Nicholsonovej rozhodnutie pomenovať stranu po ovocí si vyslúžilo mnoho posmešných aj kritických reakcií. Europoslankyni sa naopak páčilo, ako názov v spoločnosti zarezonoval. Uviedla, že „kým ostatné politické strany aj so svojimi skratkami sú skôr na plač, Jablko vzbudilo smiech“.
Jednorázový efekt Jablka
Podľa šéfa agentúry AKO Václava Hřícha by cieľom politickej strany malo byť získavanie voličov, nie len získavať nejakú reakciu. V prípade názvu Nicholsonovej strany tvrdí, že je v poriadku ak bolo cieľom týmto spôsobom zaujať a zaistiť, že sa o nej bude hovoriť a písať. Dodáva však, že ide len o jednorazový efekt, ktorý môže byť už na druhý deň neaktuálny.
Jednou z hlavných motivácií pomenovať stranu netradičným spôsobom je podľa Hřícha snaha odlíšiť sa. Takéto odlíšenie však podľa neho funguje len na začiatku. Ako tvrdí, ľudia si časom aj tak nájdu vlastný spôsob, ako budú politickú stranu označovať. „V tej chvíli sa môžete volať akokoľvek, už sa neodlišujete, ak tam nie je niečo naozaj veľmi bizarné,“ poznamenal.
Podobne to vidí aj v prípade Jablka, kde efekt jeho názvu považuje skôr za jednorazový. „Ak sa vôbec presadia, bude to iba jeden z názvov, ktorý sa už zrejme nebude ničím odlišovať,“ myslí si šéf agentúry AKO.
Podľa Hřícha názov strany, z ktorého nie je jasné, čo sa pod ním skrýva, dáva jej lídrom možnosť, ale zároveň aj povinnosť naučiť ľudí, čo ním majú na mysli. Také niečo však podľa neho trvá dlho a je to drahé.
Čítajte viac Jablko - bizarný úlet europoslankyne Nicholsonovej
„Prestranované“ Slovensko
O tom, ako sa bude dariť vo voľbách slovenskému Jablku, je ešte predčasné hovoriť. Strana začala so zberom 10-tisíc podpisov potrebných na jej založenie. Ďuriš Nicholsonová sa netají ambíciou atakovať vo voľbách dvojciferné číslo a pôsobiť ako vládna strana. Ako sama uviedla, nechce, aby sa Jablko stalo iba ďalším politickým planktónom.
Podľa šéfa agentúry AKO je otázne, či môže Nicholsonová vo voľbách dosiahnuť avizovanú dvojcifernú métu. „Každá nová strana by mala mať takéto ambície, ale to, aká je realita, bude zrejmé až z toho, či tú stranu založia, a ak ju založia, aký bude mať výkon, pretože Slovensko začína byť tak trochu prestranované,“ myslí si.
Čítajte viac Nicholsonová prezradila názov strany, je netradičný: Mám po krk politických skratiek
Podľa Hřícha dochádza v súčasnosti k paradoxnej situácii, keď snahy o zjednocovanie síl na slovenskej politickej scéne zatiaľ spôsobujú skôr opak a vznikajú nové subjekty či názorové platformy v rámci jednotlivých strán.
Výnimku v tomto smere zatiaľ predstavuje podpis memoranda o spoločnej politickej budúcnosti medzi stranou nezaradeného poslanca Miroslava Kollára a projektom bývalého predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. V utorok Kollár navyše oznámil, že jeho strana mení názov na Modrú koalíciu.
„Ide o ďalší avizovaný krok v spájaní niekdajšej strany Spolu s projektom dvojnásobného expremiéra Mikuláša Dzurindu a v príprave širšej stredopravej platformy pre najbližšie parlamentné voľby,“ priblížil Kollár v statuse na sociálnej sieti.
Paliho kapurková, Máme toho dosť!, či 99%
Pomenúvať politické strany nezvyčajným či až bizarným spôsobom nie je pritom na Slovensku nič neobvyklé. Slováci už boli svedkami existencie takých strán ako Paliho kapurková – veselá politická strana, Šanca, Tip, Máme toho dosť!, 99%, Nádej, Za ľudí, Nový parlament, Žena a rodina, či Robíme to pre deti – Slobodné fórum.
Paliho Kapurková svoj názov niesla po svojom zakladateľovi a lídrovi Pavlovi Vassovi. Túto formu pomenovania politickej strany zvolila aj známa podnikateľka Nora Mojsejová (Strana slobodné slovo Nory Mojsejovej), herec a podnikateľ Andrej Hryc (Korektúra – Andrej Hryc), líder ĽS NS Marián Kotleba (Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko), či súčasný predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina – Boris Kollár).
Väčšina týchto strán sa do parlamentných lavíc nikdy neprebojovala, mnohé z nich vo voľbách nezískali ani jedno percento hlasov. Slovenská politická scéna si však pamätá aj strany, ktoré s netradičným názvom uspeli.
Strana #Sieť prezidentského kandidáta a advokáta Radoslava Procházku vo voľbách v roku 2016 získala 5,6 percenta hlasov a stala sa vládnou stranou spolu so stranami Smer, SNS a Mostom-Híd. Strana Za ľudí, ktorú založil bývalý prezident Andrej Kiska, získala vo voľbách do NR SR v roku 2020 5,77 percent hlasov a vytvorila koalíciu s hnutím OĽaNO, SaS a Sme rodina.
Najúspešnejšou stranou s netradičným názvom je hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktorému sa do parlamentu podarilo prebojovať už dvakrát – vo voľbách v roku 2016 a 2020. Hnutie vidia v parlamentných laviciach po konaní najbližších volieb aj prieskumy verejnej mienky. Podľa posledného prieskumu agentúry AKO pre TV JOJ by Sme rodina volilo 6,8 percenta opýtaných.
Foto: TASR, Michal Svítok