Prísne tresty plnia väznice. Krádež horšia ako zabitie? Trestný zákon potrebuje kľúčové zmeny

Napriek tomu, že odborníci dlhodobo poukazujú na negatíva, doteraz nikdy nedošlo k činom. S novelou Trestného zákona však svitla nádej na zmenu. Podľa odborníkov sú kľúčové najmä dve zmeny – zmena výšky škody a dôraz na alternatívne tresty.

Ministerstvo spravodlivosti ešte pod vedením Márie Kolíkovej predstavilo relatívne rozsiahlu novelu, v ktorej súčasný šéf rezortu Viliam Karas pokračuje. Cieľom je zmeniť Trestný zákon, ktorý je dnes postavený vo veľkej miere na tom, že trest odňatia slobody je jedinou možnou a správnou formou potrestania.

Drakonické tresty a preplnené väznice

Slovensko má napríklad v porovnaní s Českou republikou dvakrát také vysoké tresty, čo sa týka ekonomickej trestnej činnosti. Na porovnanie, za krádež luxusného auta môžete dostať 10 rokov nepodmienečne, kým za zabitie (umlátenie človeka na smrť) je to šesť rokov a za ťažké ublíženie na zdraví s doživotnými následkami môžete v prípade spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní (OČTK) vyviaznuť len s podmienkou. Za legalizáciu príjmov z trestnej činnosti je v Českej republike maximálna výška trestu za najprísnejší prípad 10 rokov, na Slovensku 20 rokov. „Samo osebe je to šialené,“ povedal pre Pravdu trestný právnik a dekan Právnickej fakulty Eduard Burda.

„Bežný páchateľ si môže povedať, že keď má ísť na 10 až 15 rokov do väzenia za nejaký podvod, tak sa mu možno skôr oplatí zlikvidovať svedka a bude mu hroziť 20 až 25 rokov (v prípade dohody s OČTK pri niektorých trestných činoch aj nižší trest až beztrestnosť, pozn. red.), ale to už má v podstate jedno. Existujú také riziká,“ uviedol Burda.

Následkom neprimeraných trestov sú preplnené väznice. Slovensko má podľa aktuálnych dát spomedzi členských krajín EÚ tretí najvyšší počet väznených v prepočte na 100-tisíc obyvateľov. Pri kapacite vyše 11-tisíc miest je aktuálne vo väzení takmer 10-tisíc ľudí, pričom najviac (vyše 2 700) za ekonomický trestný čin krádeže. „Na Slovensku máme v Trestnom zákone drakonické sadzby, absolútne neprimerané. Dá sa povedať, že to platí pri väčšine trestných činov, no najviac to vidno pri ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti,“ skonštatoval Burda.

Čítajte viac Trestný právnik Burda: Tresty na Slovensku sú drakonické, na zmenu tu dlho nebola politická odvaha

Pri majetkových trestných činoch máme na Slovensku v najvyšších odsekoch sadzbu 10 až 15 rokov, kým v Česku je to 5 až 10. „Sú tam dvojnásobné tresty, veľa páchateľov končí na dlhodobé tresty odňatia slobody vo väzniciach a väznice sú preplnené. Na jednej strane sa vykazuje štatisticky pokles kriminality, no na druhej strane máme druhý najvyšší počet väznených osôb v EÚ,“ skonštatoval pre Pravdu sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko.

Zmeny nastali po roku 2005. Dovtedy sme tu mali normálne trestné sadzby, ako aj v Českej republike, Nemecku, Rakúsku a iných krajinách. „No potom prišiel nový Trestný zákon, ktorý tieto sadzby brutálne zdvihol. Napriek tomu, že väčšia časť odbornej verejnosti na to dlhé roky poukazuje ako na negatívum, z politikov doteraz nemal nikto odvahu s tým niečo robiť. Nebola tu politická odvaha,“ myslí si Burda.

Dve kľúčové zmeny

Rozsiahla novela Trestného zákona obsahuje niekoľko zmien, pričom väčšina sa venuje práve úprave častí spojených s ekonomickou trestnou činnosťou, ale aj komplexnej úprave drogových trestných činov, úprave trestného činu znásilnenia, trestného činu korupcie a pri niektorých násilných trestoch dokonca navrhuje rezort spravodlivosti tresty zvýšiť (napr. nebezpečné vyhrážanie, ublíženie na zdraví či prenasledovanie).

Pri ekonomických trestných činoch sa do popredia dostávajú najmä dve zmeny – zvýšenie hranice malej škody z 266 eur na 500 eur, pri škode mimoriadneho obsahu na 1 000 eur a úprava tzv. alternatívnych trestov. „Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že aj v prípade schválenia takýchto úprav budú trestné sadzby v slovenskom Trestnom zákone stále výrazne prísnejšie, ako je obvyklé v okolitých krajinách i ďalších štátoch EÚ,“ zhodnotil rezort spravodlivosti.

Práve spomínanú dvojicu zmien Šamko považuje za potrebnú a nevyhnutnú. „Keď si zoberiete, len minimálna mzda je na úrovni 646 eur. Veľmi to pomôže. Do roku 2005 bola vždy výška škody nadviazaná práve na minimálnu mzdu. Výška škody znamená rozdiel medzi priestupkom a trestným činom. Keď zvýšite sumu napríklad na 500 eur, mnoho vecí ako krádeže za 300 alebo 400 eur padnú do priestupkov. Od sumy 500 eur by sa potom určovali násobky škody,“ vysvetlil pre Pravdu sudca.

zväčšiť Foto: TASR, Martin Baumann

Viliam Karas, minister spravodlivosti, Mária Kolíková Minister spravodlivosti Viliam Karas

V dôsledku takejto zmeny by tak mohli byť viaceré skutky v budúcnosti vyhodnotené inak. „Tí, čo boli v obzvlášť závažnom zločine, padnú do zločinu, tí, čo boli v zločine, padnú do prečinu. Tým sa odbremenia vyšetrovatelia, lebo mnoho zločinov sa stane prečinmi a prečiny budú môcť robiť policajti,“ zhodnotil Šamko. Zmena by nastala aj na súde. Trestný čin by sa mohol rozhodnúť trestným rozkazom.

„Nebudete musieť ísť do pojednávania, budete môcť uložiť peňažný alebo alternatívny trest, alebo iný trest ako trest odňatia slobody. Zvýšenie škôd teda má význam na fungovanie celého trestného systému aj na trestnú represiu,“ uviedol. „Úprava výšky škôd je minimum, čo by mohol zákonodarca urobiť, aby sa znova prečistila trestná politika štátu,“ zhodnotil. Ministerský návrh je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a prebiehajú k nemu odborné diskusie.

Burda na adresu zmien dodáva, že výkon alternatívneho trestu je pre štát oveľa menej nákladný ako výkon trestu odňatia slobody vo väzniciach. „Bolo by dobré, aby sa táto novela stala novelou, ktorá by pomohla bojovať proti majetkovej a hospodárskej kriminalite primeranými prostriedkami. Páchatelia by mali byť potrestaní skôr alternatívnym trestom, ak nejde o príliš závažne trestné činy alebo o recidivistov, osoby opakujúce trestnú činnosť,“ povedal.

Uvidíme, čo a ako prejde

Okrem veľkej ministerskej novely, ktorá je v mezirezortnom pripomienkovom konaní, sú v parlamente dva ďalšie návrhy. Jeden je z dielne nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý verejnosť prijala s rezervou, keďže s podobnými zmenami by mal prísť minister, a nie radový poslanec. Podľa odborníkov je však jedno, kto novelu predloží, a právo na to má aj poslanec. „Uvidíme, čo sa schváli a ako to bude ďalej,“ dodal Šamko.

V Tarabovej novele je podľa dekana Burdu 10 percent vecí absolútne neakceptovateľných, 10 percent je na diskusiu a z 80 percent ide podľa neho o dobré návrhy, s ktorými sa dá ďalej pracovať. „Z odborného hľadiska, odhliadnuc od politického, ak by sa jeho novela v druhom čítaní upravila a odstránili sa nezmysly, ako účinná ľútosť za podvodné trestné činy, v takom prípade by bola odborne použiteľná a pomohla by trochu viac nastoliť na Slovensku spravodlivosť,“ myslí si Burda.

Rezort spravodlivosti zdôraznil, že v prípade Tarabu nejde o vládny návrh a zaoberať sa ním bude len v prípade, ak by ho poslanci posunuli do druhého čítanie. S druhým návrhom od šéfa ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý upravuje problematiku prepadnutia majetku, naopak, Karas súhlasí. „Myslím si, že je správne vecne to zmeniť, rovnako s tým uvažujeme aj vo vládnom návrhu zákona. Sám by som s takýmto návrhom prišiel,“ dodal minister. Karas rešpektuje právo poslaneckej iniciatívy a s poslancami o tejto téme hovoril, no preferuje komplexnú úpravu. „Vždy uprednostňujem, aby sa trestné aj civilné kódexy menili zásadne cez vládne návrhy tak, aby prešli riadnym pripomienkovým konaním. Verím, že na konci dňa náš návrh zákona predbehne aj túto úpravu,“ skonštatoval.