Po tom, ako Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu, smerovali davy ľudí utekajúcich pred raketami aj k slovenským hraniciam. Medzi nimi aj školopovinné deti. Časť z nich prijali slovenské základné školy, časť na diaľku vzdelávajú ukrajinské. Sú medzi nimi aj deti, ktoré sa do škôl na Slovensku nedostali alebo o ich vzdelávaní nemáme údaje. Na poplach bijú občianske združenia, ktoré ministrovi školstva zaslali na konci júna otvorený list. Upozorňujú, že zdĺhavý proces pripravuje deti o právo na vzdelanie.
Slovensko je zase pozadu
Úradnícky minister školstva Daniel Bútora predpokladá, že povinná školská dochádzka by mohla platiť pre ukrajinské deti až od školského roka 2024/2025. Nateraz pripravuje legislatívnu úpravu, ktorá stanoví podmienky, za ktorých bude školská dochádzka povinná aj pre deti so statusom cudzinca s dočasným útočiskom. Čas chce dovtedy využiť na posilnenie ich jazykovej prípravy a začlenenie do kolektívov.
Tretí sektor žiada rezort o riešenie situácie s povinnou školskou dochádzkou ukrajinských detí už od minulého roka. Michaela Pobudová z občianskeho združenia Mareena vidí za neriešením situácie aj obavy, že na to školská infraštruktúra nie je pripravená a že by školy taký veľký počet detí nevedeli integrovať do vzdelávacieho procesu. „Myslím, že sa obávajú aj toho, že by sa riaditelia aj zriaďovatelia škôl postavili proti tomu, hlavne z toho dôvodu, že by nemali dostatočné personálne, metodické, priestorové a materiálne kapacity, aby to zabezpečili,“ hovorí pre Pravdu. V tomto ohľade je podľa nej kľúčová systémová podpora zo strany Ministerstva školstva.
Foto: Archív M. P.
S kritikou, že ukrajinské deti mali byť v kolektívoch už dávno sa stotožňuje aj Bútora. Problémom sú chýbajúce dáta o tom, kde sa koľko detí nachádza. Robia iba s odhadmi. Odlišné informácie má ministerstvo vnútra, zdravotníctva, práce, rôzne sú aj zo zdravotných poisťovní. Rezort školstva disponuje len dátami o deťoch zaregistrovaných v školskom systéme. „Naše najlepšie odhady sú, že máme zhruba v systéme 10 500 detí. Odhady, koľko je kde detí okolo – tých nezaregistrovaných, ktoré tu reálne žijú – sú niekde medzi päť- až osemtisíc,“ vysvetľuje minister.
Na absenciu presných údajov o počte detí so statusom cudzinca, ktoré budú plniť školskú dochádzku v rámci rôznych krajov a okresov upozorňuje aj Združenie miest a obcí Slovenska. Na identifikovanie počtu detí by pritom mohli do budúcna poslúžiť aj výkazy, ktoré samosprávam odovzdávajú ľudia, ktorí poskytujú Ukrajincom ubytovanie. Výkazy sa podávajú vždy začiatkom mesiaca a uvádza sa v ňom počet dospelých osôb aj detí spolu s dátumom narodenia odídenca.
Aj podľa Pobudovej by výkazy o príspevku na ubytovanie Ukrajincov mohli byť užitočné. „Treba tam len brať do úvahy, že nie každý človek z Ukrajiny s dočasným útočiskom nevyhnutne využíva tento program podporovaného bývania. Sú tu aj ľudia z Ukrajiny, ktorí tu bývajú na vlastné náklady a ešte stále by nám niekto chýbal. Určite sa z toho dajú relevantné údaje vytiahnuť,“ hovorí. To by však muselo fungovať vymieňanie informácií medzi rezortmi.
Školy nenafúknu
Občianske združenia a iniciatívy v otvorenom liste ministrovi upozorňujú na možné porušovanie práv detí. „V súčasnosti dochádza k nesprávnemu výkladu aktuálne platnej slovenskej legislatívy a zároveň aj k porušovaniu našich medzinárodnoprávnych záväzkov. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa majú totiž všetky deti právo na bezplatné a povinné základné vzdelanie,“ píšu jeho signatári.
V štátnom ubytovacom zariadení v Gabčíkove, kde Mareena pôsobí, žije viac ako 800 ľudí – detí do 18 rokov je zhruba 230, zvyšok sú dospelí. Vo veku 6 – 15 rokov, kedy platí pre slovenské deti povinná školská dochádzka, žije na ubytovni zhruba 150 detí. Ich počet sa priebežne mení, keďže mnohí sa s rodičmi sťahujú do inej lokality alebo sa vracajú naspäť na Ukrajinu. „K začiatku školského roka 2023/2024 je ich zaradených do škôl 63, čo je zhruba 42 %, 40 detí ešte čaká na zaradenie,“ priblížila Pobudová.
Na päťtisícové mestečko pripadajú dve základné školy – jedna maďarská a druhá slovenská. Na integráciu ukrajinských detí je vhodnejšia tá slovenská. V septembri tam k desiatim žiakom, ktorí už školu navštevujú, pribudne desať ukrajinských prvákov. Škola podľa jej slov viac prijať nemôže. Medzi deťmi, ktoré čakajú na stanovisko školy v Gabčíkove nie sú len predškoláci, ale aj staršie ročníky. Matkám, ktoré boli so žiadosťami o prijatie detí do škôl neúspešné, pomáha Mareena hľadať miesto inde. Ak ukrajinské dieťa nevezmú v Gabčíkove, obrátia sa na inštitúcie v Dunajskej Strede a Šamoríne. Ani tamojšie kapacity však nie sú bezodné. Rodičia sa stanoviská škôl dozvedia až po prázdninách.
Čítajte viac Opravovať budú počas leta kilometre ciest. Kde stretnete cestárov a ktorým úsekom sa vyhnúť?
Presné údaje o prvákoch budú dostupné až po zbere dát v polovici septembra. Do školských lavíc by v školskom roku 2023/2024 malo podľa Ministerstva školstva nastúpiť na Slovensku vyše 60-tisíc prvákov, ktorí dostali k 15. júnu rozhodnutie o prijatí do 1. ročníka základnej školy.
Posledné dáta o žiakoch z Ukrajiny rozdelené podľa typu škôl, okresov aj krajov sú dostupné na ministerskom webe. „V materských, základných a stredných školách sa na území Slovenskej republiky v máji 2023 vzdelávalo celkovo 10 400 detí, žiakov a študentov z Ukrajiny. Rezort školstva očakáva, že toto číslo naďalej porastie aj v budúcom školskom roku, preto pripravuje ďalšie opatrenia na pomoc deťom začleniť sa do kolektívu a školám pripraviť sa na nadchádzajúci školský rok,“ uviedol pre Pravdu Odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva.
Čítajte viac Čo zaberá na slovenského voliča? Taktiky, ktoré fungovali aj samoľúbym egomaniakom, hovorí expert
Väčšie šance dostať sa do škôl majú, prirodzene, miestne deti. Pobudová z Mareeny hovorí, že pri ukrajinských deťoch nie sú vždy rozhodujúcim faktorom len kapacita školy či trvalý pobyt. „Stretáme sa aj s tým, že v niektorej lokalite postoje voči Ukrajincom a Ukrajinkám nie sú úplne pozitívne a niekedy to môže mať aj vplyv na ochotu zriaďovateľov vytvárať dodatočné kapacity na týchto základných školách,“ hovorí o skúsenosti.
Učia sa z mobilov
Ubytovne v Gabčíkove, ktoré slúžili počas pandémie Covidu-19 ako karanténne centrum, sú zariadené skromne. Luxus vo forme útulnej samostatnej detskej izby by sme tam hľadali ťažko. Výlučne online sa odtiaľ vzdeláva približne 40 % z ubytovaných ukrajinských detí v školopovinnom veku, čo môže mať negatívny vplyv na ich ďalší rozvoj.
Čítajte viac Do parlamentu kandidujú 90-ročný ekonóm aj mladí dvadsiatnici. Majú šancu uspieť?
„Naše sociálne pracovníčky pozorujú, že deti, ktoré chodia na prezenčné vzdelávanie do slovenských škôl, sú na tom vývojovo lepšie, viac sa socializujú a lepšie ovládajú slovenský jazyk. Chodia na voľnočasové aktivity, zatiaľ čo deti, ktoré zostávajú na online výučbe, sú väčšinou viac v izolácii, menej sa rozprávajú, menej sa socializujú aj so svojimi vrstovníkmi,“ opisuje riaditeľky Mareeny. Celkom bežne sa podľa nej stáva, že deti absolvujú dištančné vzdelávanie na mobiloch. „Kvalita online vzdelávaní a niekedy aj účasť na ňom nie je konštantná. Vidíme, že deti niekedy online vzdelávanie nenavštevujú, respektíve oveľa menej ako by mali,“ upozorňuje Pobudová.
Dochádzku plánovali naviazať na dávky
Ukrajinskými deťmi, ktoré študujú online, sa začalo zaoberať už bývalé vedenie rezortu školstva. Vtedajší šéf Ján Horecký chcel na Slovensku aplikovať česko-poľské riešenie a naviazať školskú dochádzku na vyplácanie sociálnych dávok. Podporil ho aj toho času minister práce Milan Krajniak. Ku konkrétnym krokom sa však už nedostali. Úradnícky minister Daniel Bútora chce nasledujúci školský rok vytvoriť schémy jazykových kurzov a podporiť voľnočasové aktivity, ktoré umožnia lepšie začlenenie do kolektívu aj popri domácom online vzdelávaní.
Deťom, ktoré školy nenavštevujú, stratený rok ani upreté právo na vzdelávanie nikto nenahradí. Tretí sektor v otvorenom liste upozorňuje, že dvojaký meter k slovenským a ukrajinským deťom vytvára aj priestor na vzájomné neporozumenie alebo až na šikanu.
Pobudová z Mareeny hovorí, že z ich skúsenosti je pri integrácii ukrajinských detí do škôl veľmi nápomocná prítomnosť aj vzdelávacích asistentov. Mládežnícky klub, kde majú na diaľku vzdelávané deti aspoň niekoľko počítačov, sa im v areáli podarilo zriadiť len pred pár mesiacmi.
Ak by aj vzali do slovenských škôl všetky ukrajinské deti v Gabčíkove, vynára sa hneď ďalší problém. Sú ním autobusové spoje. Dopravu zo štátneho zariadenia v Gabčíkove finančne pokrývala v posledný školský rok organizácia Unicef. Pre ďalší školský rok už na to finančné zdroje nemá. „Je 10. augusta a my nevieme, kto tú dopravu od 1. septembra zabezpečí,“ dodáva Pobudová. So žiadosťou o pomoci už oslovili kraj aj ministerstvá, no na odpoveď stále čakajú.