Peniaze má do zdravotníctva prinášať pacient. Lengvarský chce zakázať poisťovniam kampaň

„Keď sa navýšila ústavná starostlivosť, ozvali sa ambulancie, kto bude ďalší,“ zamýšľal sa generálny riaditeľ štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Richard Strapko. Podľa ministerstva zdravotníctva je jedným riešením, ako dofinancovať slovenské zdravotníctvo aj spoluúčasť pacienta.

Podľa dočasne povereného ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) by mohlo slovenské zdravotníctvo ušetriť aj na prepoisťovacích kampaniach. „Nemyslím si, že nie sú peniaze, len je ich menej,“ podotkol na začiatok konferencie ta3 Slovenské zdravotníctvo. Zdôraznil, že bezplatné zdravotníctvo podľa neho nie je pravda. „V rozpočte je pre zdravotníctvo vyčlenených sedem miliárd eur, pričom je rozpočet o jednu miliardu vyšší ako vlani,“ spresnil Lengvarský.

Čítajte viac Systém je deravý. Zo zdravotníctva odtekajú milióny eur

Všetkým rovnako, bohatším viac

Skonštatoval, že „investícia miliónov eur do prepoisťovacej kampane nie je podľa neho správna“. „Starostlivosť o pacienta nie o nábere klientov, ktorí medzi zdravotnými poistencami rotujú,“ spresnil. Dodal, že ako akcionár štátnej VšZP je presvedčený, že tento rok už kampaň viesť nebudú. Chce o to požiadať i ostatné dve zdravotné poisťovne. „Chcem, aby od toho upustili a sústredili sa na služby pre pacientov,“ spresnil Lengvarský. Jeho slová však následne musel rezort korigovať. Lengvarský síce vyhlásil, že odmieta aby poisťovne o klientov v kampani súťažili, no avizovaná zmena sa má týkať zastavenia nekalého prepoisťovania v osadách.

Problémy financovania slovenského zdravotníctva však podľa neho nespočívajú len v nedostatku peňazí. Milióny eur zo štátu unikajú do rúk súkromných firiem a štát nemá kontrolu nad tým, kde skončia. Priznala to aj riaditeľka riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica Miriam Lapuníková. Podľa nej systém nie je trasparentný, ale nie sú definované jasné pravidlá podľa ktorých by boli zdroje skončili u pacienta. Cesta ako opraviť dlhoročne štátom zanedbané a neregulované deravé potrubie je zdĺhavá.

Zdravotnícky analytik Martin Smatana vysvetlil, že každý poistenec je inak nákladný no o tento rozdiel sa má postarať prepoisťovací mechanizmus. To znamená, že ak kmeň poistencov VšZP tvoria chorľavejší a starší pacienti, ktorých liečba je nákladnejšia, tak vďaka spomínanému mechanizmu. „Za svojich chorých dostane viac, lebo viac minie, Union má naopak najmladší kmeň a dostane preto najmenej,“ dodal.

Generálny riaditeľ Strapko považuje za kľúčové viaczdrojové financovanie zdravotníctva. Teda také, kde platí pacient. „Ľudia si môžu vo všetkých zdravotných poisťovniach pozrieť koľko výkony stoja. Malá spoluúčasť pacienta pomôže preťaženým ambulanciám .Ak je niečo dlhodobo neudržateľné, tak musíme zaviesť štandard a nadštandard,“ ozrejmil. Aj preto navrhuje naliať viac peňazí do systému. Vedúci zdravotníckeho tímu ÚHP Adam Marek ubezpečil, že všetku zdravotnú starostlivosť by mali všetci na Slovensku rovnakú. „No pripoistenie by sa týkalo napríklad zubára či antikoncepcie,“ do­dal.

Čítajte viac Bláhová: V zdravotníctve je súkromný kapitál nenahraditeľný. Problémy robí deravý systém

„Šmejdi“ zarábajú na Rómoch šesť miliónov eur ročne

V reakcii na výzvu dočasne povereného ministra zdravotníctva, štátna VšZP dala verejný prísľub, že nábor nových poistencov bude zabezpečovať už len prostredníctvom zamestnancov vlastnej pobočkovej siete. „VšZP za týmto účelom nikdy nevyužívala služby finančných agentov, ale po novom už nebude spolupracovať ani s vyškolenými externými zamestnancami, aby tak zamedzila podvodnému prepoisťovaniu. Odmietame sa naďalej zúčastňovať neférového konkurenčného boja,“ ozremila Eva Peterová manažérka oddelenia komunikácie VšZP.

Kým sa nezmení zákon, ktorý obmedzí externý nábor nových poistencov, jedinou možnosťou ako zabrániť podvodom je podľa Peterovej, že externý nábor dobrovoľne zastaví poisťovňa. „Dlhodobo poukazujeme na nekalé prepoisťovacie praktiky. Nezákonný spôsob prepoisťovania je neakceptovateľný. Sme si však vedomí, že sa mu nedá predísť žiadnym interným opatrením, nie je v možnostiach poisťovní kontrolovať každého externistu,“ dodala.

Zdravotná poisťovňa Union však zaujala opačný postoj ako štátna akciová spoločnosť. Dočasne poverenému ministrovi vyjadrili nesúhlas s jeho tvrdením, že zdravotné poisťovne obchodujú so zdravím poistencov a považujú to za zavádzajúce. „Desiatky tisíc klientov, ktorí do Union zdravotnej poisťovne v minulých rokoch prestúpili a ktorí v nej naďalej sú, jasne vyjadrujú svoju spokojnosť a nie je správne spochybňovať ich slobodné rozhodnutie,“ ozrejmila Kristína Baluchová, hovorkyňa Union. Balúchová uviedla, že štátna VšZP minula minulý rok na prepoisťovanie veľké množstvo finančných prostriedkov.

Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera sa do uzávierky nevyjadrila.

Podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) na obchodníkov a dohodárov, teda prepoisťovacích agentov, minú poisťovne minimálne šesť miliónov eur ročne z verejného zdravotníctva. Poistenec môže o zmenu poisťovne požiadať kedykoľvek, no zdravotnú poisťovňu je možné zmeniť raz ročne. Väčšina ľudí túto možnosť nevyužíva, niektorí prekvapivo často. Pričom 80 percent Slovákov nezmenilo zdravotnú poisťovňu za posledných desať rokov ani raz. 26-tisíc ľudí ju zmenilo 6 a viackrát.

ÚHP vlani zdôraznilo, že žena z obce Stráne pod Tatrami bola v roku 2010 poistená v Dôvere, potom rok v Unione, znova rok v Dôvere, opäť v Unione a tak ďalej, až v roku 2021 prišla do Unionu po piatykrát. Spolu išlo o 9 zmien medzi dvoma poisťovňami za 12 rokov. Ľudí s podobnou históriou zdravotného poistenia sú na Slovensku desiatky tisíc.

Kým v krajských mestách medzi rokmi 2012 a 2021 zmenilo zdravotnú poisťovňu viackrát 0,1 percenta obyvateľov, tak v niektorých obciach je to aj 20 percent.

Situáciu komplikuje aj fakt, že v mnohých prípadoch nejde ani len o vedomý podpis. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou riešil vlani 10-tisíc podaní, ktoré sa týkali neoprávnenej zmeny poisťovne a podvodných praktík. Erika Kováčiková z tlačového oddelenia úradu priblížila, že poistenci vo svojich sťažnostiach opakovane uvádzali, že k zmene zdravotnej poisťovne došlo bez ich vedomia. Prepoisťovanie je podľa ÚHP koncentrované v najchudobnejších oblastiach a obciach, kde žijú rómske komunity.

Podľa prezidenta Inštitútu Mateja Bela a bývalého splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza však štát na zmenu zdravotnej politiky len využíva Rómov, pričom ich zdravotnú starostlivosť nijakým spôsobom nezlepšuje.

„Chýba dôvera a komunikácia medzi lekármi a komunitou. Rómovia môžu mať pocit, že ich lekár nerád vidí, ľudia sa môžu sťažovať v čakárni,“ podotkol ešte vlani pre denník Pravda. Vyzdvihol štátny program Zdravé regióny. „Pracujú na agende spájania rómskej komunity so zdravotníkmi. Toto je najlepšia reakcia štátu, ktorú zatiaľ máme,“ dodal. „Prepoisťovanie je problém a treba naň poukazovať. No zdravotníctvo nie je jediná sféra, kde to takto funguje. Klasikou sú telekomunikácie,“ priblížil Ravasz.