Oligarchovia s väzbami na Rusko nechcú byť súčasťou západného sveta, tvrdí väznený gruzínsky novinár

Keď sa kritika vlády skončí vykonštruovaným trestom, demokracia zomiera. „Ak sú slobodné média zastrašované vládou, spoločnosť sa musí vzoprieť". To sú slová väzneného gruzínskeho novinára Nika Gvaramiu. Za mrežami skončil, pretože sa dostal do ideového sporu s gruzínskou vládou.

31.07.2023 08:00
debata (12)
Gruzínsky novinár Nika Gvarmia pre denník Pravda (titulky)
Video
Zdroj: TV Pravda
Súd v Tbilisi ho ešte 16. mája 2022 uznal vinným zo „zneužitia právomoci“. Dôvodom malo byť, že v roku 2019, keď bol riaditeľom televízneho kanála Rustavi-2 používal služobné auto pre rodinné potreby, údajne spreneveril vlastnícke práva a falšoval dokumenty, taktiež mal prať špinavé peniaze a podplácať.

V rozhovore sa dočítate:

  • Kedy sa zmenil prístup vlády k médiám?
  • Ako politiku v Gruzínsku zmenila vojna?
  • Aké je to žiť v strachu pred režimom?

Transparency International Georgia uviedla, že podľa ich pozorovaní bol prípad Gvaramiu politicky motivovaný a cieľom bolo ho potrestať. Obvinenia ho mali zastrašiť a tým narušiť prácu televízneho kanála, ktorý otvorene kritizoval gruzínsku vládu. Veľvyslanectvo USA v Gruzínsku tiež komentovalo prípad, keď ho označilo za alarmujúce a spochybňovalo gruzínsky záväzok k právnemu štátu. V júni bol prepustený z väzenia po tom, čo mu gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová udelila milosť. Európska rada vyslala vlani Gruzínsku signál členskej perspektívy a podľa Gvaramiu sa dnes bojuje o to, do ktorej vplyvnej geopolitickej zóny budú patriť.

„Uvidíme, či spoločne vykročíme smerom k Európe, alebo zostaneme zaseknutí v Rusku,“ zdôraznil Nika Gvarmia pre denník Pravda po jeho prepustení z väzenia.

Georgia Protests Čítajte viac Majdan v Tbilisi? Načo je Gruzínsku "ruský" zákon?
zväčšiť Polícia použila vodné delo a slzný plyn na... Foto: SITA/AP, Nicolo Vincenzo Malvestuto
gruzínsko Polícia použila vodné delo a slzný plyn na demonštrantov pred budovou gruzínskeho parlamentu v Tbilisi v utorok 7. marca 2023.

Čo sa v posledných rokoch zmenilo v Gruzínsku vo vzťahu medzi vládou a médiami?

Takzvané hybridné režimy sú šedou zónou medzi autokraciou a neslobodou. Demokracia je od nich priďaleko. Postupný úpadok takýchto režimov je oveľa nebezpečnejší, pretože keď vyjde slnko, táto šedá zóna zmizne a objaví sa autoritárny režim. Kritický žurnalizmus sa následne stáva terčom cenzúry, útokov a zastrašovania a vláda môže naplno prejaviť svoju silu. Niektorí novinári sú bití, niektorí napádaní, zastrašovaní a vydieraní, alebo tak ako ja, skončia vo väzení. To sa deje podľa ruského scenára. Aj na Slovensku viete, čo je oligarchia. Nemyslím si, že štát napojený na oligarchov je hybridným režimom, ale môže byť veľmi nebezpečný, špeciálne ak má väzby na Rusko. U nás to tak je. Oligarchovia vo východnej Európe sú podľa mňa skôr proruský. Môže za to najmä minulosť týchto štátov. V Gruzínsku to tak určite je a tento scenár je podobný v každej krajine, kde majú prepojenia na štát. Pravidlá hry sú písané Rusmi, noty posielajú Rusi a všade využívajú rovnaké nástroje. Často sú to napríklad desať dňové pobyty vo v§zení a nikto nevie prečo.

Zdá sa , že občianska spoločnosť a nezávislé média dokážu koexistovať bok po boku s oligarchami. Čo bol ten zlomový moment v Gruzínsku, kedy sa z médií stal štátny nepriateľ?

Zlomovým momentom bol 24. február 2022, kedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Potom už nebolo viac možností skryť, na ktorej strane sa kto nachádza. Či na tej správnej, alebo na tej temnej. Všetko, čo bolo financované Ruskom prekvitalo a gruzínska vláda prehlásila, že to nie je o boji za Ukrajinu, že to nie je o našom boji za Európu, ale je to o takzvanom mieri. O ruskom nespravodlivom mieri. Keď môže byť nespravodlivá vojna, musí byť aj nespravodlivý mier, ktorý nie je mierom, ale je tichom. Oligarchovia s väzbami na Rusko nechcú byť súčasťou západného sveta a ani protiprávne alebo násilné prevzatie moci v štáte nemá v demokratickom svete priestor, jedine v Rusku. Preto sme dnes tam, kde sme. Pred vojnou sme to tušili, ale darilo sa nám predstierať, že to tak nie je. Mysleli sme si, že je to problém zlého riadenia, ale to nebolo ono. Je to problém autokracie, v ktorej je držiteľom všetkej moci buď jednotlivec alebo úzka a sociálne uzavretá skupina ľudí.

gruzínsko Čítajte viac V Gruzínsku to vrie. Premiér obhajuje zákon po vzore Ruska, prezidentka ho bude vetovať
zväčšiť Demonštrantmi s vlajkami Gruzínska, EÚ a... Foto: SITA/AP, Zurab Tsertsvadze
Georgia Protests Demonštrantmi s vlajkami Gruzínska, EÚ a Ukrajiny protestujú pred parlamentom v Tbilisi proti prijatiu zákona o zahraničných agentoch.

Po čom však podľa vás túži gruzínska spoločnosť? Spomínali ste, že mladí vidia svoju budúcnosť v európskych štruktúrach.

Gruzínci sú veľmi prozápadní ľudia.

Zmenilo sa to po päťdňovej vojne (v roku 2008 sa v auguste začala rusko-gruzínska vojna, pozn. red.)?

Áno, tá vojna je traumou, ktorá produkuje strach. Naša vláda túto traumu dennodenne živila a vytvárala strach a morálnu paniku v spoločnosti. To je podľa mňa terorizmus a my musíme v tom strachu žiť a jedného dňa ho prekonať. Ak chceme hľadať šťastie musíme zmeniť zabehnutý status-quo.

Ako vnímali kolegovia vaše uväznenie?

Kritické kanáli za mňa bojovali a veľmi prispeli k oslobodeniu. Som presvedčený, že najefektívnejší boj proti režimu zvádzajú práve kritické médiá.

Môžete po prepustení žiť slobodne?

Zatiaľ áno, no všetko sa môže z ničoho nič zmeniť. Ale zatiaľ som v Gruzínsku, tam je môj domov, môj život, môj boj.

Aké máte spomienky na väzbu?

Skôr normálne. Zatiaľ nie sme Ruskom.

Kedy čakajú Gruzínsko nasledujúce dôležité voľby?

V roku 2024, no nemyslím si, že budú dôležité, ale budú rozhodujúce. Uvidíme, či spoločne vykročíme smerom k Európe, alebo zostaneme zaseknutí v Rusku.

Gruzínsky novinár Nika Gvarmia a europoslankyňa... Foto: Pravda
Gruzínsky novinár Nika Gvarmia a europoslankyňa Miriam Lexmann. Gruzínsky novinár Nika Gvarmia a europoslankyňa Miriam Lexmann.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Gruzínsko #väzba #Europarlament #sloboda tlače