Marek Madro v rozhovore hovorí:
- či sú školy bezpečné,
- či sa robí dosť pre zlepšenie duševného zdravia,
- čo prežívajú po tragédii deti a ich rodičia,
- čo vedie mladých k hraničným situáciám,
- či sa niečo zlepšilo po vražde na Zámockej.
Tím psychológov z IPčka poskytoval pomoc v škole, kde horelo. Ide o školu pre mimoriadne nadané deti. Je na ne kladený väčší tlak ako na deti, ktoré navštevujú klasické školy?
Som presvedčený, že určite to súvisí s tlakom. Tie deti nemôžu zlyhať, v ničom nemôžu byť slabšie, lebo ony sú tie nadané, ktoré musia byť vo všetkom najlepšie a super. Majú to ťažké.
Čítajte viac Študent podpálil autá a školu. Na deti je vyvíjaný tlak, celý deň nám zvonia linky pomoci, hovorí Madro z IPčka
Požiar školy aj áut mal spôsobiť stredoškolák. Skúsme si však všeobecne pomenovať, čo vedie mladých k takýmto hraničným situáciám?
Veľmi ťažko sa odpovedá na otázku, čo sa dnes udialo v škole. Keď sa na to pozrieme všeobecnejšie, tak určite to prvé a najdôležitejšie, je obrovský tlak, ktorý deti prežívajú. Je podčiarknutý poslednými udalosťami a krízovými situáciami. Tým, v akom stave je naša spoločnosť, ako sme rozdelení. Mladí ľudia to vnímajú, prežívajú, ale nemajú to možnosť ovplyvňovať.
Majú pocit frustrácie z toho, že dospelí nekonajú a nedokážu riešiť každodenné výzvy, ktoré krízy prinášajú. Zároveň majú pocit, že dospelí vajatajú a nerobia dosť. Je to podčiarknuté často aj psychiatrickým ochorením, psychickými ťažkosťami, s ktorými sa nedokážu vysporiadať, a zostávajú v tom uzavretí a sami. To môže viesť k tomu, že berú zodpovednosť do vlastných rúk a snažia sa konať.
Špecifické pre toto vývinové obdobie je to, že ich mozog je nedostatočne dozretý na to, aby dokázali objektívne vyhodnocovať následky svojho správania. Pri mladých ľuďoch preto hovoríme o tom, že sa správajú ako keby extrémne. Vyberajú sú radikálne prejavy, sú veľmi viditeľní a vyberajú si extrémy. Je to typické pre ich hľadanie vlastnej identity, ale zároveň aj toho, že skúšajú hranice sveta a toho, ako funguje. Ak nájdu niečo, o čom majú pocit, že ich definuje, alebo niečo, čím môžu prispieť, aj keď je to akokoľvek radikálne, tak potom na základe tých hodnôt, ktoré počas svojho života získali od rodičov alebo školy, sa správajú a konajú.
Premiér Ľudovít Ódor aj minister vnútra Ivan Šimko varovali, že mládež na Slovensku sa radikalizuje. Prečo k tomu dochádza v našich končinách?
Prežívame obrovský boj na rôznych frontoch – aj v offline, aj v online svete. Naša spoločnosť je tak veľmi polarizovaná, že sme nútení sa niekam zaradiť. U nás sa veľmi škatuľkuje. Mladí ľudia, ktorí naozaj nemajú možnosť ovplyvňovať svet okolo seba, pretože sú mladí, nemajú participatívne aktivity, ktorými môžu ovplyvňovať aktivity v škole. Napríklad to, ako funguje školský systém alebo aké sú možnosti na trávenie voľného času. Snažia sa niečím prispieť, nech to znie akokoľvek radikálne, túžia byť súčasťou skupiny. Túžia byť súčasťou niečoho veľkého, čo ich presahuje. Keď to nenachádzajú vo svojom okolí, v offline svete, tak k tomu prispieva online svet, ktorý instantným spôsobom nasycuje tieto potreby.
Dá sa povedať, že to, čo súvisí s radikalizáciou, je postupný prerod. Mladí ľudia postupne posúvajú vlastné hranice a potom začnú robiť kompromisy. Napríklad, keď sa zúčastňujú nejakej skupiny, kde sa cítia ocenení a prežívajú prijatie, kde majú o nich záujem a nielen ich kontrolujú. Ak skupina od nich potom niečo chce, tak to urobia preto, aby neboli vylúčení. Prežívajú strach z toho, že by sa to teoreticky mohlo stať.
V piatok sa skončil školský rok. Ako si deti môžu interpretovať fakt, že na škole, ktorú navštevujú, vypukne len deň po rozdaní vysvedčení požiar? Nemôžu si to vysvetliť tak, že škola nie je bezpečným miestom?
Je to, samozrejme, obrovský šok. Je to veľmi ťažké pre všetkých – pre školu, zriaďovateľov, vyšetrovateľov, odborné tímy, záchranné zložky, ktoré tam v sobotu boli. Celý deň do tej školy prichádzali vystrašení rodičia detí, spolužiaci, ktorí prežívali bezprostredné ohrozenie a mali pocit, že škola už nie je to miesto, kde sa cítia v bezpečí.
V tejto škole sa v posledných mesiacoch udiali tri tragické udalosti, s ktorými sa nedokázala dostatočne vysporiadať. Deti necítili, že sa odpovedalo na ich potreby a indície. Áno, škola sa snaží. Nie je to vinou učiteľov, ale bohužiaľ, toto sa stalo a všetci sme v šoku. Teraz je čas, aby sme prišli na to, ako mladým ľuďom naozaj pomôcť a nenechať ich v tom samých. Naozaj konať konkrétne kroky, ktoré im pomôžu ovplyvňovať svet a dianie v škole, aby mali možnosť realizovať svoje normálne psychologické potreby.
Čo môžu v týchto chvíľach urobiť rodičia doma?
Mám na to len jednu veľmi jednoduché, ale veľmi dôležité a emotívne odporúčanie. Teraz je nesmierne dôležité, aby rodičia prišli za svojimi deťmi, objali ich a povedali, že sú tu pre nich. Nemusia o ničom rozprávať. Teraz je čas veľkých gest pre tie deti, aby im dali rodičia najavo, že sú tam, pri nich.
Poskytujete četovaciu poradňu pre mladých aj krízovú linku. Ako to u vás vyzeralo po správach, že horela škola a zahynul žiak?
Poskytujeme niekoľko foriem pomoci – internetové poradenstvo cez čet, mail, video aj telefonickú linku. Máme aj krízové centrá v každom krajskom meste – bezplatné, anonymné, nonstop dostupné. V centre každého krajského mesta je takzvané „Káčko“, kde prichádzaj mladí ľudia a rozprávajú o ťažkostiach a krízových situáciách. Máme v štyroch mestách kluby, kam prichádzajú mladí.
To, čo sa nám deje v poslednom roku je enormný nárast prosieb o pomoc. Aktuálne sú tie naše služby tak preťažené, že síce máme tím 140 psychológov, ktorý sme znásobili za posledný rok, no stále sa zdá, že to je nedostatočné. Našou úlohou je plátať diery v systéme a pomôcť, aby systém mohol fungovať. Je to niečo s čím zápasíme a o čo sa veľmi snažíme.
Dnes (pozn. v sobotu 1. júla) celý deň zvonia všetky naše linky pomoci. Kolegovia mi hlásia zo všetkých klubov, zo všetkých „Káčok“, že tam prichádzajú rodičia a mladí ľudia, ktorí sa boja o to, že či ich škola je bezpečná, či majú kam vrátiť. Ako je možné, že ich spolužiaci, sú zrazu pre nich potenciálnym rizikom a ohrozením života, či to tak naozaj je. Hľadajú istoty vo svojom vlastnom svete. Úlohou našich psychológov je im dať najavo, že svet je bezpečné miesto, kde stojí za to rozvíjať svoju vlastnú kreativitu a budovať hodnoty a život.
Tú istú školu navštevoval aj vrah zo Zámockej ulice. Odporučili by ste na škole nejakú inšpekciu prípadne nejaké širšie preventívne opatrenia?
Na tú školu bol vyvíjaný obrovský tlak po tom, čo sa udialo na Zámockej. Škola sa z toho potrebovala najmä spamätať. To, čo urobil vtedy Juraj, a to, čo sa udialo teraz, nie je v rukách školy. Samozrejme, tým, že je na ňu vyvíjaný tlak zo všetkých strán, aj zo strany ministerstva školstva a rozličných orgánov, potrebuje nielen kontrolu a kritiku, ale aj podporu. Samozrejme, je to na mieste.
Tí zodpovední lídri, ktorí nesú zodpovednosť na bezpečnosť detí, musia robiť rozhodnutia a ja ich k tomu pozývam, aby ich robili, pretože deti potrebujú zažiť, že nastala nejaká zmena. Že dospelí, aj ministri, vláda, pani prezidentka, vedia, že prežívajú strach a necítia sa v bezpečí. Musíme urobiť veľké systémové zmeny na to, aby deti začali veriť v inštitúcie a štát.
Nechcem byť patetický, ale po Zámockej sme kričali, dupali, aby sa zmenili veci, aby učitelia nevytvárali taký tlak na deti. Nedialo sa to. Ľudia, ktorí po Zámockej prichádzali na naše služby, očakávali gestá a že urobia sa opatrenia, aby sa Zámocká neopakovala. Nevšimol som si, že by sa naozaj stali.
Aké opatrenia je možné urobiť v krátkom časovom horizonte?
Jednoznačne, aby sa téma duševná zdravia stala kľúčovou – možno aj pre nasledujúcu vládu. Mladí ľudia prežívajú pod vplyvom toho, čo sa tu deje, veľa, a cítia sa absolútne neisto. Majú pocit, že pred nimi nie je žiadna budúcnosť. Potrebujeme to zmeniť. Dostať do škôl viac podporných pracovníkov, školských psychológov, špeciálnych pedagógov. Začať sa detí pýtať nielen na to, v ktorom roku sa udiala ktorá bitka, ale pýtať sa, ako sa majú, ako rozvíjajú vzťahy, ako zvládajú stres a úzkosť, ako riešia konflikty. Toto potrebujeme veľmi rýchlo priniesť do škôl. Podporiť systém, aby deti nielen v škole mali pocit, že je bezpečná, a že politici prestanú polarizovať spoločnosť a rozprávať o rôznych kategóriách ľudí, a že téma duševného zdravia sa stane hodnotou, o ktorú spoločnosť bude stáť.
Zriaďovateľom školy, kde sa stala tragédia, je Bratislavský samosprávny kraj. Ako pristupuje k téme duševného zdravia?
BSK si uvedomuje čo sa udialo na Zámockej a aj v sobotu. Preberá zodpovednosť za to, čo sa deje, a chce prispieť k zlepšeniu, napriek tomu, že to nie je jeho kompetencia. Podporiť školských psychológov v školách, dostať ich tam, vytvoriť na to finančné prostriedky, nájsť odborníkov do škôl.
Spoločne s BSK sme vytvorili projekt, kde pracujeme s riaditeľmi škôl, učiteľmi, odbornými pracovníkmi škôl, kde máme rôzne workshopy, supervízie, poradenstvo pre odborné profesie na stredných školách v BSK.
Druhá časť je podpora detí. Je to kampaň, ktorú BSK vymyslel spolu s našimi psychológmi niesomok.sk, kde sú dostupné všetky návody, ako zvládať úzkosť, stres, obavy. Je tam bezplatná pomoc prepojená na našich psychológov, ktorí sú nonstop dostupní. Môžu využiť služby bratislavskej aj malackej pobočky nášho „Káčka“, prísť a bezplatne dostanú pomoc nielen oni, ale aj rodičia.
Pozrite si tiež: Reláciu Ide o nás z októbra 2022, ktorá vznikla po streľbe na Zámockej ulici
VIDEO: S psychológom Marekom Madrom o náraste agresívneho správania, radikalizácie, ale aj frustrácie medzi mladou generáciou. O tom, aké môžu byť príčiny, ale tiež aké riešenia by sme mali skúsiť presadiť.