Policajti v prípade podľa Hamrana nezlyhali a pre ochranu mladej ženy, ktorú usmrtil mačetou psychiatrický pacient, urobili maximum. Skončí Hamran na čele polície predčasne – ako jeho traja predchodcovia?
V prípade policajného postupu sa objavili pochybnosti, či polícia urobila maximum, aby otrasnému činu zabránila. Policajtov, ktorí sa na prípade podieľali, kritizovali viacerí, vrátane ministra vnútra Ivana Šimka, čo sa však nepáčilo šéfovi polície Štefanovi Hamranovi. Od Šimka žiadal vysvetlenia a podľa medializovaných informácií zvažuje demisiu.
Do Hamrana sa okrem neho obul nielen súčasný minister vnútra, ale aj bývalý šéf rezortu Robert Kaliňák. V ta3 uviedol, že polícia považovala obeť za paranoidnú a vysmiala sa jej. Hamran nariadil na policajnom riaditeľstve v Trenčíne komplexnú kontrolu a na tlačovej konferencii Kaliňákove slová vyvrátil a žiada ospravedlnenie. Zverejnil aj chronologický postup polície, ktorý mal dokázať, že viac urobiť nedokázali.
Prešetrenie nariadil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. „Generálna prokuratúra SR preveruje možné pochybenie v postupe orgánov, ktorý predchádzal štvrtkovému brutálnemu usmrteniu mladej ženy v Dubnici nad Váhom,“ napísal na Facebooku Žilinka.
Prilial olej do ohňa
Minister Šimko sa k prípadu vyjadril na súkromnom profile na Facebooku. V statuse najskôr ocenil prácu svedomitých policajtov, a zároveň kritizoval policajnú aroganciu. „Ale najviac ma bolí, ak sa dozviem, že vyhasol ľudský život, lebo policajt nebezpečenstvo nebral vážne, alebo bol voči nemu ľahostajný, alebo mal strach,“ napísal. Slovensku podľa neho chýbajú policajti, na ktorých je spoľahnutie.
Pár dní na to zverejnil aj druhý status, v ktorom prácu polície kritizoval otvorenejšie. Nerozumie, čo sa malo na mysli pod slovami, aby sa jej rozviazali ruky. „Táto ozbrojená, represívna štruktúra si iste nemôže robiť, čo sa jej zachce. To sa deje iba v policajnom štáte,“ uviedol. V demokratickej spoločnosti musí byť podľa neho donucovacia moc štátu pod „presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci,“ pokračoval Šimko.
„Patria pod kontrolu politiky. To, o čo ide vždy, predovšetkým vo voľbách, vo všetkých voľbách i v týchto, je, aby bola pod kontrolou dobrej politiky. Takej, ktorá si túto svoju zodpovednosť uvedomuje,“ uzavrel minister.
Bránik: Hamran sa vyjadroval priskoro
Bezpečnostný analytik Radovan Bránik si myslí, že Šimkovo vyjadrenie nebolo dostatočne vysvetlené. Je však podľa neho pravdou, že mantra o uvoľnených rukách polície sa stala skôr politickým sloganom, ako reálnym obsahom. „Rozprávanie o uvoľnených rukách polície môže evokovať nadštandardné právomoci. Takými, samozrejme, polícia nedisponuje,“ pokračoval.
Bránik, ktorý sa pracovne nachádzal v deň vraždy na mieste tragédie, sa domnieva, že Hamran mal s vyjadreniami počkať. V časovom strese mu podľa neho mohli doputovať skreslené informácie, ktoré opisovali skôr tú pozitívnu časť práce polície. Vyjadrenia na tlačovej konferencii budili dojem, akoby sa v prípade polícia „dopustila nadštandardného kvalitného výkonu“. „Nechcem spochybňovať kompetenciu Hamrana, ale podľa mňa sa v tejto veci vyjadril predčasne a bez dôkladného oboznámenia,“ uviedol pre Pravdu.
Mobilné číslo? Bežná prax
Prípad zavraždenej Andrey má korene v roku 2020, kedy sa s Jánom zoznámili. Na polícii bola kvôli nemu prvýkrát vypovedať už v polovici roka 2021. Pokusy polície o predvolanie ignoroval, a tak bola na jeho vypočutie trvalá požiadavka. Jána v minulosti obvinili z trestného činu nebezpečného prenasledovania poškodenej a v máji 2022 ho vzali do väzby.
Čítajte viac Policajt z prípadu zavraždenej Andrey nezlyhal, hovorí Hamran. Od Kaliňáka žiada ospravedlneniePsychiatrický znalec upozornil, že Ján nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný. Aj preto mu navrhol psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Voči Jánovi neskôr trestné stíhanie zastavili, prepustili ho z väzby a hospitalizovali na psychiatrii. Do ambulantnej starostlivosti ho prepustili vo februári 2023.
Policajný prezident zlyhanie nepripúšťa a vyšetrovateľa, ktorý s Andreou komunikoval, zvažuje odmeniť. Ocenil, že jej dal súkromné telefónne číslo, aby mu v prípade potreby mohla zavolať aj keď bude mimo služby. Podľa Bránika ide v polícii o bežnú prax, ktorá súvisí s tým, že služobné čísla sú niekedy nedostupné.
Bránik si myslí, že polícia v prvopočiatkoch konala – tak, ako aj ostatné orgány – veľmi dobre, pretože sa im podarilo páchateľ umiestniť do cely predbežného zadržania a neskôr aj do psychiatrického zariadenia. Ako problém Bránik vníma, že sa páchateľ viac ako štyri mesiace pohyboval v teritóriu Novej Dubnice, no súhlasí s Hamranom, že nikto v tom čase už nepodal nové trestné oznámenie.
„Problém ako taký je, že polícia predsa na to, aby mohla konať nepotrebuje trestné oznámenie. Môže konať aj na základe informácií získaných z médií, získaných vlastnou operatívnou činnosťou. Nemusí čakať na to, či sa niekto bude alebo nebude formálne sťažovať,“ vysvetlil analytik.
Rezignuje Hamran?
Po Šimkovej kritike sa mali podľa informácií portálu tvnoviny.sk stretnúť medzi štyrmi očami a údajne je možná aj Hamranova rezignácia. Odchodom hrozia aj Ďalší funkcionári. Ako Pravde potvrdil Tlačový odbor Ministerstva vnútra, Šimko a Hamran sa v pondelok stretli hneď dvakrát a otvorene si vyjasnili svoje stanoviská.
„Šéf rezortu vnútra Ivan Šimko očakáva od policajného prezidenta Štefana Hamrana, aby si naďalej plnil svoje povinnosti a pokiaľ ide o medializované úvahy o jeho možnej rezignácii, rešpektuje, že je slobodným človekom a je na ňom, ako sa rozhodne,“ odpovedali z Tlačového odboru.
S otázkou, či Hamran zvažuje rezignáciu, sme sa obrátili aj na Policajné prezídium. „Vzhľadom na aktuálne prebiehajúce rokovania na úrovni vedenia ministerstva vnútra a prezídia Policajného zboru sa nebudeme v súčasnosti k veci bližšie vyjadrovať. Stanovisko poskytneme po ukončení rokovaní,“ odpovedali z prezídia.
Čítajte viac Žiak, ktorý zapálil školu a uhorel, bol v kontakte so strelcom zo ZámockejAk by mal Hamran vo funkcii skončiť, buď by ho Šimko musel odvolať, alebo by sa musel funkcie musel vzdať. Mandát zaniká policajnému prezidentovi aj skončením služobného pomeru.
Bránik si myslí, že Hamranova komunikácia k prípadu by nemala znamenať koniec vo funkcii. „Ak tam nie sú iné výhrady k jeho práci závažnejšieho charakteru, tak toto dôvod na odstúpenie určite nie je. Myslím si, že svoju prácu robí dobre,“ reagoval analytik.
Odchod z funkcie ohlásili aj predošlí policajní prezidenti
Tibora Gašpara 15. mája 2012 vymenoval za prezidenta Policajného zboru vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Je švagrom majiteľa nitrianskej bezpečnostnej firmy Bonul Miroslava Bödöra, na ktorého upozornil Ján Kuciak v článku z apríla 2017. Ten zistil, že firmy personálne prepojené na Bödörovho syna Norberta získali dotácie a štátne zákazky za niekoľko miliónov eur. Aj preto po vražde Kuciaka žiadali v marci 2018 účastníci protestov Za slušné Slovensko odchod Gašpara z vedenia polície. Po tlaku verejnosti sa od vtedajšieho ministra vnútra Tomáša Druckera očakávalo, že vyvodí dôsledky aj v Policajnom zbore a Gašpara odvolá. Nakoniec však Drucker sám odstúpil a Tibor Gašpar sa s predsedom vlády Petrom Pellegrinim dohodol, že do 31. mája 2018 rezignuje z postu policajného prezidenta. Vo svojej funkcii bol teda 2207 dní, čím sa stal najdlhšie slúžiacim prezidentom zboru.
Milan Lučanský nahradil Gašpara vo funkcii v júni 2018. Hovorilo sa o ňom ako o Kaliňákovej pravej ruke. Na čele PZ by mal byť, kým do platnosti nevstúpi zákon o výberovom konaní na tento post. Počas svojho pôsobenia odstavil riaditeľa NAKA od vyšetrovania vraždy Kuciaka a Kušnírovej, ako aj nariadil kontrolu po nesprávnom informovaní od NAKA ohľadne trestných podaní na organizátorov protestov Za slušné Slovensko. Minister vnútra Roman Mikulec Lučanského nechal vo funkcii kvôli spolupráci na boji proti koronavírusu. 30. júna 2020 však Lučanský oznámil, že podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie. Dôvodom malo byť, že si s ministrom vnútra Romanom Mikulcom a vedením ministerstva nerozumie.
Peter Kovařík dočasne nahradil Lučanského k 1. septembru 2020. Prokurátor Juraj Chylo však obvinil Kovaříka zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a z marenia spravodlivosti. Kovařík mal 20. júla 2021 kontaktovať nadriadeného špeciálnej jednotky Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach. Táto jednotka vykonávala zásah proti údajným falošným kajúcnikom v Bratislave v rámci akcie vedenej vyšetrovateľkou Úradu inšpekčnej služby, mjr. Santusovou. Kovařík mal podľa prokurátora zisťovať, či krajskí kukláči nemajú byť použití do akcie ÚIS. Chylo tvrdil, že Kovařík protiprávne zasahoval do akcie. Kovařík 31. augusta 2021 oznámil, že vo vedení Policajného zboru k 15. septembru 2021 skončí. Tlak na Kovaříkovo odvolanie však stúpal už predtým. Po kritike opozičných strán Smer a Hlas ho po zatknutí vtedajšieho riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského kritizovala aj strana Sme rodina. Vo funkcii mal byť až do roku 2025. Jeho dočasnou nástupkyňou mala byť prvá viceprezidentka Policajného zboru, gen. Jana Maškarová. Nakoniec bol však za Kovaříkovho dočasného nástupcu 9. septembra 2021 vymenovaný plk. Štefan Hamran.