Je naozaj smutné, že témy, ktoré roky zapadali na Slovensku prachom, oživia až tragédie. Taká je však aktuálne realita. Politici v posledných dňoch upriamili pozornosť na nenávistné komentáre a spôsob, akým sa na sociálnych sieťach vedú diskusie. Ľudia by sa podľa nich nemali skrývať za falošné mená. Premiér Eduard Heger plánuje tému riešiť nielen na národnej úrovni, ale otvoriť ju chce aj na summite v Bruseli.
Až tragédia viedla k činom
Na pôde Európskej únie (EÚ) chce preto iniciovať väčšiu pozornosť regulácii sociálnych sietí v prípade šírenia extrémistických prejavov. „Vidíme, že sociálne siete napriek už dostupnej legislatívne zanedbávajú túto povinnosť, niekedy reagujú neskoro alebo reagujú až po opakovaných apeloch, alebo nedostatočne. Toto sa musí zmeniť,“ povedal. Chce vyzvať členské štáty na pomoc pri hľadaní riešení. „Konkrétne na rozšírenie povinnosti sociálnych sietí monitorovať a flexibilne zakročiť voči extrémistickému obsahu,“ spresnil. Podľa premiéra síce existuje národná aj európska legislatíva, no otázna je jej efektivita v praxi, ktorá je podľa neho bezzubá. „Nie je to len problém Slovenska. Problém je globálny,“ povedal.
Policajný prezident Štefan Hamran zdôraznil okrem iného aj posilnenie kapacity oddelenia na počítačovú kriminalitu a zintenzívnenie medzinárodnej kooperácie. „Príkladom efektivity takejto spolupráce je už medializovaný prípad zadržania pravicového extrémistu skrývajúceho sa pod prezývkou Slovakbro,“ upozornil. Európske špeciálne jednotky sa podľa Hamrana zhodli, že je potrebné investovať do operatívy a do spravodajských aktivít. Dôvodom je, aby útoky stihli zachytiť v štádiu prípravy. Do dvoch týždňov chce na vládu predložiť materiál, ktorý „posunie policajný zbor do 21. storočia“.
Vlastnú iniciatívu chystá aj vicepremiérka Veronika Remišová, pod ktorú spadá aj informatizácia. Na jarnom summite vo Francúzsku iniciovala spoločný postup členských krajín v tejto oblasti a stretla sa s predstaviteľmi spoločnosti Meta. „Je neakceptovateľné, že spoločnosť, ktorá zarába miliardy na šírení nenávisti a rozdeľovaní spoločnosti, má pre Slovensko len jedného človeka na overovanie informácii a ten sedí v Prahe.“ napísala pre Pravdu s tým, že na ministerstve informatizácie pripravujeú právnu reguláciu digitálnych platforiem. „Aby sme účinne chránili práva občanov SR,“ dodala.
Anonymné diskusie sa musia skončiť
Na koniec anonymným diskusiám vyzývajú politici naprieč celým spektrom. Každý by mal svoj názor vyjadriť pod svojím menom. Nech ide o akékoľvek komentáre. Zhodli sa na tom vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí), poslanec Ladislav Kamenický (Smer), exminister školstva Branislav Gröhling či podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO). Súhlasí aj šéf mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini. „Pretože pod vlastným menom sú takí slabosi, že by si nikdy netrúfli písať také hejty, ako píšu,“ dodal.
„Asi treba donekonečna omieľať celej populácii a najmä tej, ktorá žije na sociálnych sieťach a v digitálnom priestore, že trestné činy spáchané v digitálnom priestore majú rovnakú váhu, závažnosť a sadzbu ako tie, ktoré sú spáchané v reálnom svete,“Silvia Porubänová, sociologička
Sociologička Silvia Porubänová súhlasí, že diskusie by mali prebiehať pod skutočnými menami. „Určite áno. Asi treba donekonečna omieľať celej populácii a najmä tej, ktorá žije na sociálnych sieťach a v digitálnom priestore, že trestné činy spáchané v digitálnom priestore majú rovnakú váhu, závažnosť a sadzbu ako tie, ktoré sú spáchané v reálnom svete,“ povedala pre Pravdu.
Čítajte viac Nedokázali sme spraviť ani malý krok: Komunita LGBTI+ nebude mať nič, odborníci kritizujú
Diskusie by sa tým podľa nej určite minimalizovali. „Ľudia by si rozmysleli plané a agresívne diskusie, ak by videli, že prišla sankcia, rozmysleli by si čo píšu. Minimálne by si dávali ľudia pozor a doslova by sa preosialo zrno od pliev,“ uviedla sociologička. „Druhá vec je, či to naozaj tak bude. Vieme, že pokiaľ môžete vstúpiť do akéhokoľvek éteru anonymne a nie ste rozpoznateľný, tak vtedy si ľudia dovolia povedať aj to, čo by tvárou v tvár nikdy nepovedali,“ skonštatovala.
Nastal čas na reguláciu?
Dá sa vôbec nejakým spôsobom regulovať, či človek vystupuje anonymne, alebo nie? IT špecialista Ondrej Macko si myslí, že začať by sme mali na národnej úrovni. „A riešiť diskusné príspevky pod článkami. Niektoré médiá radšej vypínajú diskusiu pod článkami akoby to mali riešiť,“ uviedol. Ak by ostali diskusie v takej forme ako dnes, podľa odborníka z PR a digitálnej agentry Katedry Komunikácie Gabriela Tótha má určite zmysel aj blokovanie užívateľov. „Ak opakovane porušujú pravidlá používania sociálnej siete, je to dokonca povinnosťou ich prevádzkovateľa človeka zablokovať. To isté platí pre orgány činné v trestnom konaní (OČTK) v prípade, ak človek porušuje zákon a vyzýva napríklad k násiliu či sa niekomu vyhráža,“ povedal. „Bohužiaľ, dnes sa to vymáha a dodržiava veľmi málo,“ povedal.
Macko má však iný názor, keďže zablokovanie podľa neho nemá veľký význam. „Myslím, že dospel čas na reguláciu. Zablokovanie bez overených účtov nemá veľký význam, lebo používateľ si väčšinou vytvorí novú identitu a prispieva ďalej. Médiá potom často pod článkami vypínajú diskusiu, čo tiež nie je vhodný spôsob, ale funguje,“ dodal s tým, že denne sa na Slovensku zablokuje napríklad na YouTube asi 200 používateľov. Tóth k tejto otázke dodal, že prípadná nová regulácia by mala zvýšiť tlak na sociálne siete, aby sa správali v tomto ohľade zodpovednejšie.
Podľa Porubänovej pre začiatok stačí, aby diskusie neboli anonymné. „Potom môžeme uvažovať o korekcii alebo selekcii diskusie. Neviem, či moderovanie je správne slovo, či by sa opäť nenarazilo na argument slobody slova. Ide o to, aby bol každý vo virtuálnom priestore takisto zodpovedný za svoje činy a vyjadrenia tak, ako je to v reálnom svete,“ ozrejmila.
Tresty sú dané, treba ich vymáhať
Dôležité však je, aby užívatelia niesli trestnoprávnu zodpovednosť za svoje činy. Práve táto strana veci na Slovensku podľa viacerých, vrátane prezidentky, pokrivkáva. Čo sa trestov týka, tie sú napríklad podľa Gröhlinga zadefinované dostatočne. „Mali by sme však debatovať o tom, ako sú vymáhané,“ skonštatoval. Pellegrini si myslí, že už samotná povinnosť prispievať pod vlastným menom bude podľa pôsobiť dostatočne samoregulačne. „Neblahá skúsenosť ostatných dní nás upozornila aj na to, aký majú OČTK veľmi slabý dosah na viditeľnosť, kontrolovateľnosť a monitorovanie sociálnych sietí a digitálneho sveta vôbec,“ skonštatovala Porubänová.
Čo chce Heger posilniť na národnej úrovni?
- vymožiteľnosť práva
- posilniť útvar o desiatky expertov na pc kriminalitu
- materiálno-technické vybavenie na pomoc pri odhaľovaní takejto kriminality
- zintenzívnenie spolupráce s mobilnými operátormi
- osvetu na školách (spolupráca polície a pedagógov)
- ochranu najzraniteľnejších skupín
Prezidentka Zuzana Čaputová však upozornila, že aj ona býva terčom útokov, nenávistných komentárov a čelí aj vyhrážkam smrťou a sama vníma nárast nenávisti. Často preto chodí na výsluchy ako poškodená. „Za tri a pol roka, čo som vo funkcii, myslím, že ani jeden prípad sa nedostal pred súd. Zatiaľ nebol v žiadnej veci, ani tam, kde bol identifikovaný páchateľ, efektívne vyvodená trestnoprávna zodpovednosť,“ uviedla v rozhovore pre Denník N s tým, že niekedy sa nedá identifkovať páchateľ, niekedy sa bagatelizuje na priestupkovú úroveň. „Je to presne o interpretácii,“ povedala.
Na nenávistné prejavy či hoaxy na sociálnej sieti pravidelne upozorňuje prezídium policajného zboru. „V prípade, že existuje podozrenie, že daný status mohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu, je postúpený príslušnému oddeleniu, v ktorého kompetencii je posúdenie skutkového stavu. Ak došlo k porušeniu zákona, vo veci môže začať konať iba vyšetrovateľ Policajného zboru,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová. Konanie prebieha štandardne ako v iných prípadoch trestných konaní, teda postupom upraveným v Trestnom poriadku. „Polícia vykonáva vyšetrovanie podľa Trestného poriadku a jednou z foriem odhaľovania trestných činov je aj monitoring sociálnych sietí. Pri každom trestnom čine Trestný zákon predpokladá trest, ukladanie trestov je však v kompetencii súdov,“ povedala hovorkyňa.
Právna kvalifikácia konania alebo trestného činu je vec prokuratúry. Jednotlivé trestné činy sú upravené v Trestnom zákonníku. „Súdy môžu rozhodovať len o veciach, kde bola podaná obžaloba pre trestný čin,“ uviedol hovorca rezortu spravodlivosti Timotej Lauko. „Ministerstvo nemá žiaden podnet, že by bol nejaký problém napr. na strane rozhodovania súdov alebo v legislatíve,“ povedal.
Polícia dodáva, že v tomto prípade sa nemožno na každý status, ktorý obsahuje nepravdivé informácie, pozerať ako na trestný čin alebo priestupok. „V takom prípade polícia pôsobí preventívne – upozorní verejnosť na zdieľané hoaxy, a ak sa takéto konanie zo strany autora opakuje, upozorní priamo spoločnosť Meta s cieľom dosiahnutia trvalej blokácie osoby na sociálnej sieti,“ dodala Bárdyová.
Diskusie sú stále agresívnejšie
Je faktom, že komentáre v diskusiách na sociálnych sieťach sú v posledných rokoch agresívnejšie. Pod pseudonymami ľudia komentujú odvážnejšie a nenávistnejšie. Podľa Tótha je aktuálne rozhodnutie či používatelia musia vystupovať pod reálnym menom, alebo nie, priamo na sociálnych sieťach. „Napríklad Facebook to má v pravidlách používania, aby každý mal konto s reálnym menom a fotkou. Bohužiaľ, veľká časť používateľov to nedodržiava a Facebook následne toto pravidlo nevymáha, čím umožňuje anonymitu,“ povedal pre Pravdu.
Ani cudzie meno či fotka však nie sú podľa neho dôvodom, aby ľudia na sociálnych sieťach šírili nenávisť alebo dezinformácie. „Stále majú trestnoprávnu zodpovednosť za svoje vyjadrenia a polícia vie dnes aj odhaliť totožnosť páchateľa, ktorý sa skrýva pod vymysleným menom,“ skonštatoval. Aj z pohľadu IT špecialistu Ondreja Macka by sa malo diskutovať pod článkami pravými menami a diskusie by mali byť naviazané na overené konto ako je napr. Facebook, Google, Apple a podobne. „Inak vznikajú pod článkami diskusné príspevky, ktoré sa opakujú, sú rovnakého štýlu a je evidentné, že sú vytvorené umelo,“ okomentoval.
V istých prípadoch má anonymita význam
Anonymita je podľa Porubänovej dobrá len pre obete a potenciálne obete. „Pre tých, ktorí zatiaľ nemôžu vyjsť na svetlo z dôvodov, že sa oprávnene obávajú o svoj život alebo zdravie. Nechcem to polarizovať na obete a páchateľov, ale tí, ktorí majú neblahé zámery by nemali byť v anonymite,“ povedala. „Anonymita sama o sebe nie je zlá. Ľudia majú rovnakú zodpovednosť dodržiavať zákony či už majú profil pod svojim menom, alebo vymysleným. Zároveň meno nie je jediným identifikátorom,“ skonštatoval Tóth s tým, že účty na sociálnych sieťach sú dnes často spárované s mailovou adresou, telefónnym číslom alebo priamo s občianskym preukazom.
Podľa Tótha hranica, kedy má anonymita opodstatnenie, je priamo na prevádzkovateľov sociálnej siete alebo komunikačného kanála. „Je len na užívateľovi, či sa podmienkam prispôsobí, alebo sa rozhodne využívať iný nástroj.“ Bohužiaľ, dnes sa to vymáha a dodržiava veľmi málo a aj nová regulácia by mala zvýšiť tlak na sociálne siete, aby sa správali zodpovednejšie v tomto ohľade.