Po podrobnom oboznámení sa s protokolom z kontroly Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) vykonanej na ministerstve vnútra a tiež so stanoviskami rezortov spravodlivosti, zahraničných vecí, vnútra a stanoviskom predsedu parlamentu sa tak prezidentka nestotožnila s hodnotením NBÚ o uplatnení paragrafu 60 odseku sedem uvedeného zákona.
Ministri, predseda vlády, predseda parlamentu, či hlava štátu a ďalšie oprávnené osoby sa podľa prezidentky môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami EÚ a NATO v rozsahu nevyhnutnom na výkon svojich právomocí. V zmysle zákona sú už z titulu svojej funkcie osobami s osobitným postavením a vykonanie bezpečnostnej previerky na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami nepotrebujú.
Mesiace čakania
Prezidentka zdôrazňuje, že nesprávny až absurdný výklad zákona NBÚ by mohol viesť k tomu, že napríklad novoustanovený minister obrany, vnútra alebo zahraničných vecí by musel najprv čakať na previerku stupňa prísne tajné, ktorá spravidla trvá niekoľko mesiacov a až potom by sa mohol plnohodnotne zúčastňovať na zasadnutiach Severoatlantickej rady, Rady EÚ alebo sa oboznamovať s príslušnými písomnosťami. „Takýto výklad pravidiel by mohol paralyzovať výkon právomocí jednotlivých členov vlády alebo iných osôb s osobitným postavením," dodáva hlava štátu.
Čítajte viac Hon na Mikulca? Výbor mu dal za pravdu. Krúpa spochybnil NBÚ: Je to hra, nejde len o diskreditáciu ministra
Aj keď o porušení zákona bude ešte zrejme rozhodovať NBÚ v správnom konaní, prezidentka sa s prezentovanou interpretáciou NBÚ nestotožňuje, a preto ani nevidí dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti voči ministrovi vnútra Mikulcovi.
Podľa prezidentky je skôr zarážajúce, že právna úprava v tejto oblasti je aj po 22 rokoch existencie NBÚ a po 19 rokoch nášho členstva v EÚ a NATO mimoriadne nedostatočná. Očakáva preto, že NBÚ ako gestor legislatívy na úseku ochrany utajovaných skutočností bude iniciovať jej spresnenie.
VIDEO: Hamran je z postupu NBÚ šokovaný, zásahy úradu odmieta