Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Vláda padla a parlament je rozdelený tak, že sa tento rok už asi nepodarí schváliť ani štátny rozpočet. Občania tak koniec roka trávia v obavách, či sa im dostanú mesiace sľubované kompenzácie extrémne rastúcich životných nákladov.
Od 16. decembra už len dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) tvrdí, že má víziu, „ako vrátiť Slovensku a občanom nádej, že toto je krajina pre dobrý život“. Svoju víziu vraj chce predstaviť už v blízkom čase. Podľa rozloženia síl v parlamente sa však zdá, že trápenie slovenskej politickej scény sa len tak ľahko neskončí.
Aj hlava štátu Zuzana Čaputová vidí riešenie v prijatí ústavného zákona o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktorý umožní vyhlásenie predčasných volieb. Varovala, že ak nebude novela ústavy prijatá do konca januára, podnikne ďalšie kroky, ktoré môžu znamenať koniec Hegerovej vlády.
Čítajte viac Čaputová v NR SR: Ak politická kríza prerastie, bude lepšie ísť nanovo voliť
Ani na prijatí tejto novely ústavy však v parlamente stále zhoda nie je. Jednoznačne ju podporujú strany Smer, Hlas, ĽS NS, i poslanci Republiky, skupina poslancov okolo Tomáša Tarabu, ako aj väčšina klubu Sme rodina. Naopak, takmer všetci z hnutia OĽaNO a SaS sú proti. Keďže na novelu ústavy je potrebné získať 90 hlasov, bez necelých 70 poslancov OĽaNO a SaS to možné nebude.
Líder opozície Robert Fico (Smer) vyhlasuje, že jediným riešením tak ostáva referendum. V prípade, že by bolo úspešné, na rozpustenie parlamentu by už nebolo treba 90 poslancov ako v prípade ústavného zákona, ale stačilo by ich 76. Ak by následne nadpolovičná časť parlamentu odhlasovala koniec, predseda parlamentu by musel vyhlásiť predčasné voľby.
Čítajte viac Fico s Uhríkom vyzývajú v spoločnom videu k referendu
„Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“ Tak znie referendová otázka, na ktorú budú môcť odpovedať občania už o mesiac.
Okrem Smeru, Hlasu, ĽS NS a Republiky a niekoľkých malých mimoparlamentných strán však stredopravicové strany referendum odmietajú ako „Ficovu drahú kampaň“.
Referendum však zatiaľ skôr ignoruje aj Čaputová. Strana Smer ju preto obviňuje, že plebiscit chcela od začiatku zmariť. Fico tvrdí, že s týmto cieľom vybrala aj dátum jeho konania. „V predvianočnom období sa kampaňovať nedá a že život začína na Slovensku až po 6. januári. Zrátali si to a povedali, že zmaria aj kampaň,“ sťažuje sa strana Smer.
Čítajte viac Remišová považuje referendum za kampaň Smeru a Hlasu, Blanár to odmieta
Politológ toto referendum považuje za dôležité. „V tomto čase je to referendum veľmi dôležité. Určite najdôležitejšie z hľadiska smerovania slovenského politického systému od referenda o vstupe do Európskej únie. Keďže je to od začiatku najmä agenda Smeru, nemyslím si ale, že by v priebehu tohto mesiaca získalo ešte širšiu politickú podporu. Málokto sa bude chcieť pridať na stranu referenda, teda k Smeru, Republike či SNS. To ale neznamená, že referendum za určitých okolností nemôže byť úspešné. Ak budú mať občania pocit krízy a stavu zaseknutia, tak môže byť úspešné,“ zhodnotil Lenč.
„Ak bude referendum len tesne neúspešné, stále to môže pomôcť opozícii pri mobilizácii voličov. Ak ale bude klasická účasť na úrovni okolo 20 percent, tak to len ťažko bude môcť byť vnímané ako úspech,“ dodal Lenč.
Čítajte viac Parlament rieši Ficov údajný rozvrat právneho štátu. Opäť ho podporil Kollár
Prvé dáta ukazujú, že veľký záujem o referendum aj tak nebude. „O voľbu poštou zo zahraničia v januárovom referende požiadalo celkovo 777 voličov,“ informovalo minulý týždeň ministerstvo vnútra. Požiadať o hlasovanie poštou sa dalo do 2. decembra. Na porovnanie: v parlamentných voľbách v roku 2020 požiadalo o hlasovacie lístky viac ako 55-tisíc občanov. Aby referendum niečo zmenilo, muselo by sa ho zúčastniť zhruba 2,2 milióna ľudí a viac ako polovica z nich by musela hlasovať za.
Takáto právomoc občanov však nie je zadarmo. Na referendum je vyčlenených viac ako 10,4 milióna eur. Z toho viac ako 8,7 milióna pôjde ministerstvu vnútra a vyše 1,6 milióna pre Štatistický úrad. Vyplýva to z harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia referenda, ktorý na začiatku novembra schválila vláda.
O vyhlásenie referenda požiadalo prezidentku Zuzanu Čaputovú podľa prepočtov platnosti podpisov presne 381 960 občanov. Petičné hárky so 406 039 podpismi odovzdali do prezidentského paláca predstavitelia strany Smer na konci augusta, pričom so zberom potrebných 350-tisíc podpisov začali ešte v polovici júna.
Smer pôvodne zbieral podpisy na referendum s dvoma otázkami. Prezidentka však 13. septembra oznámila, že prvú otázku nechá posúdiť Ústavný súd. Aj ona svoje pochybnosti o prvej referendovej otázke odôvodňovala vlaňajším rozhodnutím Ústavného súdu. Ten 7. júla 2021 rozhodol, že referendom ani iným spôsobom nie je v súčasnosti možné ukončiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci, teda aj parlamentu alebo vlády. Napokon sa Čaputovej obavy potvrdili a Ústavný súd 27. októbra 2022 rozhodol, že prvú otázku v referende nepripustí.
Čítajte viac Referendová otázka k okamžitej demisii vlády je protiústavná, rozhodol súd
Vyhláseniu referenda predchádzal neúspešný pokus opozície z jari 2021. Po vyzbieraní takmer 600-tisíc podpisov za jeho vyhlásenie však hlava štátu nebola stotožnená s formuláciou. Občanov sa opozícia chcela v referende pýtať, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie Národnej rady tak, aby sa parlamentné voľby vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda. Prezidentka sa však obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie tejto otázky.
Zatiaľ len jedno platné
Referendum podľa zákona vyhlasuje hlava štátu do 30 dní od odovzdania podpisov a konať by sa malo najneskôr 90 dní od jeho vyhlásenia. Prezidentka ho vyhlásila 4. novembra a jeho konanie určila na 21. januára. Na platnosť referenda sa však vyžaduje účasť aspoň 50 percent oprávnených voličov.
Doteraz sa na Slovensku uskutočnilo až osem referend. Platné bolo len jedno – o vstupe Slovenska do Európskej únie z roku 2003. Účasť vtedy dosiahla 52,15 percenta. Všetky ostatné referendá boli neplatné práve pre nezáujem voličov. Dvakrát – v rokoch 2000 a 2004 sa hlasovalo aj o predčasných voľbách. V prvom prípade s účasťou 20 a v druhom 35 percent ľudí.