Starostka Devína v rozhovore hovorí:
- čo jej vytkli z protokolu prezidentky,
- prečo nemá jej dieťa nárok na obed zadarmo,
- ako doplácajú na nútenú správu obyvatelia,
- kedy sa Devínu podarí splatiť obrovský dlh,
- prečo kritizuje bývalé vedenie obce,
- čo si môžu z rozpočtu dovoliť.
Vo funkcii starostky ste od jesene 2022. Akú časť z pracovného času vám zaberie táto časť agendy?
Vyriešenie nútenej správy bol jediný moment, pre ktorý som sa rozhodla kandidovať. V minulom období som bola poslankyňou a nadobudla som pocit, že jej riešenie nie je vôbec témou. Bývalý vicestarosta ma dokonca presviedčal, že nám vyhovuje. Osemnásť rokov je extrémne dlhá doba. Na obci to už je poznať.
Zistila som, že nielen občania, ale ani predstavitelia štátu nevedia, aké to má dosahy. Prvé mesiace som len vysvetľovala, aké absurdum tu vzniká. Pohľadávky vznikli v 90. rokoch, na mnohých záväzkoch máme 40-percentné úroky. Dnes je to považované za úžeru. Ročne sa zadlžíme o tretinu rozpočtu.
Klopala som na každé dvere, že takto to môže byť ďalších 50 alebo 100 rokov. Nestretla som sa s nikým, kto by nepovedal, že je to absurdné. Podarilo sa mi poslancom ozrejmiť, že zákon je nedokonalý a vzniká právne vákuum. Síce zavádza režim nútenej správy, ale vôbec nemyslí a nezaoberá sa otázkou, čo v prípade, ak nútená správa neplní účel. Ak by ministerstvo v roku 2005 spravilo analýzu, tak by zistilo, že to nie je riešením.
Čo predchádzalo dnešnému stavu?
Bola tu developerská iniciatíva. Miestne zastupiteľstvo zriadilo obchodnú spoločnosť Devín – Holding, ktorý chcel na kopci nad Devínom vystavať developerský projekt. Dnes vieme skonštatovať, že na to nemal dostatočné manažérske, finančné a ostatné prostriedky. Došlo k viacerým pochybeniam. To, čo dnes vieme povedať, je, že všetky skutky sú premlčané. Bývalá starostka dávala trestné oznámenie, no nikdy nebolo vznesené obvinenie voči nejakej osobe.
V akej výške je dnes dlh?
Dnes je to 12 miliónov eur z istiny tri milióny. V hrubých číslach máme miliónový ročný rozpočet, ale dlh sa nám zvyšuje o 300-tisíc každý rok na šialených úrokoch.
Koľko môžete ročne splácať?
Máme konsolidačný plán. Podstatou nútenej správy je, že máme tzv. krízový rozpočet. Nemôžeme teda investovať. Sme v obci, v ktorej sa 18 rokov neinvestovalo – to sú chodníky, kanalizácia, voda, osvetlenie, budovy. Nemôžeme vytvárať zisk. V zmysle konsolidačného plánu platíme 7 000 eur ročne na splátku dlhu, správca vyjde na 15 000 ročne. Rozpočet vystačí len na základný chod obce, aj to nie v plnej miere.
Čítajte viac Je mi z teba zle! Debata Valla a Vetráka priniesla dramatický koniec
Ako na to doplácajú obyvatelia?
Devín si neplní ani povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o obecnom zriadení. Zvažujem žalobu. Ako rodič neviem čerpať obedy zadarmo. Je to dotácia a v občianskom preukaze mám trvalý pobyt Devín. Nie je to diskriminácia? Je tu viac takýchto príkladov. Mám pocit, že doteraz každý prihliadal na práva siedmich alebo ôsmich veriteľov, nikoho netrápi porušenie práv občanov. Riadne platia dane, plnia svoje občianske povinnosti, a čo za to dostávajú?
Sme v právnom štáte, ale mám pocit, že sa ochrana fokusuje len na ochranu veriteľov, ktorí do záväzku vstupovali slobodne. Pohľadávky boli uspokojené, majetok sa predával v dražbe. Stále upozorňujem, že to je ich riziko podnikania. Mohlo ísť o špekulatívne konanie zo strany veriteľov, pretože sa spoliehali, že na konci je štát, ktorý to zaplatí. Veritelia si z obce spravili super biznis. Nikto nespochybňuje, že pochybila v prvom rade obec, ale čo ochrana občanov, ktorí majú tiež práva?
Zvládate plniť záväzky voči zamestnancom obce?
Ako zamestnávateľ máme extrémny problém s konkurencieschopnosťou. Nesmieme dostávať žiadne odmeny – ani starosta, ani poslanci a ani zamestnanci materskej školy. Ako mám udržať pedagóga v škôlke, keď mu nikdy neviem dať odmeny? Máme zamestnancov, ktorí 10–15 rokov nedostali odmenu. Fluktuácia učiteľov je extrémna. Škôlka býva často zatvorená, lebo je personálne poddimenzovaná. Toto Devínčan všetko znáša – plní si občianske povinnosti, ale nedostáva za to adekvátny výsledok.
Na jednej strane je to problém nútenej správy, na druhej strane si dovolím subjektívne zhodnotiť, že je to pravdepodobne aj chyba bývalého vedenia. Platil tu taký úzus, bola som o tom štyri roky presviedčaná, že tu sa investovať nemôže. Overila som si to u správcu. Mesto aj mestské podniky tu však investovať môžu, no iniciatíva neprišla. Je to absolútne zanedbané.
Budete môcť čerpať z plánu obnovy?
Vyzerá to tak, že budeme vedieť čerpať financie z plánu obnovy. Bolo by to absolútne prelomové. Verím, že sa obec nadýchne. Máme poplatok za rozvoj, ktorý sa vyberá za stavby. Zo zákona ho viete použiť len na investície, takže nám sa ukladá.
Vypočítali ste, dokedy by Devín takto splácal dlh?
Navždy. Máme veriteľa, ktorý má pohľadávku premlčanú, ale stále mu nabiehajú úroky z úrokov. Nekonečné. Týmto tempom by sa to nikdy nesplatilo. Písala som otvorený list pani prezidentke, predsedom parlamentu aj vlády.
Dostali ste odpoveď?
Od prezidentky sme dostali odpoveď, že nemajú personálne kapacity na riešenie problému.
Devín je pritom časťou zastávkou ústavných činiteľov, berú sem väčšinu zahraničných návštev. Vnímajú, v akej šlamastike je mestská časť Bratislavy?
Mali sme tu holandský kráľovský pár. Z protokolu prezidentky si ma vzali bokom a spýtali sa, kedy opravíme chodník, lebo je už na hanbu. Vysvetlila som im, že ho nemôžeme opraviť, lebo nemáme peniaze a nútená správa nám zakazuje investovať.
Čítajte viac Vallo ostro kritizuje Hegerovu vládu: Bratislavu poškodila viac ako dva posledné roky kríz dokopy
Atraktivita hradu vám nepomáha pri splácaní dlhu?
Devínsky hrad priláka ročne 150-tisíc turistov. Je to najnavštevovanejšia pamiatka v celom meste, ak nie v kraji. S primátorom sme otvorili rokovania, ako Devínu pomôcť touto cestou. Hrad patrí pod Múzeum mesta Bratislavy. Kým sme v nútenej správe, je to dosť náročné, pretože máme desiatky exekučných titulov.
Devín je súčasťou hlavného mesta Slovenska. Nemôže magistrát zasiahnuť ráznejšie?
Máme dva strategické vodné zdroje – Sihoť a Sedláčkov ostrov, no polovica Devína pritom nie je odkanalizovaná. To nemajú ani niektoré obce na východe Slovenska, my sme pritom súčasťou hlavného mesta. Dva strategické zdroje pitnej vody a žumpy na celej Devínskej ceste! Sú to roky zanedbané veci.
Po stretnutí s exministrom Viliamom Karasom ste uviedli, že úprava legislatívneho prostredia dáva nádej, že sa ťarchy z minulosti vyriešia. Kam ste sa posunuli?
Začala som oslovovať, koho sa dalo, a vysvetľovať, komu sa dalo. V prvom čítaní prešiel poslanecký návrh zákona. Je to obrovská nádej. Sme v procese zmeny pôvodného návrhu s tým, že sa kreuje čo najdokonalejšie, aby bol v súlade s ústavnými zákonmi. Budúci týždeň sa začína parlamentná schôdza. Verím, že to zvládneme do konca.
Čo nastane, ak zákon v parlamente prejde?
Vysvetlím to všeobecne. V zákone o rozpočtových pravidlách máme ozdravný režim a nútenú správu. Teraz by prišiel tretí právny inštitút – konsolidácia pohľadávok. Je to režim a proces, ktorý dá chýbajúcu bodku. Stanovia sa presné pravidlá – na taký a taký čas obec platí, čo nastane, aby sa tomu raz dal urobiť koniec. To je to, čo by nás čakalo.
Po nástupe do funkcie ste sa zaviazali, že ak sa vám nepodarí pohnúť s riešením bremena do 1,5 roka, v úrade skončíte. Prečo ste k mandátu pristúpili takto radikálne?
Nevedela som si predstaviť, že tu budem štyri roky sedieť a pozerať sa na zvyšovanie dlhu. Za štyri roky vo funkcii by som zvýšila dlh o 1,5 milióna eur. Podpísali to aj všetci poslanci. Chceli sme aj navonok deklarovať, že je tu problém, ktorý sami nevieme vyriešiť. Našťastie, vyzerá to sľubne.
Ako sa Devín dostal do nútenej správy?
Devín je v nútenej správe od roku 2005. Po neúspešnej developerskej iniciatíve spoločnosti Devín – Holding sa mestská časť zadlžila tak veľmi, že ministerstvo financií preskočilo tzv. ozdravný režim a zaviedlo nútenú správu. Každý rok splatí z dlhu 7000 eur.