„Niečo zlé je v samých základoch nášho štátu,“ komentoval zločin vtedajší prezident Andrej Kiska. Niekoľko mesiacov vyšetrovania nakoniec ukázalo na kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera, ktorý si mal vraždu novinára objednať u „volavky“ Aleny Zsuzsovej.
V kauze Kuciak a prípravy vrážd prokurátorov zazneli záverečné reči
Kľúčový verdikt
Prokurátori pre nich v záverečnej reči navrhli doživotie, obaja obžalovaní vinu odmietajú, rodičia Jána Kuciaka požadujú odškodné milión eur. Dvojnásobná úkladná vražda vo Veľkej Mači odkryla, ako vysoko siahali chápadlá mafie. Kuciak krátko pred vraždou pripravoval článok, ktorý slovenské médiá publikovali spoločne až po jeho smrti. Ten prepojil Smer a jeho lídra Roberta Fica s talianskou mafiánskou skupinou 'Ndrangheta.
Rozhovor s otcom Jána Kuciaka
Hneď na prvej tlačovej besede niekdajší policajný prezident Tibor Gašpar uviedol, že motívom vraždy bola Kuciakova práca. Do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí a tlak bol obrovský. Fico síce podal demisiu a došlo k rekonštrukcii vlády, no Smer situáciu ustál a dnes siaha po ďalšom volebnom víťazstve.
Čítajte viac Jozef Kuciak: Na doživotí mi až tak nezáleží, musím vidieť ľútosť
Čin, ktorý nemá v našej histórii obdobu, zmobilizoval Slovensko a svet. Dnes by mal padnúť kľúčový rozsudok. Senát na čele s Ruženou Sabovou ich už raz oslobodil, no v trojčlennej zostave je jeden sudca nový. Sabovú vtedy dvaja členovia prehlasovali. Či budú Kočner a Zsuzsová vinní, alebo nie, prípad pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou opäť na Najvyšší súd. Obžalovaní aj poškodení sa ešte môžu odvolať. Zsuzsová požiadala o konanie v jej neprítomnosti a verdikt si tak nevypočuje.
V hlavnej úlohe Kočner a Zsuzsová
Mŕtve telá Jána a Martiny našli v nedeľu 25. februára 2018 krátko pred polnocou. Keď sa Zlatica Kušnírová viac ako tri dni nevedela spojiť s dcérou, rozhodla sa ísť ju pozrieť. Už vtedy mala zlý pocit. „Vy ste Zlatica Kušnírová, matka zavraždenej?“ Po slovách jedného z policajtov sa jej zrútil celý svet. Kuciakovci neboli schopní hovoriť. Slovensko sa o tragédii dozvedelo o pár hodín.
Na Špecializovanom trestnom súde si vypočuje verdikt Marian Kočner. Alena Zsuzsová nepríde. Rozsudok ešte nebude právoplatný.
Tlak na čo najrýchlejšie vyšetrenie prípadu bol obrovský. V polovici apríla podpísal vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár v Haagu so zástupcami medzinárodných organizácií Eurojust a Europol vznik medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý mal vraždu objasniť. Pravidelne sa konali aj desiatky protestov, demonštrácií, spomienkových koncertov či stretnutí na počesť Jána a Martiny.
Čítajte viac Kočner so Zsuzsovou sú citovo vyprahnutí. Zaslúžia si najvyšší trest, hovorí Kušnírová
Viac ako tri mesiace od vraždy sa polícia vrátila do rodinného domu obetí, kde sa odohrala rekonštrukcia činu. Verejnosť čakala. Nepomohol ani milión eur, ktorý Fico položil na stôl ako odmenu za informácie necelé dva dni po vražde. Vyšetrovanie sa pohlo až koncom septembra, keď jednotka Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a Lynx Commando zadržali niekoľko osôb.
Tváre prvých štyroch osôb obvinených z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy a ďalších trestných činov spoznalo Slovensko 30. septembra 2018. „Volavka“ Alena Zsuzsová, bývalý vojak Miroslav Marček, expolicajt Tomáš Szabó a podnikateľ Zoltán Andruskó. Traja zo štyroch už spoznali svoj trest. Marček sa priznal k streľbe a súd ho v samostatnom konaní odsúdil na 23 rokov väzenia.
Kľúčový Andruskó a priznanie Szabóa
Szabó, ktorý v prípade figuruje ako šofér, dlho odolával, no nakoniec sa krátko po začiatku druhého kola procesu v apríli minulého roka tiež priznal k účasť na vražde Kuciaka aj prokurátorov a dostal 25 rokov. Išlo takisto o rozhodujúci moment.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
S políciou takmer od začiatku ako jediný spolupracoval Andruskó. Jeho výpoveď patrí dodnes ku kľúčovým dôkazom. Obhajoba Kočnera a Zsuzsovej sa odvoláva na to, že svoju výpoveď neustále dopĺňa a sú tam chyby a rozpory, ktoré však často nie sú v kľúčových veciach.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Práve on hneď v deň jeho zadržania povedal meno Alena Zsuzsová, a to v čase, keď nikto nevedel o koho ide. A to ani na polícii, ani na SIS-ke. Pár dní po jeho zadržaní mu senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) schválil dohodu o vine a treste, čím ho odsúdil na 15 rokov odňatia slobody.
Podrobne opísal, ako došlo k poprave mladého páru, Kočnera označil za objednávateľa a Zsuzsovú za sprostredkovateľku. Sám Andruskó mal Zsuzsovej na vykonanie činu nájsť ľudí. Kočner mal okrem toho Zsuzsovú používať ako volavku a mala získavať kompromitujúce informácie o rôznych vplyvných ľuďoch – medzi nimi boli napríklad Martin Glváč zo Smeru či líder SNS Andrej Danko.
Kľúčové dôkazy a svedkovia
Kľúčovými dôkazmi sú aj emotikony, ktoré naznačujú platbu 50-tisíc za vraždu a detailný zápis o komunikácii medzi Zsuzsovou a Konerom. Správu poslal Kočner 21. februára 2018 Zsuzsovej. Bolo to len pár hodín pred vraždou. Dvojica obvinených tvrdila, že správa súvisela s registráciou Kočnerovej strany Cieľ. Podľa prokurátora je logické, že išlo o sumu spojenú s vraždou.
Foto: Ivan Majerský
Pred súdom sa rozoberal aj deň po vražde, teda 22. február 2018. Podľa výpisov z aplikácie Threema si Kočner a Zsuzsová plánovali stretnutie. Zsuzsová sa z Komárna do Bratislavy podľa GPS aj presunula, no obaja akékoľvek stretnutie v ten deň popierajú.
Správy „som tu” a „aj ja som tu” podľa Zsuzsovej niekto účelovo doplnil a táto komunikácia nie je reálna. Podľa obžaloby sa vtedy obaja stretli a mohlo dôjsť k odovzdaniu peňazí. Vražda mala stáť 70-tisíc, z toho 20-tisíc eur malo ísť na odpustenie dlhu.
Kuciakov dom nahradí pamätník
Zsuzsovú a Kočnera v prvom procese zbavili viny. Prokurátor sa však obrátil na Najvyšší súd, ktorý vrátil vec na opätovné prejednanie senátu ŠTS pod vedením Ruženy Sabovej. Vraždu Kuciaka pritom spojili s prípravou vrážd prokurátorov, kde sú rovnako obvinení Kočner, Zsuzsová, Szabó s Marčekom, Dušan Kracina a Darko Dragić.
Práve kvôli spojeniu s prípadom prípravy vrážd prokurátorov ide tentokrát o ucelenejší obraz. V oboch prípadoch ide o príbeh z roka 2017, v ktorom bol Marian Kočner frustrovaný, že Kuciak o ňom písal a začalo sa trestnoprávne stíhanie v čase, keď zakladal svoju stranu Cieľ a z pomsty si mal objednať vraždu novinára. Ešte predtým sa zameral sa súčasného generálneho prokurátora, vtedy rádového prokurátora ÚŠP. Maroš Žilinka bol autorom doktríny, vďaka ktorej mohli obviniť Kočnera z ekonomickej trestnej činnosti.
Foto: Bontonfilm
Druhé kolo hlavného pojednávania sa začalo v apríli minulého roka. Kočner aj Zsuzsová vinu popierajú. „Nikdy som si žiadnu vraždu neobjednal,“ vyhlásil Kočner pred časom na súde. „Neexistuje jediný dôkaz o tom, že by si ktorúkoľvek z týchto vrážd u mňa pán Kočner objednal,“ vyhlásila vtedy Zsuzsová. Kočner počas záverečnej reči povedal aj to, že sa necítil nijako ohrozený Kuciakovými článkami. „Je pravda, že používam v komunikácii často expresívne výrazy, nie som svätec, ale nie som vrah,“ zdôraznil.
Dodal, že tam, kde je nedostatok dôkazov, pracuje obžaloba najmä s emóciami. O Andruskóovi povedal, že sa rozhodol obchodovať so spravodlivosťou. Pár mesiacov pred vraždou sa však Kuciakovi v telefonáte vyhrážal a povedal, že „bude hľadať špinu na neho a jeho rodinu“. Neskôr sa na verejnosť dostali fotografie zo sledovania Kuciaka a ďalších novinárov. Kočner mal lustrácie začať s prokurátorom Alexandrom Biróom, následne mal lustrovať Maroša Žilinku, ale aj Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Kočner však na súde tvrdil, že zášť voči týmto ľuďom nemal.
Fotografie zo sledovania novinárov vrátane Kuciaka majú priamo spájať Kočnera s vykonávateľmi vraždy. Našli na USB kľúči práve u Kočnera. Fotografie neskôr spoznal strelec Marček a práve toto môže byť kľúčovým dôkazom v druhom procese.
Stopy a motívy
Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar síce ako prvý motív uviedol Kuciakovu prácu, následne sa začali vyťahovať čoraz bizarnejšie stopy. Počas vyšetrovania vraždy sa objavilo niekoľko verzií, ktoré sa neskôr ukázali ako nesúvisiace s vraždou.
- Prvou z nich bola tzv. talianska stopa. Posledný, nedokončený článok Jána Kuciaka sa totiž venoval pôsobeniu chápadiel talianskej mafie 'Ndrangheta na Slovensku a jej prepojení na slovenských politikov. Upozornil na ňu Tom Nicholson, ktorý s Kuciakom na článku spolupracoval. Talianska stopa sa neukázala ako spojená s vraždou.
- Ďalšou bola tzv. drogová stopa. Ešte vo februári 2018 polícia zachytila odpočúvaním informácie, že v čase vraždy sa mali vo Veľkej Mači stretnúť ozbrojené osoby z drogového biznisu. Našli aj svedka, ktorý podozrivých videl pohybovať sa po obci a preliezať ploty. Polícia podozrivým osobám prehľadala obydlia, našla zbrane aj drogy, no súvis s vraždou v priebehu jedného dňa vylúčila.
- Treťou bola takzvaná justičná stopa, ktorá sa objavila najskôr v českých médiách. Bezpečnostný analytik a bloger Radovan Bránik uverejnil informácie o tom, že vražda mohla súvisieť s rozsiahlou korupciou v justícii a mala slúžiť na odstrašenie novinárov. Podal vo veci aj trestné oznámenie. Šéfredaktor Aktualít však poprel, že by Kuciak na podobnej téme pracoval.
- Motívom malo byť aj to, že zavraždená archeologička Martina Kušnírová predala nejaké artefakty do Južnej Ameriky. (jb)
Pomýlení a skazení
Záverečná reč obžaloby bola tentokrát precíznejšia. Išli bod po bode a ukazovali časovú os, ktorú pretínali s informáciami z Threemy. Právny zástupca Kuciakovcov Peter Kubina v záverečnej reči uviedol, že rodičia žiadajú odškodné milión eur. Kočner mal podľa neho nesporný motív zavraždiť Kuciaka. „Dovolím si povedať, že neexistuje žiadna iná osoba na Slovensku ani v zahraničí, ktorá by mohla mať taký evidentný a silný motív na vraždu Jána Kuciaka ako práve obžalovaný Kočner,“ vraví v záverečnej reči.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Je to mimoriadne nešťastný príbeh dvoch pomýlených a morálne skazených ľudí,“ zhodnotil prokurátor Matúš Harkabus. „Marian Kočner je pomstychtivý človek,“ vyhlásil prokurátor Daniel Mikuláš. Dodal, že investoval desiatky tisíc eur do projektu Na pranieri, čo podľa prokuratúry dokazuje Kočnerovu nenávisť nielen k prokurátorom, ale aj k médiám. Pomocou portálu chcel diskreditovať novinárov prichytených pri chúlostivých momentoch.
Jedným z najdôležitejších svedkov bol aj bývalý novinár a siskár Peter Tóth, ktorý pracoval pre Kočnera a zberal materiály aj o ostatných novinároch. Práve on prišiel s mobilom, z ktorého polícia extrahovala šifrovanú komunikáciu Kočnera so Zsuzsovou, ale aj s ďalšími politikmi, sudcami či policajtmi, na základe ktorej sa otvorilo niekoľko veľkých káuz a skončili viacerí sudcovia vrátane bývalej štátnej tajomníčky ministerstva obrany Moniky Jankovskej.
Tóth najskôr vystupoval ako utajený svedok, neskôr sa odhalila jeho identita. Kočner sa priznal k lustrácii mien v Sociálnej poisťovni, no poprel, že by tam preveroval zavraždeného novinára či jeho snúbenicu.
Povedal, že to bol práve jeho bývalý blízky spolupracovník a kamarát Tóth. Kočner aj Zsuzsová si už odpykávajú trest za iné skutky – Kočner dostal 19 rokov v kauze falšovania televíznych zmeniek, Zsuzsová zase 21 rokov za vraždu primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka.
Fica to stálo hlavu, no dokázal sa postaviť na nohy
Vražda Jána Kuciaka mala obrovský dosah na najvyšších vládnych predstaviteľov. Pri moci bol vtedy už tretie volebné obdobie Smer na čele s Robertom Ficom. Do ulíc však vyšli desaťtisíce ľudí a požadovali predčasné voľby. Demonštrácie mnohí prirovnávali k novembru 1989.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Kuciak vo svojom poslednom článku, ktorý už nestihol dopísať, rozoberal podvody talianskych podnikateľov žijúcich na východnom Slovensku. Mali byť napojení na zločineckú skupinu 'Ndrangheta a jeden z nich Antonino Vadala mal mať väzby na lídra Smeru a ďalších predstaviteľov strany.
Ficova hlavná štátna radkyňa Mária Trošková totiž podnikala s Vadalom, a keď odišla z ich firmy Gia Management, stala sa asistentkou poslanca Smeru Viliama Jasaňa. Ten nechcel povedať, ako sa k nej dostal.
Deň po vražde sa Fico postavil pred novinárov a na stôl cynicky položil milión eur ako odmenu za akúkoľvek informáciu, ktorá by smerovala k objasneniu činu. Za jeho chrbtom stál vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) a policajný prezident Tibor Gašpar. Bolo to vnímané ako odkaz na „dobu kešu“. Premiér pred novinármi po tlačovke ušiel a neodpovedal na otázky.
O pár hodín Trošková a Jasaň rezignovali, no odmietali akúkoľvek vinu. Napätie, obrovská vlna nespokojnosti a túžba po spravodlivosti sa už nedali zastaviť. Ako prvý dva dni po vražde odstúpil minister kultúry Marek Maďarič.
V polovici marca odišiel z postu i Kaliňák. O deň neskôr podal do rúk prezidenta Andreja Kisku demisiu aj Fico. „Ja neodchádzam, buď kľudný, pán prezident,“ povedal s úsmevom na perách šéf Smeru. Premiérom sa stal Peter Pellegrini. Najdlhšie sa svojej stoličky držal Gašpar. Kaliňáka nahradil Tomáš Drucker, ktorý potreboval „dni až týždne“ na to, aby rozhodol o Gašparovom osude. V polovici apríla 2018 nakoniec rezignoval.
O pár mesiacov si Drucker založil vlastnú stranu a priznal, že k tomu, aby neodvolal Gašpara, ho prinútil Fico. Riadenia rezortu vnútra sa po ňom chopil Pellegrini a Gašpara ihneď odvolal. Šéfom polície sa stal Milan Lučanský.
Smeru sa podarilo ustáť tlak na predčasné parlamentné voľby, no rozkol v strane bol nezvratný. Až do volieb 2020 šéfoval strane Pellegrini. Pred koncom volebného obdobia však bolo medzi oboma cítiť napätie a Pellegrini sa začal vyhraňovať čoraz viac.
Preferencie strany klesli na niečo okolo deväť percent. Napriek vražde, kauzám, prepojeniam na taliansku mafiu a mnohým ďalším faktom, ktoré by v očiach verejnosti diskriminovali akéhokoľvek politika, sa Smer dokázal z najhoršieho pozviechať.
Aj keď voľby nevyhral, chaos po nástupe novej vlády dokázal využiť spolu s pandémiou koronavírusu, vojnou na Ukrajine a ďalšími krízami vo svoj prospech. Fico obrátil kartu, volič už zabudol a Smer dnes v prieskumoch s takmer 18 percentami poráža aj stranu Hlas, ktorej šéfuje jeho niekdajšia dvojka Pellegrini.