„Produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie, len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o polovicu,“ skonštatovala Sadovská. Poukazuje, že približne 41 percent odpadu z domácností končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi. „Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami ako Rumunsko, Malta, Grécko či Cyprus patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci,“ poznamenala.
Miera recyklácie je podľa analytičky na úrovni 49 percent. Približne deväť percent komunálneho odpadu sa zhodnotí na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu.
Slovensko bolo v roku 2020 v rámci Európskej únie (EÚ) podľa dát Eurostatu siedmou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu (433 kíl). „V tomto pomyselnom rebríčku však stúpame postupne nahor a za posledné desaťročie sme sa zaradili medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu,“ podotkla Sadovská. Dodala, že dôvodom je rastúca spotreba, keďže z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.
Sadovská odhaduje, že produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie a v roku 2035 sa vytvorí minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa. Celkovo by to malo byť 3,12 milióna ton komunálneho odpadu.
Čítajte viac Premení sa Slovensko na obrie smetisko? Hrozí, že obce nedokážu zlikvidovať odpad od obyvateľov