Zástupcovia rezortu zdravotníctva tvrdia, že majú víziu reformy zdravotníctva, no riešiť to bude až nová vláda. Výpovede lekárov však medzičasom pribúdajú. Rýchlym riešením malo byť zrušenie 21 detských pohotovostí a skrátenie otváracích hodín. Ostatné stretnutie, na ktorom o pláne diskutoval minister zdravotníctva Michal Palkovič so zástupcami krajov, však nedopadlo pozitívne. „V tomto momente sme k ideálnemu konsenzu nedošli,“ skonštatoval v utorok Palkovič.
To, že nedošlo k zhode, potvrdila aj županka Žilinského kraja Erika Jurinová. „Bolo to búrlivé stretnutie. Nie je to ružové, kraje si uvedomujú, že pediatrov je naozaj veľmi málo a majú vysoký vek. Budeme ďalej pokračovať v rokovaní s ministerstvom,“ zhodnotila. Na jednej strane vraj hovoria o spájaní bodov pohotovostných služieb, na druhej strane musia vnímať, čo sa zlepší v perspektíve pár rokov.
Čítajte viac Štát bude rušiť detské pohotovosti. Rezort predstavil tri fázy: Prvá sa začne v auguste, skrátiť sa majú aj hodiny
Nejde im o peniaze
Problém s pediatrami, ktorých stále ubúda, trápi Slovensko celé roky. Slovensku chýba 20 percent primárnych pediatrov a takmer každý druhý je v dôchodkovom veku. Až 24 lekárov je starších ako 80 rokov. Aj títo ľudia však fungujú tempom, pri ktorom sa po skončení ordinačných hodín vo svojej ambulancii presúvajú rovno na pohotovosti. Je teda len prirodzené, že sa sťažujú na únavu a celkovú vyčerpanosť. Aj ambulantná pediatrička Margita Kyčinová k hromadnej výpovedi lekárok v Mikuláši zdôraznila, že za ich krokom nie sú financie, čiže zvýšenie platu. „Ide nám o skrátenie služieb do dvadsiatej hodiny. To by nám veľmi pomohlo,“ povedala pre Pravdu.
„Ja mám už svoj vek, ale sú aj mladšie kolegyne a každý je už vyčerpaný. Keby sme pracovali do ôsmej večer, dalo by sa to zvládnuť. Je rozdiel, keď ide človek domov o dvadsiatej, alebo končí o dvadsiatej druhej, niekedy aj neskôr. Kým prídete, kým zaspíte, je polnoc a ráno znova do práce,“ priblížila hektické nasadenie. Podčiarkla, že napriek výpovediam budú s kolegyňami slúžiť naďalej. A to nielen preto, že majú povinnosť zo zákona.
„Nemienime ľudí nechať bez pomoci, mať ich za rukojemníkov,“ hovorí. „Mám už nad 70 rokov, takže ja by som zo zákona slúžiť nemusela. Ako by k tomu ale prišli kolegyne? Nemôžem robiť v ambulancii a pritom neslúžiť na pohotovosti, to nie,“ poznamenala. Pripomenula, že v dôchodkovom veku ich je viac. „Neviem, čo bude, keď skončíme,“ uzavrela.
Čítajte viac Chýbajúcich pediatrov chce štát vyriešiť zatvorením pohotovostí
Služby zatiaľ neskrátia
„Nie je možné, aby 75-ročný doktor slúžil pohotovosť a hneď potom išiel pracovať do ambulancie,“ upozornila hlavná odborníčka pre primárnu pediatriu Elena Prokopová. Preto sa štát snaží neúnosnú situáciu riešiť práve redukciou detských pohotovostí.
Rezort zdravotníctva nedávno predstavil tri fázy ich rušenia. Prvú chce odštartovať v auguste, keď by mali zaniknúť tie, ktoré už dnes nefungujú. Ďalšia je naplánovaná od júla budúceho roka a tretia od novembra 2024. Dokopy ide o 21 ambulancií, z ktorých sa má zdravotná starostlivosť presunúť do okolitých väčších miest. Pomôcť malo aj skrátenie otváracích hodín pohotovostí. Kým teraz tam lekári slúžia do desiatej večer, od septembra, najneskôr od začiatku budúceho roka, navrhovalo ministerstvo zaviesť novinku – aby robili len do dvadsiatej hodiny. Podľa údajov rezortu zdravotníctva rodičia po tomto čase pohotovosť nevyhľadávajú a ich počty sa mesačne pohybujú v jednotkách.
„Tento návrh mal ísť prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu v parlamente, momentálne si ho však neosvojil žiadny poslanec, ktorý by ho predložil na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady,“ uviedol komunikačný odbor rezortu zdravotníctva. „Ministerstvo preto pripraví materiál na skrátenie ambulantných pohotovostných služieb (APS) pre ďalšiu vládu, nakoľko ho považuje za stabilizačný prvok, ktorý ambulantnému sektoru pomôže,“ doplnil.
Komplikované dochádzanie
Jedným z dôvodov pre nechuť poslancov podporiť stabilizačné návrhy v predvolebnom období je, že plánované rušenie detských pohotovostí vyvolalo medzi verejnosťou aj niektorými lekármi silný odpor. Jedným z takých miest je Senica. Zrušenie pohotovosti v tomto meste je podľa návrhu vyhlášky rezortu zdravotníctva naplánované v druhej fáze, teda od 2. júla budúceho roka. Vlani ju navštívilo takmer 2 500 detí. Rodičia by s nimi museli dochádzať do Skalice. Detskí lekári, rodičia detí aj mesto sú proti.
Na detskej pohotovosti v Senici sa strieda celkovo osem lekárov. Jednou z nich je pediatrička a zároveň detská endokrinologička Monika Markovičová (41). So zrušením pohotovosti nesúhlasia aj s kolegami z viacerých dôvodov.
„V Senici je najideálnejšia dostupnosť pre ľudí z regiónu. Skalica je de facto pri hraniciach. Okrem pacientov zo Skalického a Holíčskeho okresu to budú mať ostatní oveľa ďalej,“ podotkla lekárka. Pod Skalicu by mal patriť aj okres Myjava, kde je tiež v pláne zrušenie pohotovosti v druhej fáze. „Z Myjavy je to do Skalice 49 kilometrov, zatiaľ čo do Senice by ľudia precestovali o viac ako polovicu menej,“ pripomenul Jozef Mikuš, riaditeľ mestskej neziskovej organizácie Poliklinika Senica, ktorá je poskytovateľom ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast v Senici.
Foto: Žaneta Mikulíková
Senickí pediatri odslúžia na pohotovosti päť až šesť služieb mesačne. „Takto sa nám to nahrnulo za uplynulého 1,5 roka. Počas pandémie COVID-19 odišli do dôchodku tri kolegyne, preto nám počet služieb pribudol. Dovtedy to boli dve až tri služby. Lekári sa však zhodujú, že je to zvládnuteľné. Ako Mikuš dodáva, veková štruktúra tu nie je katastrofálna. „Dvaja lekári sú v dôchodkovom veku a zvyšných šesť lekárov je vo veku od 41 do 59 rokov,“ spresnil. V priebehu dvoch až troch rokov budú mať podľa neho atestáciu až tri lekárky a budú tak môcť slúžiť na pohotovosti. „Pokiaľ viem, mali by zostať v našom regióne,“ dodal.
Po zrušení senickej pohotovosti by mali tunajší detskí lekári dochádzať za pohotovostnými službami do Skalice. „V utorky ordinujem do štvrtej hodiny popoludní. Neoficiálne končím o pol piatej či trochu neskôr. Neviem si predstaviť, ako by som to stíhala,“ uviedla Markovičová príklad.
Pohotovostná služba sa začína lekárom počas pracovných dní o štvrtej popoludní. Ambulancia senickej detskej pohotovosti sa nachádza v priestoroch polikliniky. V akútnom prípade sa teda pediatrička presunie o poschodie nižšie. Aj napriek kolíznemu času si dokáže tieto dve činnosti vykryť. V prípade dochádzania do Skalice, kam trvá presun približne polhodinu, by to však nebolo také jednoduché. „Zrejme by som musela nahlásiť, že utorky neprichádzajú v mojom prípade do úvahy,“ povedala. Druhou alternatívou by bolo skrátenie ordinačných hodín, čo by sa dotklo pacientov.
Čítajte aj Štát bude rušiť detské pohotovosti. Rezort predstavil tri fázy: Prvá sa začne v auguste, skrátiť sa majú aj hodiny
Na nedávnom tlačovom brífingu k téme rušenia pohotovosti spomenula aj vybavenie pohotovosti. „Máme pulzný oxymeter či EKG, ktoré nepatria k základnému vybaveniu, no veľmi nám to pomáha. Napríklad deti, ktoré majú arytmiu, vieme nasmerovať do nemocnice ku kardiológovi," povedala.
Informácia zasiahla aj rodičov detí. „Ako sa dostanem do Skalice?“ pýtala sa mamička šesťročnej dcéry Veronika (39) zo Senice, ktorá je bez auta. Na pohotovosť by musela cestovať autobusom. „Mám síce príbuzných s autom, ale každý tak na mňa čaká, kedy zavolám,“ komentovala kriticky. Keď bola dcéra mladšia, pohotovosť neraz využili. Veronika si spomína asi na päť návštev. „Jedenkrát nás dokonca pre zhoršený zdravotný stav počas víkendu poslali do myjavskej nemocnice,“ dodala.
„Mám dve dcéry vo veku 9 a 13 rokov a na pohotovosti sme s každou priemerne trikrát do roka,“ pridala sa ďalšia Seničanka Eva (37). Najčastejšie prichádzajú so zápalom pľúc. „Aj keď mám auto, so zrušením pohotovosti v Senici nesúhlasím,“ doplnila.
V Trnavskom kraji by mali podľa návrhu vyhlášky zostať tri detské pohotovosti – v Trnave, Skalici a v Dunajskej Strede. Zrušiť by sa mali pohotovosti v Senici, Piešťanoch a v Galante. „Trnavský samosprávny kraj sa bude snažiť, aby k zrušeniu detskej pohotovosti v Senici nedošlo. Plánuje využiť možnosť zavedenia doplnkových bodov ambulantnej pohotovostnej služby,“ reagovala hovorkyňa trnavskej župy Natália Petkáčová.
Čítajte aj V Ružomberku a Námestove nesúhlasia so zrušením detskej ambulancie. Píšu ministrovi a spustili petíciu
Rokovania na bode mrazu
O probléme pohotovostí v utorok rokovali s ministrom zdravotníctva Michalom Palkovičom predstavitelia združenia samosprávnych krajov SK8.
„So zástupcami regiónov sme mali dlhé a veľmi detailné stretnutie. Potrebujeme odborne, vecne a personálne podporiť APS s tým, aby sa tieto body koncentrovali v oblasti nemocníc. Čiže aby bola komplexne poskytovaná pohotovostná aj urgentná starostlivosť,“ povedal Palkovič. „Regionalizujeme to tak, aby slúžil väčší počet lekárov. Tým je bezpečnejšia aj zdravotná starostlivosť v momente poskytnutia pohotovosti. Samozrejme, výrazne tým zbezpečňujeme tiež dennú ambulantnú sféru,“ tvrdí.
Zástupcov samospráv zaujímalo, čo rezort poskytuje ďalej na stabilizáciu ambulantnej sféry. „Samozrejme, je tu vízia reformy do roku 2030. Tá má veľa častí, nielen legislatívnych, ktoré pripravíme pre ďalšiu vládu, ale tiež praktických, ktoré sa týkajú napríklad vzdelávania, podpory kompetencií lekárov aj sestier. To znamená dávať im aj niektoré diagnostické možnosti,“ vysvetlil minister. Pripomenul, že dôležitá je tiež podpora administratívnej siete a podobne. „V tomto momente sme k ideálnemu konsenzu nedošli. Vymenili sme si postoje, medzirezortné pripomienkové konanie sa končí na budúci týždeň,“ skonštatoval v utorok Palkovič.
„Ak budeme mať garanciu od aktuálnej či novej vlády a budeme vidieť, že riziko zníženia poskytovania zdravotnej starostlivosti sa naozaj nezvyšuje, vieme si predstaviť rôzne spôsoby príprav. Ale vnímame, že pre nás je dôležitý občan aj pediatri,“ povedala Jurinová.