Pokiaľ by sa predčasné voľby konali v júli, do parlamentu by sa dostalo až deväť strán. Potvrdili to dva posledné aktuálne prieskumy – slovenskej agentúry AKO pre TV Joj a českej agentúry SANEP pre ta3 a Pravdu. Denník Pravda zanalyzoval oba prieskumy.
Výraznejší pokles zaznamenala strana Hlas, ktorá dominuje najmä u žien a v kategórii nad 66 rokov. Naopak rast zaznamenali progresívci, ktorým sa darí hlavne v Bratislavskom kraji a populárni sú u mladých voličov. Smer dominuje v troch krajoch.
Deväť strán? Zostavovanie vlády bude zložité
Najsilnejšou stranou v prieskumoch ostáva Smer a na druhom mieste je Hlas. Obe strany zaznamenali v AKO pokles o necelé percento. K stranám, ktoré zaznamenali výraznejší pokles patrí aj KDH. V oboch prieskumoch pokleslo aj hnutie Republika.
Čítajte viac Rozkoly, chaos či presuny. Takto sa politická mapa ešte nemenila: Voľby nebudú o boji dvoch táborov, ale o najsilnejšom lídrovi
Naopak progresívcom sa podarilo polepšiť si zhruba o percento a výrazný úspech podľa SANEP zaznamenala aj koalícia OĽaNO a priatelia. Oproti minulému mesiacu sa im podarilo preferencie zvýšiť o takmer dve percentá. Mierny rast zaznamenala aj agentúra AKO. Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Sme rodina, Saska a posledným skokanom je SNS.
Ak sa pozrieme na široký potenciál, ohrozené sú podľa AKO strany Republika, Sme rodina, KDH a SNS. Koalícia OĽaNO má spodnú hranicu potenciálu aktuálne na úrovni 5,3 percenta, čo v prípade koalície na vstup do parlamentu nestačí. Podľa hornej hranice by sa zloženie strán v parlamente nemenilo. Podľa SANEP by však uspeli ešte Demokrati. Pri zisku 3,4 percenta majú v meraniach českej agentúry hornú hranicu potenciálu na úrovni až 8,5 percenta.
Jedinou zo strán, pri ktorej badať dlhodobý a stabilný vzostup je PS. Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča je dôvodom to, že pre časť verejnosti sú „tou nádejou“, ktorú vkladajú do politiky. „Že sú reprezentantom ich záujmov a preto im opakovane prejavujú dôveru,“ zhodnotil pre Pravdu. Otázne však je, či túto nádej nesklamú, alebo o rast neprídu v čase, kedy bude predvolebná kampaň vrcholiť a keď ich postoje budú konfrontované s politickými oponentmi.
Podľa politológa je do istej miery jedno, koľko strán sa dostane do Národnej rady (NR) SR, pokiaľ sa budú vzájomne vymedzovať zo spolupráce. „V prípade, že bude v parlamente Smer-SD, OĽaNO a priatelia či Republika a budú mať dostatočne silný mandát bude zostavenie akejkoľvek vlády mimoriadne zložité. Najmä ak politické strany budú aj po voľbách trvať na tom s kým nechcú ísť do povolebnej vládnej spolupráce,“ zhodnotil.
Česká agentúra SANEP sa pozrela aj na dôveryhodnosť lídrov a prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej s dôverou na úrovni 30 percent skončila na prvom mieste.
Druhý skončil tesne za prezidentkou šéf Smeru Robert Fico so ziskom 29 percent, pričom oproti minulému meraniu si polepšil o dve percentá. Pellegrini je tretím najdôveryhodnejším politikom, pohoršil si o percento. Expremiérovi a lídrovi Demokratov Eduardovi Hegerovi dôveruje 23 percent opýtaných.
Čítajte viac OĽaNO opúšťa ďalší člen: Mrzí ma, že sme to dobabrali. Matovič sa mohol niekedy viac ovládať
Štvrtým je predseda NR SR a Sme rodina Boris Kollár, nasleduje líder Republiky Milan Uhrík, líder PS Michal Šimečka, šéf Sasky Richard Sulík. Na ôsmom mieste sú predseda KDH Milan Majerský a predseda OĽaNO Igor Matovič, ktorým dôveruje zhodne 11 percent ľudí. Matovičovi však nedôveruje 69 percent opýtaných, čo je o trinásť percent viac než v prípade Majerského.
Desaťpercentnú dôveru získal líder strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda. Na predposledných dvoch priečkach sa skončili predseda ĽS NS Marian Kotleba, šéf SNS Andrej Danko a najmenšiu dôveru získala opäť predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, ktorej v aktuálnom prieskume dôveruje sedem percent ľudí.
Mladých oslovilo PS, Smer víťazí na východe
Agentúra AKO preferencie aj na základe piatich ďalších kritérií – pohlavie, vek, vzdelanie, kraj a národnosť. Prvá trojica strán sa nemení ani u mužov, ani u žien. Muži však na prvé miesto postavili Smer so ziskom 18 percent, nasleduje PS a Hlas. Naopak u žien vyhráva s 20 percentami Hlas a PS je tretie.
Progresívci dominujú vo vekových skupinách od 18 do 49 rokov, mladí do 33 rokov by si ako druhú stranu zvolili Sasku a zhodne po jedenásť percent získala Sme rodina a koalícia OĽaNO a priatelia. Čo sa týka skupiny od 34 do 49 rokov, v nej by si okrem PS ľudia vybrali Smer a Hlas (zhodne po 16 percent).
Hlas a Smer dominujú v kategóriách nad 50 rokov, pričom Smer ako jednotka v kategórii 50 až 65 rokov, Hlas v skupine 66 a viac. Až 15 percent obyvateľov od 50 do 65 rokov by si ako tretiu stranu vybralo PS, štvrtou by bola SNS. V skupine nad 66 rokov by na treťom mieste skončila koalícia OĽaNO a priatelia.
Vysokoškoláci by si s prevahou volili progresívcov (26 percent). U stredoškolákov s maturitou vyhráva Smer (18 percent), tesne za ním PS a Hlas. Čo sa týka ľudí so základným vzdelaním a učňovským bez maturitnej skúšky, so ziskom zhodne po 23 percent by si zvolili Smer a Hlas.
Z ôsmich krajov dominuje PS už tradične v Bratislave a okolí. V Trnavskom, Žilinskom a Košickom dominuje Smer, pričom v Prešovskom by sa o prvé miesto delili Smer a OĽaNO. Trenčiansky kraj ovládla Saska. Hlas si získal Banskobystrický a Nitriansky kraj.
Päť percent pre SNS potvrdil tretí prieskum, Demokrati stále neoslovili
Osobitnou kategóriou je aktuálne hnutie Sme rodina, SNS a strany, ktoré sa vidia parlamente – teda Demokrati a maďarské strany. Čo sa týka Kollárovho hnutia, zatiaľ sa zdá, že kauza „prefackania“ expriateľky ich predsedu výraznejšie neuškodila. V prieskume AKO sa za posledné dva mesiace drží okolo šiestich percent, podľa agentúry SANEP zaznamenala len mierny pokles.
Zaujímavé však je, že kým podľa preferencií mužov by sa Sme rodina do parlamentu nedostala, u žien skončil Kollár so ziskom deväť percent na štvrtom mieste. „Zdá sa, že voličky Sme rodiny nemajú problém so súkromným životom predsedu hnutia. Keďže hnutie volia najmä kvôli jeho predsedovi, nie je toto vôbec prekvapujúce,“ myslí si Lenč s tým, že reálny dopad Kollárových súkromných káuz sa ukáže až po voľbách.
Čo sa týka SNS, postup do parlamentu potvrdili národniarom obe agentúry, pričom ide za posledný mesiac celkovo o tretí prieskum, v ktorom prekročili hranicu potrebnú na zvolenie do parlamentu. Lídrovi strany Andrejovi Dankovi sa zatiaľ podarilo osloviť najmä ľudí vo vekovej skupiny od 50 do 65 rokov, zastúpenie má aj v ostatných vekových skupinách.
Čítajte viac Ich misia v NR SR sa skončila, kandidovať už nebudú. Čepčeka sklamalo OĽaNO, Krošlák pomôže Hlasu, Tabák SNS
Hlasy naberá aj u ľudí do základným či učňovským vzdelaním bez maturity a volilo by ho aj šesť percent oslovených stredoškolákov s maturitou. Najväčšie zastúpenie má v Banskobystrickom kraji, kde mu podporu vyjadrilo 11 percent voličov. Práve z okolia Banskej Bystrice pochádza aj Rudolf Huliak, šéf Národnej koalície, s ktorou sa Danko spojil do volieb. Huliak kandidoval aj za banskobystrického župana. Druhý najvyšší počet získal v Trenčianskom kraji a zhodne po šesť percent v dvoch východoslovenských krajoch. Bratislavský ani Trnavský kraj zatiaľ výraznejšie neoslovil.
Demokrati by sa do parlamentu stále nedostali a po ich veľkolepom päťpercentnom nástupe klesli na hranicu okolo dvoch až troch percent, ktorú sa im zatiaľ nepodarilo prekonať. Najväčšiu popularitu, na úrovni štyroch percent, majú v skupine od 34 do 49 rokov. Dve až tri percentá získali aj medzi stredoškolákmi s maturitou a vysokoškolákmi. Z krajov oslovili voličov v Bratislavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a najviac päť percent voličov v Košickom.
Maďarským stranám sa nedarí
Maďarské strany zatiaľ väčší úspech nezaznamenávajú. Najväčší potenciál prekročiť päť percent má maďarská Aliancia. V posledných prieskumoch sa však najmä kvôli rozbrojom spojeným s odchodom časti platformy Most-Híd k Mikulášovi Dzurindovi a neschopnosťou spojiť sa dostali na úroveň okolo troch percent.
Podľa prieskumu AKO však Aliancia získala len 1,7 percent, v tesnom závese za ňou nasleduje Maďarské fórum a Modrí, Most-Híd, ktorí sa takisto profilujú ako alternatíva pre Maďarov, no nielen pre nich. Aktuálne Aliancia dominuje medzi voličmi s maďarskou národnosťou so ziskom 25 percent, nasleduje Smer a Hlas a MF Zsolta Simona by skončilo so ziskom 15 percent na štvrtom mieste, strana Modrí, Most-Híd až po OĽaNO a Sme rodine na siedmom mieste a boli by poslednou stranou, ktorá by sa dostala do parlamentu ak by volili len ľudia s maďarskou národnosťou.
U mužov by Aliancia získala percento, u žien dve. Čo sa týka vekovej skupiny, tri percentá voličov od 50 do 65 rokov by dali hlas Maďarskému fóru a zhodne po dve percentá Aliancii a Modrým. Aliancia by so štyrmi percentami dominovala spomedzi troch subjektov bojujúcich o maďarského voliča vo vekovej skupine nad 66 rokov. Maďarov by podľa vzdelania stredoškoláci s maturitou (iba Alianciu – 2 %), u vysokoškolákov by mali všetky tri strany po dve percentá. Do parlamentu by sa však nedostali ani v jednom prípade.
Progresívcom pomáha „neviditeľnosť“
Leto sa začalo a strany sa už snažia naberať percentá v kampani – či už v teréne, na internete alebo tlačovými konferenciami. Medzi tri aktuálne najviac dominujúce témy patria medvede, kompenzácie pre samosprávy a spor medzi exministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom.
Podľa Lenča je posledný spomínaný konflikt konfliktom o podobe demokracie. „T. j. či máme byť naďalej zastupiteľskou demokraciou, alebo sa zmeníme na systém, v ktorom bude o tom, kto môže byť ministrom rozhodovať prezident policajného zboru. Otázka podoby demokracie je aj jednou z kľúčových tém predčasných volieb,“ skonštatoval pre Pravdu.
Mimoriadne aktívny v kampani, najmä v médiách a teréne je Smer, čo sa prejavuje aj na jeho preferenciách. „Hlas-SD sa snaží napodobňovať aktivity Smeru, no nateraz (podobne ako v ostatných mesiacoch) je v tomto smere málo presvedčivý a neraz značne pozadu,“ uviedol politológ. „Mediálne najviac viditeľný je Smer-SD, OĽaNO a priatelia, Hlas a prípadne Saska a Sme rodina. Mediálne najmenej viditeľní sú PS, SNS, KDH a Republika,“ zhodnotil.
Paradox nastáva pri progresívcoch, ktorí sú preferenčne dlhodobo na vzostupe. Okrem už spomínanej „predstave o nádeji“ im v tom pomáha aj ich aktívna kampaň, ale prekvapivo zrejme aj to, že sú menej viditeľní ako ostatné strany. „Viditeľnosť prospieva Smeru, OĽaNO a priateľom, neviditeľnosť je zas paradoxne v prospech PS a SNS. Jedni nastoľujú predvolebné témy a krivia politickú diskusiu, druhí sa vezú na očakávania, ktoré ešte nemali šancu sklamať,“ dodal Lenč.