Parlamentné voľby pritiahli v roku 2020 k volebným urnám 65,80 % voličov a do parlamentu sa dostalo šesť politických subjektov. Národná rada ušla tesne koalícii Progresívne Slovensko a Spolu, ktorá potrebovala prekročiť sedempercentnú hranicu. Do vládnej koalície sa spojili po voľbách OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí a do opozície zamierili Smer a Kotlebovci – ĽSNS.
Bilbordová kampaň pred parlamentnými voľbami v roku 2020
Čítajte viac Pellegrini, Kiska, Danko... Kto vyhráva súboj na bilbordoch?
Vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2020, vstúpila do volebného obdobia bojom proti koronavírusu. Spájajú sa s ňou hádky medzi koaličnými partnermi, sprísňovanie a uvoľňovanie covidových opatrení, frekventované tlačové konferencie a ruská invázia na Ukrajinu.
Vyeskalovanú situáciu mala upokojiť zmena na čele kabinetu. Nepomohla. Prezidentka vymenovala novú úradnícku vládu Ľudovíta Ódora. Tá má krajinu doviesť k predčasným parlamentným voľbám 30. septembra. Ako sa podarilo naplniť koaličným stranám OĽaNO, Sloboda a Solidarita, Sme rodina a Za ľudí predvolebné sľuby? Ako pochodil opozičný Smer?
Politológ z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč pre Pravdu uviedol, že pred voľbami 2020 rezonovali najviac témy zmeny, vrátane tej politickej. „Bola to téma očisty politiky od "našich“ ľudí. Boli to tiež témy zamerané na reformu – súdnictva (očista), zdravotníctva (efektivita) a školstva (modernizácia). Bola to tiež téma návratu dôvery v štát, resp. návratu štátu z rúk „mafie“ späť jeho občanom," uviedol Lenč.
OĽaNO chcelo zľavy za voľby
S heslom Úprimne, odvážne, pre ľudí išlo do volieb 2020 protikorupčné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti na čele s Igorom Matovičom a jednotkou kandidátky Máriou Šofranko. OĽaNO sa pýšilo v programe tým, že je jediné, ktoré má na čele kandidátky ženu.
Čítajte viac Vláda schválila svoje programové vyhlásenie. Prioritami sú zodpovedný rozpočet či pomoc slabším
Počiatky nápadu finančne odmeniť voličov za to, že pristúpia k volebným urnám, možno nájsť už v predvolebnom programe spred troch rokov. OĽaNO navrhovalo v stati o priamej demokracii a občianskom aktivizme, aby „každý, kto sa zúčastní parlamentných volieb, získal 10 % zľavu zo všetkých poplatkov štátu.“
Matovič sa svojho nápadu, ktorý medzičasom vylepšil, nemieni vzdať. Schválením tzv. atómovky, ktorá sľubuje 500-eurovú odmenu za účasť vo voľbách, podmieňuje aj podporu novej vlády odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom.
Niekoľko týždňov pred voľbami 2020 Matovič prekvapil plánom nechať o obsahu programového vyhlásenia vlády rozhodnúť voličov. Všeľudovému hlasovaniu o PVV už vtedy odporovali viaceré politické subjekty, Matovič ho napokon zrealizoval online formou a body sa do vyhlásenia vlády dostali.
Trhákom OĽaNO bolo pred voľbami 2020 zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov. V predvolebnom programe uvádzali, že všetky pokusy sa skončili neúspešne, a pýtali sa na ňu aj v hlasovaní ľudí. Na otázku Súhlasíte s tým, aby bola zavedená hmotná zodpovednosť politikov? odpovedalo 99 %, t. j. 66 961 respondentov, kladne. Zákon sa dostal v máji 2023 do druhého čítania. Ak definitívne prejde, platný by mohol byť od januára 2024.
„Hrdí sme najmä na odpolitizovanie a rozviazanie rúk polícii a prokuratúre, a tiež na historicky najvyššiu podporu rodín, či už prostredníctvom zavedenia tehotenského príspevku pre mamičky už od 4. mesiaca tehotenstva, zavedenia liekov bez doplatkov pre deti do 6 rokov, dôchodcov a ZŤP, alebo presadenia 200 € mesačne na dieťa,“ uviedlo hnutie OĽaNO a priatelia.
Smer stavil na tri priority
Líder posledných prieskumov verejnej mienky strana Smer-SSD kandidovala v posledných voľbách ešte s Petrom Pellegrinim so sloganom Zodpovedná zmena.
V januári pred voľbami 2020 predstavila tri hlavné priority. Šéf Smeru označil vtedy za smiešne, ak sa niekto uchádza o voličský hlas so 1400 opatreniami. Smer stavil na seniorov a rodiny, no neuspel a skončil v opozícii. Prioritami kampane boli 13. dôchodok, 13. rodinný prídavok a 55-tisíc eur každému absolventovi lekárskej fakulty, ktorý zostane desať rokov na Slovensku.
Sme rodina a lacné byty od štátu
Hitom Programu pomoci rodinám 2020, s ktorým sa pred poslednými parlamentnými voľbami v roku 2020 uchádzalo hnutie Sme rodina o hlasy voličov, boli štátne nájomné byty. „Naším cieľom je vybudovať 25-tisíc nájomných bytov ročne,“ sľubovali kollárovci. V regiónoch mal jednoizbový byt s výmerou 35 m2 mesačne vyjsť na 99 eur.
Do nájomných bytov sa zatiaľ ešte nikto nesťahoval. Podľa Kollára sa čaká na súhlas od Európskej komisie. Šéf Sme rodina tvrdí, že prvé by mohli byť k dispozícii do konca roka 2023. Ako pre Pravdu potvrdila hovorkyňa Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Jana Jurčišinová, od januára do približne polovice mája prejavilo o bývanie cez nezáväzný formulár záujem 17 547 osôb.
Okrem zrušenia doplatkov na lieky pre deti a seniorov, ktoré prešlo, bolo súčasťou programu aj právo na prenájom auta od štátu za 100 eur mesačne pre každú rodinu formou dlhodobého prenájmu. „Zavádzame do praxe finančný mechanizmus, ktorý zvýši dostupnosť nových a v Slovenskej republike vyrábaných vozidiel pre bežných občanov a podniky, podnikajúce na Slovensku,“ motivovali pred voľbami no bez výsledku.
Rovnako skončil aj bod, ktorým sa fokusovali na mladých. Mal zabezpečiť bezplatnú dopravu do škôl. „Zabezpečíme, aby aj žiaci v obciach a mestách, kde nie je dostupná železničná doprava, mohli cestovať do školy a zo školy zadarmo,“ avizovali.
Tisícka opatrení od SASKY
Sloboda a Solidarita v predvolebnom programe alebo skôr „v návode“, ako ho nazvala, zlanárila voličov na 1144 riešení pre Slovensko. Vyše tisícka bodov mala prispieť k odbúraniu byrokracie, zníženiu korupcie či poriadku vo verejných financiách a známymi Sulíkovými slovami zabezpečiť, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť.
Rovnako ako na utorkovej tlačovej konferencii, aj pred poslednými voľbami SASKA tvrdila, že má najlepší volebný program. Hovorí to aj pred nadchádzajúcimi predčasnými voľbami. Tento raz na súboj, ktorá zo strán ho má kvalitnejší, vyzvala šéfa Smeru Roberta Fica.
SASKA, pod ktorú patrilo ministerstvo školstva, zaradila do svojho Odpočtu napríklad aj spustenie webu Učíme na diaľku za nulové náklady, sprístupnenie učebníc online v digitálnej forme, či zrušenie dvoch vysokých škôl – v Skalici a Akadémiu médií.
„Presadili sme reformu vysokých škôl, ktorá prináša funkčné miesta docentov a profesorov, kratšie externé štúdium, financovanie VŠ podľa kvality, výkonnostné zmluvy, transparentné financovanie projektov či zmeny v riadení,“ uvádza SASKA v odpočte. Za splnený sľub považuje aj vyrokovanie zvýšenia platov pedagogických a odborných zamestnancov.
Čítajte viac Kiska definitívne hodil Remišovú a Za ľudí cez palubu. Prezradil, koho bude voliť
Za ľudí a mapa dobrých riešení
Strane Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku, ktorý sa voličom prihováral z bilbordov slovami „Hlavu hore“ pôvodné premiérske ambície nevyšli. Voličom chceli ponúknuť alternatívu tým, ktorí ju nevideli vo vtedajšej opozícii.
Po zmene na poste lídra strany a odchode Kisku prišiel postupný rozklad zvnútra. Vo vlnách odišli Mária Kolíková, Miroslav Kollár, Juraj Šeliga, Jana Žitňanská, Tomáš Valášek aj Vladimíra Marcinková, či Andrea Letanovská, ktorá sa udomácnila v strane Demokrati. Po výmene Hegerovej za úradnícku vládu zostala Veronika Remišová jedinou poslankyňou strany v parlamente.
Program rozdelili naprieč Slovenskom. Na Mape dobrých riešení v kapitole Zdravý život avizovali napríklad aj záujem postaviť „10 nových nemocníc do 10 rokov“, vybudovať „obchvaty miest a obcí na cestách I. a II. triedy“ či posilniť vlaky a autobusy a urýchliť výstavbu diaľnic.
Remišová mala záujem presadiť 100-percentné zdanenie ukradnutého majetku, sprísnenie majetkových priznaní verejných funkcionárov či zákaz zlatých padákov. Jedným z bodov bola aj „efektívna reorganizácia súdnej mapy“, ktorú rozbehla exministerka Kolíková. Juraj Šeliga chcel zase presadiť zriadenie charitatívnej lotérie.
Strana Za ľudí podľa jej výpočtov splnila viac ako 400 bodov zo svojho programu. Medzi ne zaradila „výrazný nárast čerpania eurofondov oproti predchádzajúcej vláde Smeru“ aj prideľovanie dotácií bez politických kamarátšaftov. Medzi svoje úspechy zaradila aj odstrihnutie „oligarchov od predražených informačných systémov.“ Za splnené považuje aj znížené výdavky na portál slovensko.sk. z 900 na 400 miliónov eur.
Od sľubov k PVV
Politici pred voľbami sľubovali aj očistu a reformu justície. V programovom vyhlásení vlády sa vláda Igora Matoviča zaviazala zriadiť Najvyšší správny súd, čo sa jej napokon aj podarilo.
Ambíciou bolo tiež vyriešiť nekonečný príbeh Rázsoch. „Vláda SR bude presadzovať, aby bola do piatich rokov vybudovaná komplexná koncová univerzitná nemocnica v Bratislave na Rázsochách,“ uvádza sa v PVV – v celom znení ho nájdete TU.
Čítajte viac Heger: Bol to dobrý plán, len nevyšiel. Rázsochy z európskych peňazí definitívne nebudú
Po tri a pol roku sa posun v prípade Rázsoch ukázal len ako zbožné prianie. Úradnícka vláda napokon rozhodla, že nová univerzitná nemocnica nebude stavať ani z plánu obnovy. Pacientom by sa mala otvoriť najskôr v roku 2030.
Matovičova vláda sa označovala za protikorupčnú a boju s úplatkárstvom venovala v PVV hneď prvú kapitolu. Postavenie Slovenska v rebríčku Transparency International sa zaviazala zlepšiť. „Merateľným výsledkom deklarovaných protikorupčných opatrení je dosiahnuť v rebríčku vnímania korupcie Transparency International zlepšenie o 20 miest oproti aktuálnemu umiestneniu,“ uvádza sa v PVV.
Organizácia Transparency International zverejnila v januári 2023 aktualizovaný zoznam a Slovensko sa v 180. miestnom rebríčku dostalo z 56. miesta (rok 2021) na 49. miesto (rok 2022).
„Posun je napriek tomu len mierny, keďže výsledné skóre Slovenska sa zlepšilo o jediný bod z 52 na 53 bodov zo sto možných (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). Citeľnejší posun v poradí je tak aj dôsledkom stagnácie či prepadu ďalších krajín podobnej úrovne,“ informovala TIS.
Cez parlament sa nedostal ani zákon, ktorý by odmeňoval nahlasovateľov korupcie.
Lenč: Politika sa zmenila k horšiemu
Sľuby sa stranám, ktoré sa podieľali na vládnutí podľa politológa Jozefa Lenča, podarilo naplniť čiastočne. „Témou volieb bola zmena politiky a slušné Slovensko. Dnes vidíme, že politika sa síce zmenila, ale k horšiemu. Zhrubla a je čoraz viac nekoncepčná, chaotická a vulgárna. Slovensko rozhodne nie je slušnejšie,“ uviedol politológ.
Neskončil sa ani sľub skoncovať so systémom „našich ľudí“, ktorý funguje naďalej. Odškrtnúť si nemôžu ani „prinavrátenie dôvery v štát a jeho inštitúcie“.
„Samozrejme sú aj oblasti, v ktorých sa predvolebné sľuby čiastočne podarilo naplniť. Sme rodina pomáhala a "začala“ sa aj výstavba nájomných bytov. Za ľudí presadili – hoc značne oklieštenú – súdnu reformu. Začal sa proces reformy zdravotníctva (OĽaNO) a tiež reforma školstva (SaS). A čo je podstatné, nezmenilo sa zahranično-politické smerovanie Slovenska, napriek tomu, že Igor Matovič v určitom období nerozumne koketoval s Kremľom a nedôstojne sa podliezal Budapešti," dodal Lenč.