K športu patrí spoločenská zodpovednosť, tak ako mier k olympiáde (Výsledky diskusie)

Presne o rok sa v Paríži začnú 33. letné olympijské hry. Mali by Rusi dostať zákaz štartovať na týchto oslavách hry, disciplíny a vytrvalosti, ale aj mieru? Prečítajte si výsledky diskusie!

02.08.2023 19:00
debata (10)

Ruská invázia proti Ukrajine ani po viac ako 500 dňoch neprestáva a športové podujatia sa stávajú silným nástrojom vojnovej ruskej propagandy. Už niekoľko mesiacov sa preto intenzívne diskutuje, či by sa malo Rusku umožniť, aby poslalo svojich športovcov na olympijské hry.

Sú olympijské hry len apolitickou oslavou športu, alebo aj významným spoločenským fenoménom, ktorý nie je možné vnímať oddelene od skutočného utrpenia ľudí počas vojny?

Sme stále ochotní trvať na mierových ideách olympiády a kam až siaha spoločenská zodpovednosť športovcov, ak vidia zjavnú, neprimeranú a hroznú neprávosť?

Kto sa zapojil?

Do diskusie, ktorá bola otvorená 1. mája až 16. júna 2023, sa zapojilo vyše 657 hlasujúcich, z ktorých bolo 388 zoskupených vo dvoch názorových skupinách – A a B. Účastníci spoločne odovzdali 16 972 hlasov a napísali vyše 171 originálnych komentárov.

Zásadné štiepenie a názorové rozdiely medzi zúčastnenými skupinami sa objavujú najmä v pohľade na olympijskú účasť samotného Ruska, ale zároveň aj toho, čo Rusko a olympijské hry aktuálne predstavujú.

Až 51 % diskutujúcich si myslí, že „ruskí športovci patria na všetky športové podujatia, bez výnimky“. Kým v skupine A tento názor nepodporil nikto, v skupine B na ňom trvalo až 88 % diskutujúcich.

Skupinu A definuje najmä názor, že účasť Ruska je proti mierovému duchu olympiády a jeho športovci by pred svetom nereprezentovali len Rusko, ale zároveň aj jeho agresívne vojenské ťaženie.

Najväčšiu mieru súhlasu dosiahla skupina A pri tvrdení, že „je absurdné, aby sa na olympijských hrách zúčastnil štát, ktorý porušuje mier“. Toto konštatovanie potvrdilo až 90 % všetkých diskutujúcich zaradených do skupiny A.

Táto skupina je totiž na 86 % presvedčená, že „šport je spoločenským javom, preto nemôže byť slepý k utrpeniu ľudí a páchaniu zločinov proti ľudskosti“. V skupine A takisto panuje konsenzus, že v prípade účasti Rusov by mali krajiny Západu olympiádu bojkotovať. Myslí si to až 74 % diskutujúcich začlenených do tejto skupiny.

Skupina B je zas charakteristická veľkou podporou Ruska. Schvaľujú účasť ruských športovcov na olympijských hrách pod ruskou vlajkou, pretože ako na 95 % deklarujú, politika do športu nepatrí.

Tvrdia tiež, že sú proti vojne a za mier, často však aj podľa predchádzajúcich DEMDIS diskusií veria, že vojnu nezačali Rusi. Až 88 % tejto skupiny preto trvá na tom, že „ruskí športovci patria na všetky športové podujatia, bez výnimky“.

Až 86 % diskutujúcich tejto skupiny je presvedčených, že „vylúčenie ruských športovcov z olympiády by bolo len politicky motivovaným rozhodnutím a prejavom rusofóbie“.

Najkonsenzuálnejšie názory v diskusii

  1. Šport by sa mal vždy niesť v duchu fair play.
  2. Olympijské hry sú nerozlučne spojené s myšlienkou mieru medzi národmi a také by mali aj ostať.
  3. Olympiáda nie je obyčajné športové podujatie, pretože v sebe neoddeliteľne nesie aj myšlienku mieru.
  4. Sme za mier.
  5. Politika často v športe zneužíva svoju moc.
  6. Športoví reprezentanti sú spoločenskými vzormi a k tomu patrí aj zodpovednosť.
  7. Vojna je najhoršia vec, akú kedy dokázal človek vynájsť. Je to absolútne zlo. A toto zlo musí byť odsúdené a vinníci potrestaní.
  8. Šport spája svetadiely, štáty, rasy, náboženstva, rodiny a ich obyvateľov… Nespája, žiaľ, politikov a ich vojnových podporovateľov.

Spoločné hodnoty

Diskusia ukázala skôr užšie spektrum jednoznačne konsenzuálnych názorov. Tie sa obmedzovali najmä na skutočnosť, že v športe by sa mali uchovávať hodnoty fair play a olympijské hry by si mali zachovať myšlienku mieru ako svoju neoddeliteľnú súčasť. Súhlasilo s tým viac ako 80 percent všetkých diskutujúcich.

Zhodu sa však podarilo nájsť aj na postavení športovcov, ktorým z popularity vyplýva aj náležitá zodpovednosť, najmä v oblasti ich názorov a postojov k spoločensky závažným témam.

Vzťah politiky a športu

Šport má vďaka svojej popularite v niektorých spoločnostiach postavenie niekedy porovnávané až s náboženstvom. Láska k meraniu si síl a emócie, ktoré prináša, vedia ľudí spájať, ale aj rozdeľovať.

„Šport spája svetadiely, štáty, rasy, náboženstva, rodiny a ich obyvateľov… Nespája, žiaľ, politikov a ich vojnových podporovateľov.” Myslí si to absolútna väčšina diskutujúcich. Len päť percent s týmto tvrdením, naopak, nesúhlasí.

Zhoda nastala v tvrdení, že politika do športu príliš často neprimerane zasahuje. Až 79 percent diskutujúcich sa zhodlo, že „politika často v športe zneužíva svoju moc”.

Väčšina si však zároveň uvedomuje aj to, že politiku nemožno úplne odstrihnúť od života v žiadnej časti spoločnosti. Len 27 percent diskutujúcich je presvedčených, že „olympiáda je len apolitickou oslavou hry, disciplíny a vytrvalosti”. Väčšina takúto izolovanosť športu nevníma ako reálnu, ale ani ako správnu.

Rovnako len 21 percent odmietlo tvrdenie, že „šport je spoločenským javom, preto nemôže byť slepý k utrpeniu ľudí a páchaniu zločinov proti ľudskosti”. Naopak, podporilo ho až 57 percent všetkých diskutujúcich.

Patrí na olympiádu mier?

Diskusia ukázala, že patrí. Kým potrebu spoločenskej zodpovednosti sveta športu niektorí diskutujúci spochybňovali, olympijské hry aj oni vnímajú v tomto ohľade špeciálne a výnimočne.

Jasnú zhodu nachádzame na tom, že „olympiáda nie je obyčajné športové podujatie, pretože v sebe neoddeliteľne nesie aj myšlienku mieru”. Stotožňuje sa s tým až 73 percent diskutujúcich oproti nesúhlasiacim ôsmim percentám.

Ešte jasnejšie túto výnimočnosť olympiády medzi inými športovými podujatiami vyjadruje absolútne jasná podpora myšlienke mierového ducha olympiády. S tvrdením, že „olympijské hry sú nerozlučne spojené s myšlienkou mieru medzi národmi a také by mali aj ostať”, nesúhlasili len tri percentá diskutujúcich.

Spoločenská zodpovednosť športovcov

Olympijské hry si vďaka svojich hodnotám mieru a výnimočnej popularite dokázali obhájiť identitu spoločenskej zodpovednosti. Aj samotné hry však napokon tvoria na jednej strane diváci a na druhej strane športovci. A tí nemôžu byť hluchí voči očakávaniam a predstavám ľudí, ktorí ich za výkony oslavujú.

Dobyvateľská vojna je najväčšia neprávosť, preto ľudia očakávajú, že ju športovci nebudú podporovať. Len 16 percent diskutujúcich odmieta tvrdenie, že „športovci by mali by nemali byť ticho, keď sa deje neprávosť”. Panuje totiž významná zhoda na tom, že „športoví reprezentanti sú spoločenskými vzormi a k tomu patrí aj zodpovednosť”. Myslí si to až 69 percent diskutujúcich.

Konsenzus na dosah

Mali by sa teda ruskí športovci predstaviť na olympijských hrách a zachovali by si tie za takýto okolností svojho mierového ducha? Diskusia ukazuje, že v súčasnej dobe na Slovensku, podobne ako aj pri mnohých iných témach, nachádzame ťažko konsenzus v otázkach týkajúcich sa Ruska.

Diskusia tak potvrdila, ako izolovane vieme vnímať niektoré deklarované hodnoty, ak sa dotýkajú Ruska. Vidíme však zároveň, že panuje zhoda na hodnotách mieru, výnimočnosti olympijských hier oproti iným medzinárodným športovým podujatiam.

Napriek vysokej polarizácii nám však diskusia ukázala aj to, že všetkým nám záleží na mieri napriek nesúladu v otázke pôvodcu tejto vojny. Diskutujúci tiež prejavili pochopenie prepojenosti medzi politikou a športom, rovnako ako medzi športovcom a jeho spoločenskou zodpovednosťou.

Politika je všade okolo nás. Táto zhoda z predošlej diskusie na tému „Máme politiku na háku?” sa nám potvrdila aj pri téme športu. Spoločne tak vnímame ich vzťahy a prepojenia, pričom nemôžeme hovoriť, že obe existujú vo vzduchoprázdne.

Tak ako sa v globalizovanom svete nedajú úplne oddeliť problémy jednej krajiny od zvyšku sveta, tak nie je možné izolovať ani agresívne politicko-vojenské vystupovanie jednej krajiny od jej národnej športovej reprezentácie.

To platí tak v prípade Ruska, ako aj v prípade USA, ktoré však napriek dnes už všeobecne prijímanej neodôvodnenosti a nezákonnosti vojenskej invázie do Iraku žiadnemu výraznejšiemu medzinárodnému tlaku na izoláciu svojich športovcov nečelili.

Otázkou do budúcich diskusii teda ostáva, či sa len podvolíme čierno-bielemu videniu sveta a stratíme sa v argumentoch ospravedlňujúcich zlo zločinmi iných, alebo sa staneme sami súčasťou politiky, dôsledného uplatňovaniu medzinárodného práva, a tak aj my prispejeme k návratu mieru nielen na olympiádu.

V DEMDIS budujeme svet férovej a otvorenej diskusie. Práve vďaka vašej účasti nachádzame konsenzus a vzájomné porozumenie. Aj vďaka vám vieme, že so správnym nástrojom v rukách vieme viesť aj konštruktívny a ohľaduplný dialóg. A to v dnešných časoch nie je vôbec málo.

Polis report so všetkými komentármi nájdete na tomto linku.

O projekte

DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 10 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #olympiáda #vojna na Ukrajine #ruskí športovci #demdis #demokracia je diskusia