Sen o okamžitej demisii vlády sa síce Robertovi Ficovi rozplynul, no čo sa týka prvej otázky, o tej bude Slovensko zrejme najskôr koncom roka predsa len rozhodovať. Občania majú vyjadriť svoj názor na to, či by malo byť možné skrátiť volebné obdobie existujúceho parlamentu referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou ústavy. V prípade uznesenia by dokonca nebolo potrebných 90 hlasov, ale len 76, teda nadpolovičná väčšina.
Líder Smeru predpokladal, že účasť bude na úrovni 50 až 55 percent. Bohužiaľ, nestalo sa. Komunálne voľby síce potiahli tie župné, no zaznamenali historicky najnižšiu účasť. Celkovo prišlo voliť niečo vyše dvoch miliónov Slovákov, čo predstavuje 46,19 percenta. Ak by sa Ficovo referendum konalo v deň volieb, úspešné by nebolo.
Dokázalo by však zdvihnúť účasť? Podľa odborníkov to nie je také isté. „V roku 1998 sa konali parlamentné voľby, ktoré boli spojené s referendom o zákaze privatizácie niektorých podnikov, no pre nízku účasť bolo neplatné. Otázne je, ako by bolo organizované. Či ako v roku 1998 osobitne s dvoma komisiami a v dvoch oddelených miestnostiach, alebo by sa upravil zákon tak, aby sa mohlo konať spoločne s voľbami v jednej miestnosti. Ani vtedy by som si nedovolil povedať, že referendum bude úspešné, keďže niektoré strany by určite odrádzali svojich voličov od účasti na ľudovom hlasovaní,“ povedal pre denník Pravda politológ Radoslav Štefančík.
Rovnaký názor má aj sociológ Martin Slosiarik. „Myslím si, že ak by aj referendum bolo spojené s týmito voľbami, tak by sa ho nezúčastnil dostatočný počet voličov. Mohlo by síce k urnám priviesť nejakú časť voličov, ktorá nebola v sobotu voliť, ale predpokladám, že iná časť voličov by ho zámerne vo volebných miestnostiach ignorovala.
Inak povedané – nie každý, kto by k voľbám prišiel, by sa ho aj zúčastnil. Určitý precedens v tomto smere máme napr. z roku 2004, keď bolo referendum o skrátení funkčného obdobia parlamentu vypísané na deň konania 1. kola prezidentských volieb. Na referende sa zúčastnilo necelých 36 % voličov, zatiaľ čo účasť v 1. kole prezidentských volieb bola na úrovni 48 percent. Čiže časť respondentov, ktorí k voľbám prišli, zámerne v referende nehlasovala,“ skonštatoval.
Pre Fica je podstatné, že referendum bude a rozhodnutie o jednej z otázok ho nevyrušuje. „Bola to motivačná otázka, ktorá mala predovšetkým motivovať ľudí k ešte väčšej účasti,“ povedal a opäť obvinil Čaputovú z toho, že počúva pokyny zo Západu a marí referendum.
Ak by bolo referendum platné, v praxi to znamená, že by sa muselo uskutočniť ešte jedno ľudové hlasovanie už konkrétne o predčasnom ukončení mandátu súčasného parlamentu. Druhou možnosťou by bolo samorozpustenie NR SR, na čo by referendum nebolo potrebné.
Ústavný právnik z Univerzity Komenského Marek Domin pre Pravdu vysvetlil, čo bude nasledovať. Rozhodnutie Ústavného súdu v tomto prípade znamená, že prezidentke pokračuje 30-dňová lehota na vyhlásenie termínu referenda, ktorá sa prerušila v okamihu, ako sa obrátila na Ústavný súd.
„Referendum by sa následne malo konať do 90 dní od jeho vyhlásenia. Keďže vyhlásenie možno očakávať v najbližších dňoch, samotné referendum by sa mohlo stihnúť ešte do konca roka alebo začiatkom roka 2023,“ vysvetlil.
Ak by bolo referendum úspešné, teda platné a väčšina by odpovedala na otázku „áno“, dôsledkom bude zmena ústavy. „Ústava po novom umožní dosiahnuť skrátenie volebného obdobia, a tým aj predčasné parlamentné voľby buď hlasovaním Národnej rady, alebo referendom. To bude jediný priamy dôsledok úspešného referenda,“ vysvetlil Domin.
Národná rada sa teda môže, no nemusí uzniesť na tom, že si skráti volebné obdobie. Rovnako sa môže konať aj ďalšie referendum, tentoraz už o samotnom skrátení volebného obdobia parlamentu. „Prezidentka ho však (ako akékoľvek referendum) nemôže vyhlásiť sama. Bude sa musieť opäť vyzbierať aspoň 350 000 podpisov občanov, ktorí prezidentku o vyhlásenie referenda požiadajú,“ skonštatoval ústavný právnik.
Aktuálne sú v parlamente v druhom čítaní ešte dva návrhy na novelu Ústavy SR, ktoré by mali viesť k predčasným voľbám. Oba návrhy poslanci presunuli na ďalšiu schôdzu. Najbližšia schôdza by sa mala začať 29. novembra.
Čítajte viac Ficovo referendum vládu nepovalí: Nasledovalo by ďalšie alebo rozhodnú poslanci