Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Čítajte viac Maďarsko v auguste '68 premárnilo príležitosť na zmenu hraníc, priznáva ľutosť denník blízky Orbánovi
Najvýznamnejšie udalosti Pražskej jari a invázie do ČSSR
- 3.- 5. januára 1968 – plénum ÚV KSČ v Prahe rozhodlo o nezlučiteľnosti funkcií prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky a Antonín Novotný rezignoval na funkciu prvého tajomníka. Nahradil ho Alexander Dubček. Antonín Novotný bol prezidentom ČSSR do 21. marca 1968, keď oznámil svoju rezignáciu.
- Začiatok roka 1968 – postupná demokratizácia spoločnosti v ČSSR, vedúci predstavitelia strany sa pokúsili pod vedením Alexandra Dubčeka o opatrnú reformu socialistického politického systému.
- 23.- 24. marca 1968 – vedúci predstavitelia komunistických strán Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí v Drážďanoch ostro kritizovali pomery v ČSSR. Predstavitelia ČSSR boli upozornení na neželaný vývoj v krajine.
- 30. marca 1968 – prezidentom ČSSR sa stal generál Ludvík Svoboda.
- 1.- 5. apríla 1968 – zasadnutie ÚV KSČ prijalo Akčný program, cieľom ktorého bolo dosiahnuť socializmus s ľudskou tvárou. Program obsahoval zásadné politické a hospodárske reformy, počítal s rehabilitáciou obetí z 50. rokov. KSČ v ňom počítala aj so svojou rehabilitáciou, chcela sa vrátiť k svojmu pôvodnému programu pred februárom 1948.
- 8. apríla 1968 – bola vymenovaná nová vláda na čele s Oldřichom Černíkom.
- 4. mája 1968 – v Moskve sa konali rokovania československej delegácie s Leonidom Brežnevom a Alexejom Kosyginom, ktorí ostro kritizovali československú reformnú politiku.
Čítajte viac Dubček neodhadol Brežnevovu silu
- 29. mája – 1. júna 1968 – rokovanie ÚV KSČ prinieslo stret dvoch politických línií, ktoré reprezentovali Alexander Dubček a prvý tajomník ÚV KSS Vasiľ Biľak. ÚV KSČ zvolalo mimoriadny XIV., zjazd, ktorý sa mal konať 9. septembra 1968.
- 27. júna 1968 – v Literárních listech a niekoľkých ďalších českých novinách zverejnili manifest 2 000 slov, ktorý štylizoval prozaik Ludvík Vaculík. Manifest požadoval záruky pre dovtedajší demokratizačný proces, začatý Pražskou jarou, jeho pokračovanie a prehĺbenie. Manifest prijala československá verejnosť súhlasne, čo vyjadrila i podpisovou kampaňou.
- 15. júla 1968 – komunistickí lídri Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí vo Varšave koncipovali list, v ktorom vyjadrili obavy z kontrarevolučných snáh v ČSSR.
- 17. júla 1968 – ÚV KSČ obavy vyjadrené vo varšavskom liste odmietol.
- 29. júla – 1. augusta 1968 – v Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie ÚV KSSZ a ÚV KSČ. Brežnev požadoval od Dubčeka zvrátiť československú reformu.
- 3. augusta 1968 – predstavitelia ČSSR, ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR na porade v Bratislave prijali vyhlásenie o ochrane, podpore a upevňovaní vymožeností socializmu, ktoré sú „internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických štátov“.
- 20. augusta 1968 – počas zasadnutia predsedníctva ÚV KSČ prišla v neskorých večerných hodinách správa o intervencii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR. Vstup vojsk na územie Československa bol prijatý s obrovským odporom jeho obyvateľov a vyžiadal si viac ako sto obetí a mnoho zranených. Armáda ČSSR však nemobilizovala a občania boli vyzývaní na zachovanie pokoja.
- 21. augusta 1968 – v ranných hodinách zavliekli Alexandra Dubčeka, Josefa Smrkovského a ďalších predstaviteľov reformného procesu do ZSSR.
- 22. augusta 1968 – mimoriadny zjazd KSČ ostro protestoval proti okupácii Československa. Zjazd potvrdil Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.
- 23.- 26. augusta 1968 – moskovské rokovania medzi prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom a sovietskymi predstaviteľmi sa skončili podpisom tzv. Moskovského protokolu, na základe ktorého bola zaručená prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, kým nepominie hrozba odklonu od socializmu v krajine.
- 23. augusta 1968 – hodinový generálny štrajk bol vyjadrením ľudového odporu proti intervencii.
- 31. augusta 1968 – plénum ÚV KSČ prijalo tzv. Moskovský protokol, nastala normalizácia.
- 16. októbra 1968 – Alexander Dubček, Gustáv Husák a Oldřich Černík v Prahe podpísali zmluvu o pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR.
Čítajte viac Husákových detí bolo ako smetí
- 17. apríla 1969 – na zasadnutí ÚV KSČ sa Alexander Dubček vzdal funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, do tejto funkcie zvolili Gustáva Husáka, vtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS.
- 10. decembra 1970 – ÚV KSČ schválil dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, ktorý potvrdil koniec Pražskej jari. Táto ideologická smernica mala vplyv na život spoločnosti v ČSSR až do novembra 1989.