Víkendový prieskum agentúry Focus ukázal, že spájanie väčších strán by mohlo byť skôr na škodu. Zameral sa na novú stranu Demokrati, na Progresívne Slovensko, SaS a KDH. Posledné tri menované subjekty deklarovali, že do volieb pôjdu samostatne. O spájaní tzv. demokratických síl tak hovoria len Demokrati na čele s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom.
VIDEO Heger: Som pripravený na politický zápas aj s Matovičom
Demokrati a KDH? Nepravdepodobné
Podľa politológa z Ekonomickej univerzity Radoslava Štefančíka je hlúposť, aby sa pred voľbami spojilo KDH s liberálmi. Líder SaS Richard Sulík cez víkend uviedol, že KDH je pre SaS prijateľný partner. Hovoril však o spolupráci po voľbách, keď už bude jasné, koho voliči pustili cez brány parlamentu. Do volieb plánujú ísť obe strany samostatne.

Najväčší potenciál by malo u voličov spojenie Demokratov s KDH. Táto kombinácia oslovila takmer 15 percent voličov. Heger však s lídrom KDH Milanom Majerským rokoval ešte predtým, ako oznámil, že bude viesť Demokratov. Nereálne je toto spojenie aj podľa Štefančíka.
„V KDH túto alternatívu zatiaľ odmietajú. Kresťanskí demokrati nepôjdu do volieb pod inou značkou, ako je KDH. Mohli by ísť teda ako koalícia. To by však riskovali, že sa im stane to isté ako vo voľbách 2020 koalícii PS/Spolu. Aj tým dvom stranám totiž prieskumy predpovedali úspech, ale realita bola, že zostali stáť pred bránami parlamentu,“ skonštatoval.

Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika je však do volieb ešte všetko otvorené. „Je, samozrejme, na konečnom rozhodnutí predstaviteľov týchto strán, či pôjdu do volieb samostatne, alebo by prípadne hľadali spôsob, ako kandidovať na spoločnej kandidátke,“ uviedol pre Pravdu.
Táto alternatíva je podľa neho v hre preto, lebo sa obe strany v prieskumoch nachádzajú na päťpercentnej hranici a hrozí prepad ich hlasov. Niekoľko rokovaní Hegera a Majerského však k spoločnej kandidátke neviedlo. Premiérovi sa zrejme nepozdávala dvojka v KDH a aktuálne to nevyzerá, že by boli lídri ochotní spojiť sa.
Ministrany sú len nástroj na rokovanie
„Myslím si, že k definitívnemu rozhodnutiu dôjde, až keď sa budú uzatvárať kandidátky, resp. keď dôjde k vyhláseniu volieb. Dovtedy vnímam veci len ako otvorené a dávajú priestor na prípadnú reakciu obidvoch strán,“ uviedol Slosiarik.

Zdá sa, že veľké spájanie pravice sa nakoniec konať nebude. Jediný, kto o ňom stále hovorí, je Heger. K Demokratom sa pridala menšia strana Šanca a osud ODS Pavla Macka stále nie je jasný. „O budúcnosti ODS ešte nie je rozhodnuté, ale v každom prípade si treba uvedomiť, že ide o také miniatúrne strany, že je v tejto situácii škoda na ne mrhať časom,“ myslí si Štefančík.
Z hľadiska rastu preferencií je podľa Slosiarika v bežných prieskumoch takmer nemerateľné to, či by im to pomohlo vo výraznejšom raste. Vznik Demokratov zatiaľ významnejšie ovplyvnil len preferencie hnutia OĽaNO, ktoré sa dostalo pod hranicu piatich percent.
VIDEO: Matovič odkázal prezidentke, že si má nájsť na vymenovanie úradníckej vlády normálny dôvod
„Myslím, že vznik Demokratov neovplyvnil len OĽaNO, ale čiastočne aj KDH,“ skonštatoval Slosiarik. Ešte stále je v hre aj strana Jablko europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Modrí Mikuláša Dzurindu, ktorí sa so vstupom Hegera do Spolu nezmierili a radšej pôjdu do volieb sami.
„Vznik ďalších strán, ktoré dnes ešte neexistujú, keďže zatiaľ stále zbierajú podpisy, spôsobí ďalší pretlak v tomto priestore, takže také spájanie malých subjektov bude pravdepodobne nevyhnutné,“ uviedol sociológ.

Politológ Štefančík by tzv. mikrostrany nechal bokom. „Fungujú len ako nástroj na rokovanie o predvolebných koalíciách, na zvýšenie možnosti dostať sa na kandidátku väčšej strany, ale nemajú vôbec žiadnu podporu verejnosti,“ komentoval. Otázne je aj to, či SaS bude riskovať, že sa do parlamentu nedostane. „Alebo sa ešte pokúsi vyjednať s niekým nejaký typ spolupráce,“ naznačil politológ.
Smer naberá hlasy
Kým pravica tápe, Smer a Republika stúpajú. Lídrovi Smeru Robertovi Ficovi sa zrejme podarilo získať si voličov útočnou rétorikou a presvedčil aj niektorých voličov Hlasu. Najnovšie sa obe strany rozhodli mobilizovať voličskú základňu nepodloženými tvrdeniami o plánovanom falšovaní výsledkov septembrových predčasných volieb.

Obom stranám preferencie rastú, a to napriek pôvodným očakávaniam, že si budú voličov navzájom kradnúť. „Smer primárne berie Hlasu. Republika je úspešná v oslovovaní bývalých voličov ĽS NS, ale obe strany získavajú aj medzi nevoličmi z roku 2020. V priestore nevoličov budú pravdepodobne úspešnejšie vedieť mobilizovať práve opozičné strany, ktoré budú viniť bývalé strany vládnej koalície zo znižovania životnej úrovne a z rastu životných nákladov,“ zhodnotil Slosiarik.

Čo sa týka nerozhodnutých voličov, rozhodne kampaň. „Pozrime sa na voľby 2020, keď z piatich percent vyrástol Igor Matovič až na víťaza volieb. Dôležitú úlohu bude hrať ten, komu sa podarí naladiť sa na aktuálnu spoločenskú atmosféru. V roku 2020 to bola silná túžba po zmene, po slušnosti, po inom type politiky, ktorú vtedy reprezentoval Smer,“ pripomína Štefančík.
Aj dnes ľudia volajú po zmene politiky, no po troch rokoch je zmena v tom, že túto zmenu nepredstavujú súčasné vládne strany, ale skôr opozičné. „Predpokladám však, že voliči Smeru a Hlasu sú už rozhodnutí a pravicový volič sa rozhodne podľa toho, kto bude v kampani najaktívnejší,“ myslí si politológ. Na scéne je ešte i maďarská strana Aliancia – Szövetség, ktorú oslovil aj líder OĽaNO Igor Matovič. Líder Aliancie Krisztián Forró zatiaľ plánuje ísť do volieb samostatne, no nie všetky rokovania sú uzavreté.
VIDEO: Forró z Aliancie v Ide o pravdu: Ľudia volili zmenu, tá nevyšla. Chceme dobre fungujúce regióny
„Pokiaľ viem, stále prebiehajú diskusie s Maďarským fórom Zsolta Simona, ktoré dnes na seba viaže zhruba dve percentá voličov, čo by pravdepodobne Maďarom zabezpečilo pri spojení s Alianciou parlamentné kreslá,“ uviedol Slosiarik.
„Úspech Aliancie môže závisieť aj od toho, či okrem nich bude ešte niekto iný oslovovať maďarského voliča. Ak Zsolt Simon pôjde do volieb s nejakou slovenskou stranou, a nie s Alianciou, vyhliadky Aliancie na úspech vo voľbách budú výrazne nižšie,“ skonštatoval Štefančík.

O vytvorenie tzv. národného bloku sa snaží aj líder SNS Andrej Danko. Rokoval s menšími krajne pravicovými stranami ako Národná koalícia či Slovenský patriot, ale aj s komunistami a ďalšími. Spojenie s Hlasom a so Smerom úspešné nebolo a podpredseda Smeru Juraj Blanár vylúčil, že by išla SNS do volieb na ich kandidátke.
Práve Smer a Republika Danka v raste preferencií výrazne limitujú. „Bude pre neho ťažké presvedčiť voličov Smeru, aby dali hlas SNS. Predpokladám, že prilákaním Kuffovcov, Tarabu či Rudolfa Huliaka (predseda Národnej koalície, pozn. red.) sa snaží do istej miery zaujať predovšetkým voličov Republiky,“ zhodnotil sociológ. Huliak navyše získal v spojených voľbách ako kandidát na župana viac ako 20-tisíc hlasov.

Ak by dokázal preklopiť tieto hlasy do podpory SNS, tak by to národniarom mohlo výrazne pomôcť k dosiahnutiu piatich percent. SNS je dlhoročná značka, ktorá je v poslednom období nadviazaná na popularitu lídra strany, no ani to nemusí stačiť.
„Danko nie je až natoľko komunikačne zdatný, aby mohol kradnúť voličov Republike alebo Smeru. Preto sa bude spoliehať na každý ďalší hlas, ktorý mu môžu doniesť práve mikrostrany, prípadne na verejnosti známejšie osobnosti,“ dodal politológ.
Predčasné voľby sa budú napriek niekoľkým pokusom opozície o skorší termín konať 30. septembra. Kandidátky sa odovzdávajú 2. júla a dovtedy je ešte stále otvorený aj rokovací priestor. Najskôr môžu byť voľby vyhlásené 24. mája, najneskôr 13. júna.