatrení v súvislosti s nárastom cien potravín. Naopak, s procedurálnym návrhom uspel nezaradený poslanec Štefan Kuffa. Navrhol do programu doplniť bod, ktorým by parlament zaviazal vládu, aby do konca septembra preložila strategický plán na tlmenie dôsledkov nárastu cien energií pre domácnosti, zraniteľné skupiny a tiež podnikateľskú sféru a sociálne služby.
Filip Kuffa (Život) navrhol svojho straníckeho predsedu Tomáša Tarabu na post podpredsedu parlamentu. Národná rada má mať štyroch podpredsedov. Aktuálne má však len dvoch. Vlani sa postu vzdal Juraj Šeliga (Za ľudí) a minulý týždeň Milan Laurenčík (SaS) vypadol ako Sulíkov náhradník z parlamentu. SaS chcela do funkcie podpredsedu nominovať Martina Klusa alebo Annu Zemanovú.
„Vyzvali sme našich parterov, aby nám oni predložili body, na ktorých im záleží, aby sme mohli nájsť dohodu,“ zosumarizoval piatkové stretnutie Sulík. Nakoniec požiadavkám SaS nebolo vyhovené. „Konštatujeme, že naši bývalý parteri nemajú záujem o dohodu s nami, berieme na vedomie, my sa zariadime,“ spresnil exminister hospodárstva. Dodal, že ostávajúcej trojkoalícii sú podľa neho „prednejší poslanci Smeru a Hlasu“.
„Berieme na vedomie, že Borisovi Kollárovi je strana Smer bližšia ako strana SaS,“ podotkol. Dôvodom má byť zmena ústavy o otázke skrátenia volebného obdobia.
Sulík vyhlásil, že SaS v prvom čítaní podporí návrh na zmenu Ústavy o predčasných voľbách. Následne príde s vlastným pozmeňovacím návrhom. „Referendum nebude nástrojom pre skrátenie volebného obdobia,“ spresnila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Zdôraznila však, že obdobný nástroj je potrebný „ak je patová situácia“.
„Mali by sme ísť českou cestou, kde existuje možnosť samorozpustenia parlamentu,“ ozrejmila Kolíková. Český model podľa nej ráta s možnosťou, že by si zákonodarcovia 3/5 väčšinou odhlasovali rozpustenie kabinetu.
Podľa Sulíka bude klub pri hlasovaní jednotný. „V prvom čítaní tento zákon podporíme," dodal. Hnutiu OĽaNO Sulík odkázal, že „popreli všetko, čo voličom sľúbili“.
Matovič následne SaS vyzval, aby držala s koalíciou a nepodporila zmenu Ústavy, ktorá umožní skrátenie volebného obdobia parlamentu ústavným zákonom alebo referendom. V opačnom prípade podľa neho svojím hlasovaním dosiahne, že sa k moci dostane mafia, zlodeji a extrémisti, ktorí vydajú Slovensko na východ smerom k Rusku. „Dúfam, že nebudete chcieť až takto ublížiť krajine. Ak náhodu teraz tento návrh prejde, tak verím, že na konci to finálne rozhodnutie urobíte tak, ako ste sľubovali, že budete držať túto vládu a dobojujeme to do volieb,“ oslovil Matovič poslancov za SaS. Poslanci by mali o posunutí návrhu na vydanie ústavného zákona od poslancov za hnutie Sme rodina Miloša Svrčeka a Petry Halšelovej do druhého čítania hlasovať o 17:00.
Poslanci za Smer návrh z dielne Sme rodina podporia. Šéf Smeru Robert Fico je však presvedčený, že v definitívnom hlasovaní zákon neprejde. Poslanci koalície sa podľa Fica boja a preto za zákon nezahlasujú. „Po prvé, vedia, že prakticky nikto z nich sa už do parlamentu nedostane, po druhé, držia sa starej zásady, že kapor si nikdy vlastný rybník nevypúšťa,“ povedal.
Novela ústavy podľa Fica vytvára podmienky na vyriešenie politickej krízy. Umožnila by predčasné voľby na základe referenda alebo ústavného zákona. Šéf Smeru-SD je presvedčený, že zákon neprejde. Kritizuje, že vláda je nefunkčná a parlament funguje, len keď si opozícia povie, čo chce. Takto podľa neho nemôže fungovať demokratický systém.
Pellegrini verí v úspech
Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho zmenu ústavy podporia a veria, že s podporou SaS v prvom čítaní uspeje. Pellegrini zároveň odmietol avizovaný pozmeňujúci návrh SaS. Trvá na tom, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie NR SR aj referendom.
Pellegrini deklaroval, že jeho poslanci urobia všetko preto, aby zmena ústavy prešla aj v druhom čítaní aj s možnosťou referenda o skrátení volebného obdobia. „Tú moc ľuďom musíme nechať,“ podčiarkol. Namietal pritom úroveň diskusie k návrhu v pléne NRSR. Podčiarkol, že ide o závažnú vec.
Čítajte viac Mikulec prežil aj siedme odvolávanie. Štyria Kollárovi poslanci hlasovali zaSaS podľa Pellegriniho zatiaľ neukázala, ako sa zachová v opozícii a či nebude len akýmsi „mačkopsom“. Poukázal pritom na hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO). Vyčíta strane, že nehlasovala za jeho odvolanie, ale sa zdržala. Prebrala tak podľa neho zodpovednosť sa prácu ministra a prikryla jeho prešľapy.
Ľudia nechcú egotripy
„Keď sa prijmú v parlamente, tak potom sa s nami ešte len začnú baviť o tom, čo sa udeje s našimi návrhmi. To je pyšné, arogantné a povýšenecké. Myslím si, že niekto by mal zliezť z hrušky dole a pozrieť sa na to, čo ľudí trápi. Ľudia od nás očakávajú pomoc, a nie egotripy kohokoľvek,“ reagoval na požiadavku ísť medzi prvými minister financií Igor Matovič (OĽaNO) pre Pravdu.
Čítajte viac Matovič pre Pravdu: Je čas zliezť z hrušky. Ľudia chcú pomoc, a nie egotripyTrojkoalícia OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí minulú stredu zistila, ako bude vyzerať vládnutie v menšinovom kabinete a že bude záležať na každom hlase. Liberáli po tom, čo OĽaNO nesplnilo ich personálne ultimátum na odchod Matoviča z vlády, naplno ukázali svoju silu. Minulý týždeň opozícia posilnená o 21 poslancov SaS na začiatku riadnej schôdze Národnej rady vytiahla hlasovacie kartičky a neprezentovala sa, čím zablokovala parlament.
Zostatku koalície, ktorú opozičné strany nazývajú torzom, však chýbali poslanci. Do práce nestihli prísť siedmi z OĽaNO a dvaja zo Sme rodina. Medzi meškajúcimi boli Jozef Pročko či Karol Kučera (obaja OĽaNO).
V piatok rokovali o odblokovaní parlamentu zástupcovia trojkoalície a strany SaS. Exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) uviedol, že sa dohodli a dnes riadnu schôdzu parlamentu otvoria. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová doplnila, že si vymenili predstavy o ďalšom fungovaní. Liberáli chcú napríklad, aby sa medzi prvými na riadnej schôdzi prerokovali zákony týkajúce sa riešenia energetickej krízy a pomoci ľuďom. Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga na sociálnej sieti uviedol, že stretnutie bolo vecné a konštruktívne. „Pri niektorých zákonoch bude ešte rokovanie pokračovať,“ poznamenal.
Na programe riadnej schôdze je takmer 140 bodov. Poslanci by mali prerokovať napríklad prístup Švédska a Fínska do NATO i zmluvu o pridružení Slovenska k Európskej vesmírnej agentúre. Poslanci Národnej rady sa dnes zídu opäť. Riadna schôdza sa mala začať už uplynulý týždeň, no v minulú stredu nebolo plénum uznášaniaschopné. Neprezentovali sa poslanci SaS ani opozícia. Liberáli už avizovali, že otvorenie schôdze v utorok podporia, s koalíciou už hovorili aj o viacerých návrhoch.
Poslanci zo Sme rodina predložili návrh na zmenu Ústavy SR, aby sa mohlo skrátiť volebné obdobie NR SR ústavným zákonom alebo referendom. Návrh hovorí, že pokiaľ by referendum bolo úspešné, volebné obdobie by sa skončilo dňom uvedeným v referende. Nová legislatíva by sa mala vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie. Opozičný Smer-SD chce, aby sa o tejto novele rokovalo ako o prvom bode programu.
Rozhodnúť by mali poslanci aj o novele zákona o verejnom obstarávaní z dielne Jozefa Šimka (Sme rodina), ktorú vetovala prezidentka Zuzana Čaputová. Legislatíva podľa nej významne zasahuje do súčasného mechanizmu ukladania pokút, ktorý je nastavený tak, aby zohľadňoval požiadavky práva Európskej únie. Cieľom novely je, aby štát odpustil samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie.
Súčasťou programu je aj novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú už viackrát presúvali. Návrh, ktorým by sa okrem iného zaviedli záväzné limity verejných výdavkov, schválila vláda ešte v septembri 2020.
Predložených je aj niekoľko návrhov na zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku. Poslanci OĽANO chcú zúžiť kompetenciu generálneho prokurátora využiť sporný paragraf len na najzávažnejšie prípady a pochybenia. Tomáš Valášek (nezaradený) v tejto súvislosti navrhuje zaviesť dodatočný súdny prieskum. Alojz Baránik (SaS) mieni okrem toho upraviť aj vymenúvanie a odvolávanie prokurátorov či ich práva a povinnosti a tiež rozšíriť právomoci verejného ochrancu práv a vlády SR o podávanie žaloby na rozpustenie politickej strany.
SaS a OĽaNO predložili viacero ekonomických zákonov. SaS chce napríklad zmeniť spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá, znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá, pre gastroprevádzky, ale tiež zvýšiť odvod z výťažku niektorých internetových hazardných hier či zaviesť daň z plynovodov.
OĽaNO rovnako navrhuje nové zdanenie plynovodov. S cieľom zabezpečiť dodatočné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu predložilo napríklad zvýšenie spotrebnej dane z liehu či rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov, ktorých sa dotýka osobitný odvod z podnikania.
Na programe je aj novela zákona o štátnej službe profesionálneho vojaka, ktorá predpokladá zavedenie inštitútu vojenského ombudsmana. Ten by mal na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy prešetrovať podozrenia z porušenia základných práv a slobôd vojakov.
Poslanci Smeru navrhujú, aby mali zákonný nárok na odstupné okrem vysokoškolských pedagógov aj výskumní pracovníci či umeleckí pracovníci. Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho zas navrhujú, aby štát prispieval Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov ročne 500-tisíc eur.