Podľa verdiktu ÚS uvedená časť zasahuje do ústavného práva na slobodu prejavu. Novelu zákona z roku 2018 napadla na ÚS skupina opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR s tým, že za protiústavné považovali aj ďalšie ustanovenia. Ich návrhu v ďalšej časti však ÚS nevyhovel.
Novela, ktorú iniciovala v tom čase koaličná SNS, upravila fungovanie politických strán a stanovila minimálny počet ich členov na voľby do NR SR či Európskeho parlamentu (EP). „Za jeden z najvýznamnejších zásahov do ústavných práv občanov považujeme povinnosť politickej strany odovzdávať Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán na jej požiadanie evidenciu členov strany na plnenie úloh podľa zákona o politických stranách,“ uviedli poslanci v podaní na ÚS.
Bývalý prezident Andrej Kiska opakovane nepodpísal novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach schválenú poslancami ešte na jeseň 2018. Účelom novely bolo zaviesť novú reguláciu pre voľby do NR SR a Európskeho parlamentu. Zaviedla podmienku pre kandidujúce strany, aby strana, ktorá chce ísť do volieb, mala stanovený minimálny počet orgánov a členov orgánov strán. Zo zákona má každá strana mať revíznu komisiu, rozhodcovský orgán a výkonný orgán (predsedníctvo). Okrem toho je ako najvyšší stranícky orgán definovaný snem. Strany, ktoré chcú kandidovať do NR SR alebo Európskeho parlamentu, musia okrem zoznamu kandidátov a volebnej kaucie predložiť aj zoznam počtu členov strany.
Podľa schválených zmien meno člena štatutárneho orgánu strany nemohlo byť v jej názve. Cieľom tejto zmeny bolo zamedziť, aby bol u voličov vyvolávaný dojem vlastníctva politickej strany jedinou osobou.
Čítajte viac Trháky, ktoré nevyšli. Takto vyzerali predvolebné sľuby politikov z kampane roku 2020