Devín je v súčasnom režime od roku 2005. Po neúspešnej developerskej iniciatíve spoločnosti Devín – Holding sa mestská časť zadlžila tak veľmi, že ministerstvo financií preskočilo tzv. ozdravný režim a zaviedlo tam nútenú správu. Záväzky sa ale nabaľovali a v priebehu 18 rokov sa mestská časť dopracovala k dlhu takmer 12 miliónov eur. Režim nútenej správy sa tak v prípade Devína ukázal ako nevyhovujúci.
Narazili na právne vákuum
Starostka mestskej časti Devín Jana Jakubkovič v rozhovore pre Pravdu uviedla, že Devín narazil na právne vákuum. Legislatíva podľa nej síce zavádzala režim nútenej správy, ale nezaoberala sa tým, čo sa bude diať, ak nebude plniť svoj účel. Konsolidácia pohľadávok dá podľa Jakubkovič potrebnú chýbajúcu bodku so stanovením presných pravidiel.
Čítajte viac Hanba Bratislavy, ktorú navštívili aj Geissenovci. Extrémne zadlženému Devínu svitá na lepšie časy
Pripomenula, že ročne samosprávu zadlžovala o tretinu rozpočtu a dlh sa neustále prehlboval. Novela pomôže značne zadlženým obciam, mestám a mestským častiam, aby sa po uplynutí zákonom predpokladanej lehoty automaticky zbavili svojich dlhov. „Podmienkou je, že počas 15 rokov v nútenej správe obec spláca toľko, koľko jej umožňuje jej rozpočet," uvádza dôvodová správa. Po uplynutí uvedenej lehoty sa vo zvyšnej časti stanú dlhy nevymáhateľné.
Jakubkovič pre Pravdu v stredu uviedla, že v nasledujúcich týždňoch musí požiadať miestne zastupiteľstvo o schválenie vstupu do konsolidácie a pripraviť konsolidačný plán, ktorý predloží ministerstvu financií. „Keď nám ho ministerstvo schváli, tak sa nám skončí režim nútenej správy, teda to, čo je pre nás kľúčové,“ vysvetlila s tým, že zastupiteľstvo by rada zvolala ešte v auguste. Rokovať bude musieť aj s hlavným mestom. Nútený správca, ktorý Devínu dohliadal na financie, by sa mal podľa starostky automaticky stať konsolidačným správcom.
Pri príprave plánu konsolidácie vyčlení obec časť vlastných príjmov rozpočtu v každom rozpočtovom roku tak, aby bolo možné zaplatiť v lehote 20 rokov 100 percent istiny a príslušenstva. Obec takto musí vyčleniť najmenej 5 percent príjmov. Táto povinnosť však neplatí v roku, v ktorom by zostávajúca časť nepostačovala na úhradu zákonom stanovených výdavkov obce. Vtedy musí použiť na úhradu záväzkov zostatok príjmov po úhrade uvedených výdavkov.
Na sociálnej sieti devínska samospráva spresnila, že ak zákon vstúpi do účinnosti, je reálne, že Devín do pár mesiacov vystúpi z nútenej správy. „To nám otvára všetky možnosti, ktoré nám boli nekonečných 18 rokov neprístupné. Na isté obdobie vstúpime do konsolidácie, avšak nič to nemení na tom, že už sa na nás nebudú vzťahovať prísne obmedzenia režimu nútenej správy,“ vyhlásili z mestskej časti.
Ťarcha minulosti
„Obec Devín zažila vyslobodenie,“ uviedol na margo schválenej novely expremiér a predseda strany Demokrati Eduard Heger. Obyvatelia podľa jeho slov dlhé roky trpeli pod ťarchou z 90. rokov a mali zviazané ruky.
V júnovom rozhovore pre Pravdu to potvrdila aj starostka Jakubkovič. Pri zhruba miliónovom rozpočte sa im dlh zvyšoval každým rokom na úrokoch o 300-tisíc eur. Ročne z neho mohli splácať sedemtisíc eur. Len uhradenie istiny by pri súčasnom tempe splácania trvalo Devínu takmer 500 rokov. Správca ju vyšiel ročne na 15-tisíc eur. Mestská časť nemohla investovať do chodníkov, kanalizácie, osvetlenia či budov. „Osemnásť rokov je extrémne dlhá doba. Na obci to už je poznať,“ povedala Jakubkovič.
Starostka hovorí, že pod nútenou správou boli porušované aj práva obyvateľov Devína. „Naši občania napríklad nevedia čerpať dotácie na obedy zadarmo, a to len preto, že majú v občianskom preukaze trvalý pobyt Devín,“ priblížila. Podľa jej slov to v praxi vyzeralo aj tak, že zamestnanci obce nedostávali žiadne odmeny a materská škola si nedokázala udržať pedagógov.
Poslankyňa Monika Kozelová sa ospravedlnila občanom Devína za predchádzajúcich poslancov národnej rady, ktorí neurobili nič pre zlepšenie ich situácie. Poslanec Ľuboš Krajčír doplnil, že to, čo sa iným nepodarilo za 18 rokov, sa starostke, ktorá vzišla z komunálnych volieb na jeseň 2022 v spolupráci s poslancami národnej rady a odborníkmi podarilo za sedem mesiacov. Ak prezidentka Zuzana Čaputová zákon podpíše, účinnosť nadobudne od 1. augusta 2023.