„Narodil som sa v Československu, mama je zo Zlína, otec z Vyhní zo stredného Slovenska. Československo som vnímal ako jednu krajinu a spočiatku som sa obával, čo sa stane, keď sa rozdelíme. Či to zvládneme, či prežijeme a či si uchováme svoju štátnosť. Z dnešného pohľadu sa to však javí ako dobré rozhodnutie,“ skonštatoval predseda parlamentu.
Predsedníčka českej Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová mala v čase rozdelenia republiky osem rokov. Oceňuje však, že Československo na rozdiel od mnohých iných krajín zvládlo rozdelenie na dva samostatné štáty naozaj ukážkovo.
Čítajte viac Slovensko má 30 rokov. Obavy, bolestivá transformácia, ale aj úspešný príbeh
„Myslím si, že to je to posolstvo, ktoré by sme si z rozdelenia mali odnášať. Že aj po desiatkach rokov vieme spolupracovať, byť si navzájom blízko a keď sa potrebujeme, vzájomne si pomáhať. Musíme si pripomínať nielen rozdelenie, ale aj to, ako spolu fungujeme počas rokov po rozdelení,“ zdôraznila Pekarová Adamová.
Predseda českého Senátu Miloš Vystrčil prežil podľa vlastných slov 33 rokov v Československu. Tri desaťročia po rozdelení si uvedomuje, že na Slovensku nemá menej priateľov ako pred rozdelením. To je podľa neho jasná správa, že vzťahy medzi oboma krajinami sú dobré.
„Kraj Vysočina, kde som hajtman, nadviazal partnerské vzťahy s Nitrianskym samosprávnym krajom, mesto Telč na Vysočine má partnerskú spoluprácu so slovenskou Šaľou. Vzťahy fungujú a ja som rád, že ich dokážeme udržiavať. Verím, že to tak bude aj naďalej,“ doplnil Vystrčil.
Na najvyšší vrchol Bielych Karpát k pamätníku česko-slovensko-moravskej vzájomnosti vystúpili v sobotu aj stovky turistov z oboch strán spoločnej hranice. Predstavitelia oboch parlamentov po položení vencov k pamätníku zapálili na vrchole Veľkej Javoriny vatru vzájomnosti.