Do parlamentu kandidujú 90-ročný ekonóm aj mladí dvadsiatnici. Majú šancu uspieť?

Takmer 70-ročný vekový rozdiel je medzi najmladšími uchádzačmi o parlament a tými najstaršími. Kandidáta s najvyšším vekom postavilo hnutie Republika. Je ním 90-ročný Ladislav Lysák, ktorý by v prípade zvolenia a naplnenia celého funkčného obdobia ukončil svoj mandát ako 94-ročný. S deviatimi krížikmi by v prípade prekrúžkovania sa do parlamentu zase skončil druhý najstarší kandidát 86-ročný Alojz Luknár zo strany Spoločne občania Slovenska.

Najstarší kandidáti na poslancov parlamentu

Fotogaléria 5 fotiek

+2

Za verné služby

„Strany týchto ľudí nominujú najmä z dôvodu, aby oslovili dôchodcov, resp. preto, aby im zabezpečili ešte lepší dôchodok za ich verné služby. Toto je prípad poslancov Smeru Vladimíra Faiča a Dušana Muňka,“ uviedol pre Pravdu politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.

Čítajte viac Máme všetky kandidátky: Pozrite si, kto sa v predčasných parlamentných voľbách uchádza o váš hlas

Na opačnom konci vekového spektra sa nachádzajú mladí kandidáti, ktorí len nedávno oslávili 21. narodeniny. Spomedzi 2 728 kandidátov chce miesto v pléne šesť 21-ročných, z ktorých sú štyria študenti, jeden živnostník a jeden grafik.

Najmladší kandidáti na poslancov parlamentu

Fotogaléria 8 fotiek

+5

Lenč si myslí, že mladí kandidáti môžu byť rovesníkom vzorom a presvedčiť ich, aby im dali svoj hlas. „V konečnom dôsledku toto v minulosti využil Smer, keď ponúkol zvoliteľné miesto na kandidátke víťazom študentskej súťaže, konkrétne Edite Angylovej a Robertovi Madejovi, alebo strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, na kandidátke ktorej sa do NR SR dostal Milan Mazurek,“ pripomenul.

Čítajte viac Aké šance majú vo voľbách najmladší kandidáti? Zamladi začali aj Madej, Mazurek či Fico, hovorí politológ Lenč

Šance šestice 21-ročných dostať sa do parlamentu a ich potenciál osloviť prvovoličov je podľa Lenča priamoúmerný preferenciám strany, ktorú zastupujú. „V podstate nulové,“ zhrnul. Mladí kandidáti môžu však pritiahnuť k volebným urnám viac voličov z nižších vekových kategórií. Lenč podotkol, že kategória prvovoličov nejde automaticky po mladých kandidátoch, ale podľa ponuky strany. Po parlamentných voľbách v roku 2020 pochádzali najmladší aj najstarší poslanci z hnutia OĽaNO. Ako 22-ročný sa dostal do NR SR Dominik Drdul a ako 76-ročný Ján Kerekréti.

Neznáme tváre bez dosahu na program. Minimálne šance dáva tým najmladším aj politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. Skorý štart sa im podľa neho môže i vyplatiť. „Politické kariéry nezačínajú v parlamente, ale v mládežníckych organizáciách, ako asistenti poslancov, prípadne na rôznych komunikačných oddeleniach ministerstiev,“ hovorí.

Čítajte viac Oni rozhodnú o tom, koho budete chcieť voliť: Kto sú mozgy za predvolebnými kampaňami strán?

Mladí SaSkári prešli sitom

Z parlamentných strán je najmladšia Saska s priemerným vekom 44 rokov. Jej kandidátku omladzuje aj 12 tvárí mládežníckeho združenia Mladí SaSkári vo veku pod 30 rokov, vrátane predsedu mládežníkov a asi jej najvýraznejšej tváre Ladislava Kunu. Práve jeho sitom prešiel tucet Mladých SaSkárov, ktorí sa chcú stať poslancami. Kuna pôsobil v poslednom období ako poslanecký asistent Karola Galeka. Pre Pravdu uviedol, že hoci nemajú skúsenosti dlhoročných poslancov a expertov, najlepšie poznajú problémy mladých ľudí na Slovensku, pretože rovnakými žijú aj oni.

Pod značkou Saska sa okrem neho o dôveru vo voľbách uchádza aj študentka ekonómie Simona Silvia Richterová, ktorá už v parlamente pôsobila. Nie však ako poslankyňa, ale ako asistentka poslanca Radovana Slobodu. Po chodbách parlamentu sa už pohybovala aj regionálna tímlíderka Mladých SaSkárov Radka Wagingerová, ktorá je asistentkou predsedníčky poslaneckého klubu Sasky Anny Zemanovej. V politike jej chýbajú mladé ženy, ktoré si vedia stáť za svojím aj bez hádok. Ako poslankyňa sa chce zamerať na posilnenie postavenia Slovenska v európskych a medzinárodných štruktúrach. „Do politiky však vnesiem aj hlas mladej ženy, ktorá bojuje za sexuálne a reprodukčné práva žien, mzdové rozdiely a práva menšín,“ píše o sebe.

Saska dala príležitosť aj tímlídrovi „Mladých“ pre stredné Slovensko Vojtechovi Höhnovi, ktorý chce do politiky priniesť inšpiráciu z Nemecka. Tou je zapojenie mladých ľudí do politiky, ktorým sa na Slovensku podľa neho často pripisuje nekompetentnosť, či nezrelosť, pričom v iných krajinách sú zdrojom nových prístupov a nápadov.

Politológ Štefančík hovorí, že nominácia mladých ľudí na kandidátky nie je žiadnou novinkou. Mládežnícke organizácie sú v západnej Európe súčasťou strán. „Ak ich niektorá strana na Slovensku nemá, nefunguje tak, ako by mala,“ pokračoval.

Čítajte viac Čo zaberá na slovenského voliča? Taktiky, ktoré fungovali aj samoľúbym egomaniakom, hovorí expert

Sloboda je najdôležitejšou hodnotou pre Mladú SaSkárku Renátu Zolnaiovú. Súčasná miestna poslankyňa z Košíc chce v parlamente okrem iného presadzovať, aby mali Slovenky stále garantované interrupcie, „ideálne v tabletkovej forme“. Zasadiť sa chce nielen o registrované partnerstvá, ale aj eutanáziu, a pomoc chce podať slobodným rodičom a obetiam domáceho násilia.

Za kandidatúrou mladých vidí politológ Lenč viacero rozmerov. Časť strán sa ich nomináciou snaží zaujať voličov, druhí – ako napríklad Saska – dávajú šancu členom mládežníckych organizácií. „Iní sa snažia len nájsť nejakých kandidátov, aby zaplnili aspoň časť kandidátky,“ uviedol.

Mladým rozumejú najviac mladí

Najmladším kandidujúcim subjektom v nadchádzajúcich parlamentných voľbách je Progresívne Slovensko (PS) s priemerným vekom kandidátov takmer 41 rokov. PS patrí k tým subjektom, ktoré majú pod sebou mládežnícke organizácie, kde sa o členstvo môžu uchádzať osoby do 30 rokov. PS do volieb nominovalo 21 kandidátov s vekom menej ako 30 rokov.

Pri zostavovaní kandidátky sa PS snažilo vyhýbať vekovým stereotypom. Ich mladí kandidáti sa podľa hovorcu strany Radovana Cholevu angažujú v politickom a občianskom živote už dlhodobo. Ako príklad uviedol najvyššie postaveného kandidáta pod 30 rokov, študenta politológie Dávida Deja, ktorý kandiduje z 29. miesta. „Je poslancom zastupiteľstva Bratislavy a v PS zastrešuje témy rozvoja športu a mládežníckych aktivít. Spoločne s ďalšími členmi a členkami Mladých PS otvára aj iné dôležité témy ako životné prostredie, duševné zdravie či dostupnosť bývania,“ uviedol hovorca.

Na čele mládežníkov v PS je 23-ročný kandidát Tomáš Krjak. Motiváciou je pre neho priniesť hlas mladých ľudí do rozhodovacích procesov. „Tvorba politík dlho obchádza mladú generáciu, pričom ja som presvedčený o tom, že práve mladí rozumejú mladým najlepšie,“ uvádza vo svojej vizitke. Medzi dvadsiatnikmi v PS kandidujú študenti, politická poradkyňa europoslanca, projektový manažér, ale aj 25-ročný podnikateľ zo Svidníka, či výskumník a organizátor podujatí.

Pri výbere u progresívcov zohľadňovali odbornosť a skúsenosť jednotlivcov. „Chceme, aby boli na verejnosti počuť témy mladých, pretože ich ignorovanie neraz vedie práve k ich odchodu zo Slovenska. Cítia sa nevypočutí a odchádzajú hľadať uplatnenie, príležitosti a kvalitný naplňujúci život do zahraničia,“ dodal Choleva. Číslo 150 patrí na kandidátke zase psychologickej poradkyni Jolane Kusej (80).

Najmladší vicežupan je z Hlasu

Hlas-SD Petra Pellegriniho nominoval do parlamentných volieb desať kandidátov, ktorí majú menej ako 30 rokov. Medzi nimi je aj zakladajúci člen Michal Bartek, ktorý sa angažuje v komunálnej politike. Na jeseň 2022 bol v spojených regionálnych voľbách zvolený za najmladšieho vicežupana Trenčianskeho kra­ja.

Pellegrini sa mladými ľuďmi obklopuje aj v predvolebnej kampani. Krstnými rodičmi jeho kampaňového počinu – knihy Slovensko vlastnou cestou – bola aj 26-ročná študentka Loretta Pinke, ktorá sa venuje medzinárodným vzťahom.

Svoju budúcnosť vidia v Smere

V politike sa pred tridsiatkou uchytil práve predseda Smeru Robert Fico. Do parlamentu sa prvýkrát dostal na kandidátke Strany demokratickej ľavice ako 28-ročný. Po exode tvárí okolo Petra Pellegriniho zo Smeru dostali v strane trojnásobného expremiéra nové mená. Tie pochádzajú napríklad aj z mládežníckej organizácie. Ešte v roku 2020 sa verejne prihlásili k spolupráci so stranou Mladí Sociálni demokrati (MSD).

Vzišiel odtiaľ aj dnes 32-ročný Erik Kaliňák, synovec exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Svoju budúcnosť so Smerom spája aj Igor Melicher, ktorý pôsobí vo vedení MSD, rovnako pôsobí aj v predsedníctve Ficovho Smeru.

Novou tvárou kandidátky Smeru, ktorý postavil do jesenných volieb len päť ľudí pod 30 rokov, je tiež právnik a krajský koordinátor MSD Richard Glück. Na východe pomáhal organizovať napríklad aj diskusiu s obvinenými advokátom Davidom Lindtnerom a bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom.

Kollárova rodina

Rodina je súčasťou názvu Kollárovej strany, ale aj kandidátky. V rámci prvej desiatky opätovne kandiduje do parlamentu jeho bývalá partnerka Petra Krištúfková, ale aj jeho brat Ľudovít Goga.

Politika zrejme láka aj Gogovu dcéru, ktorá pôsobí ako predsedníčka mládežníckej organizácie Mladí Sme rodina. Na webe strany záujemcom vysvetľuje, že ich členstvo nie je len o politike a účasti na konferenciách. „Vzhľadom k našim hodnotám bude úplne bežné, že nezištne pomôžeme dobrej veci, napríklad len tak pôjdeme vyvenčiť psíky. Ale takisto privítam akúkoľvek možnosť spoločnej zábavy od dedinskej diskotéky, až po spoločnú lyžovačku u Borisa na Donovaloch,“ píše.

Na kandidátke sme nenašli nielen Gogovú, ale ani Martina Petrisku, ktorý sa o miesto v parlamente uchádzal na kandidátke Sme rodina vo voľbách 2020. Petriska na svojom Facebooku uvádza, že spolu s exministrom práce Milanom Krajniakom otvorili vo Zvolene bezplatnú dlhovú poradňu, ktorej súčasťou sú psychológ, právnik aj ekonóm. Na jeseň sa v spojených regionálnych voľbách uchádzal o post kandidáta na poslanca Banskobystric­kého kraja.