No pre časť pacientov to bude znamenať dlhší dojazd do nemocnice. Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Palkovič však deklaroval, že optimalizácia sa takto dotkne len šiestich percent pacientov.
Len desať nemocníc na Slovensku bude poskytovať programy piatej, teda tej najvyššej úrovne. Napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava nezískala žiaden, Nemocnica Bory zatiaľ nebola klasifikovaná. Úroveň nemocnice hovorí o tom aké programy, resp. aké programové spektrum a na akej úrovni nemocnica poskytuje. Inými slovami uvedené, úroveň nemocnice nehovorí o kvalite starostlivosti ale o rozsahu starostlivosti. „Cieľom reformy je mať rovnako dobré nemocnice I. úrovne, ako aj nemocnice III. úrovne. Samozrejme škála výkonov bude v nemocniciach rôznej úrovne iná a s tým súvisiace aj povinnosti nemocnice v zabezpečení materiálno-technického, personálneho vybavenia, ale aj v kapacite na dostatočný počet výkonov pre plnenie limitov,“ uviedol rezort zdravotníctva. Rozdelenie nemocníc zverejnilo ministerstvo zdravotníctva na svojej stránke.
Čo znamenajú jednotlivé úrovne nemocníc?
- Pri nemocnici I. úrovne je dôraz na časovú dostupnosť. Nemocnice I. úrovne budú zamerané na ambulantnú a na jednodňovú starostlivosť.
- Nemocnica na II. úrovni je nosnou v poskytovaní akútnej a plánovanej starostlivosti v regióne. Poskytuje starostlivosť pre okolo 75 % všetkých hospitalizácií. Nemocnica II. úrovne poskytuje starostlivosť v širokom spektre chirurgických a internistických disciplín.
- Nemocnica na III. úrovni poskytuje komplexnú akútnu a plánovanú starostlivosť v objeme okolo 17% z celkového počtu hospitalizácií. Nemocnice III. úrovne poskytujú špecializované komplexné výkony pre pacientov so spektrom kardiovaskulárnych ochorení ako vaskulárne intervencie, cievna chirurgia a arytmológia.
Začatie poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa podmienok novej siete by sa malo spustiť od 1. januára 2024. Odvtedy budú vytvorené čakacie lehoty pre 614 medicínskych služieb a budú definované v rozmedzí od siedmich do 365 dní. „Tie, ktoré čakačky nemajú, sú akútne,“ priblížilo ministerstvo zdravotníctva. Medzi akútne patrí napríklad operácia slepého čreva. Operácia nadobličky či výkony na močovode by mali byť urobené do 90 dní, resekcia prostaty do 120 dní. Infekcie a zápaly oka do 10 a vrodené chyby oka do 30 dní. Na totálnu endoprotézu bedrového kĺbu či kolenného kĺbu budú čakať pacienti najviac 365 dní.
Maximálne čakacie lehoty pri jednotlivých operáciach
- pri operácii hernie (pruh) je čakacia doba pre dospelých stanovená najviac na 120 dní,
- pri zdravotných výkonoch týkajúcich sa liečby leukémie u detí najviac 7 dní,
- akútna liečba leukémie (intenzívna liečba) u dospelých je to 14 dní,
- neurologická liečba následkov po cievnej mozgovej príhode maximálne 30 dní,
- pri biopsii (odobratí vzorky) v neurochirgii je čakacia doba najviac 60 dní,
- v oblasti onkologickej gynekológie je čakacia doba nastavená na 21 dní.
V prvej fáze rezort nemocnice rozdelil do piatich úrovní a určil základné povinné medicínske programy, ktoré musia v danej úrovni spĺňať. V druhej fáze ministerstvo rozhodlo o doplnkových programoch. Z celkovo 1075 požiadaných doplnkových programov nemocniciam schválil približne 77 percent. Prihliadal pri tom na to, či sú schopné daný program poskytovať, či je po ňom dopyt, ale aj či spĺňajú personálne a materiálno-technické vybavenie na jeho poskytovanie. Podmienkou na zachovanie pôrodníc bolo, aby nemocnica vykonala minimálne 400 pôrodov ročne.
Čítajte viac Krajina starne a vymiera. Slovensko čelí veľkému problému, reformu nemocníc potrebujeme
Nedostatok zákrokov
Informácie o transformácií aspoň piatich pôrodníc zo začiatku týždňa sa nakoniec potvrdili a pôrodnice v Snine, Kráľovskom Chlmci, Revúcej, Myjave a Partizánskom majú od nového roka zaniknúť. Ide o pôrodnice, kde sa ročne narodí menej ako 400 detí. Pacientky budú podľa štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Michala Palkoviča presunuté do nemocníc v okolí.
Okolité nemocnice majú byť podľa rezortu na tieto presuny pripravené. Pacientky z okolia Sniny budú prijímať nemocnice v Humennom, Vranove nad Topľou a Michalovciach. Z Kráľovského Chlmca sa pôrody presunú do Trebišova a Michaloviec. Z Revúcej do Rožňavy a Rimavskej Soboty, z Myjavy do Skalice, Piešťan a Trenčína. Pacientky z Partizánskeho budú prijímať v Topoľčanoch a Bojniciach.
Čítajte viac Z mapy zmizne päť pôrodníc. Ako sa zmení cesta matiek do nemocnice v jednotlivých regiónoch?
Palkovič informoval, že nemocnice môžu žiadosti o doplnkové programy opätovne podávať do konca mája. „Všetky starosti, ktoré vznikli v regiónoch, budeme ďalej transformovať do adekvátnej odbornej komunikácie, ale budeme aj zohľadňovať niektoré špecifiká, ktoré vystali. Budeme pokračovať v hodnotení v ďalšom kole,“ povedal.
Ešte dôjde k zmenám
Palkovič ozrejmil, že v nadchádzajúcich dňoch nemocniciam zašlú rozhodnutia o doplnkových programoch. „Na základe štvrtkového stretnutia so zástupcami samosprávnych krajov bude pri každom rozhodnutí o neschválení doplnkového programu uvedené aj podrobné zdôvodnenie,“ dodal.
VIDEO: Soták o zdravotníctve: Naťahuje sa to ako ‚sopeľ na rukáve‘Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič skonštatoval, že s výsledkami síce nie sú úplne spokojní, ale ide podľa neho o dobrý základ toho, aby typ a rozsah zdravotnej starostlivosti bol poskytovaný adekvátne. Ocenil, že zástupcovia MZ budú o doplnkových programoch komunikovať aj v teréne. Niektoré pripomienky je však podľa neho ešte potrebné doriešiť.
Vecnosť diskusie ocenil aj šéf Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. „Vidíme, že ministerstvo veľmi citlivo zvažovalo to, čo v regióne funguje, a veľmi citlivo zvažovalo aj celkovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. S drvivou väčšinou toho, čo ministerstvo zverejnilo, sa môžeme stotožniť,“ vyhlásil. Poukázal, že zásadné pripomienky k rozsahu zdravotnej starostlivosti pretrvávajú v nemocniciach v Revúcej a Brezne. Víta však, že zástupcovia rezortu v tejto veci nemocnice navštívia.
Čítajte viac Ako dopadli slovenské nemocnice v prieskume najväčšej zdravotnej poisťovne?
Relatívnu spokojnosť s výsledkami ďalšej fázy optimalizácie siete nemocníc deklarovala aj predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová. Najväčšie výhrady v rámci kraja majú podľa nej liptovská a žilinská nemocnica. „Drobné veci sú všade, v Dolnom Kubíne im chýba jeden doplnkový program, ale ako bolo povedané, do mája máme možnosť požiadať opätovne a bude to prehodnotené,“ dodala.