Ako ukázal prieskum agentúry Ipsos, až 15 percent ľudí zvažuje tento krok po septembrových voľbách. Viac ako sedem percent voličov rozmýšľa odchode zo Slovenska, lebo sa obáva výsledkov volieb. Najviac sa táto nálada prejavuje medzi voličmi dvoch v prieskumoch najpreferovanejších strán – Smeru a Progresívneho Slovenska (PS).
„Zvažovanie odchodu do zahraničia v dôsledku obavy z volieb môžeme vnímať ako silný prejav strachu z výhry a vládnutia strany, prípadne strán, ktoré sú na opačnom póle politického spektra. Voliči Smeru a PS predstavujú protipóly, ktoré sa voči sebe vymedzujú tak na strane samotných strán, ako aj na úrovni ich voličov,” vysvetľoval pre Pravdu šéf agentúry Ipsos Jakub Hankovský.
Ako sa zmenia životné podmienky pre bežných ľudí, ak by súboj o parlament vyhrali sociálni demokrati alebo progresívci? Analýza Pravdy naznačuje, že výsledok volieb nemá okamžitý efekt ani na vývoj ekonomickej situácie, ani na úroveň korupcie, ba ani na základné demokratické slobody. Svedčia o tom hodnotenia svetových inštitúcií, ktoré sledovali stav krajiny na základe rôznych indikátorov posledných 20 rokov.
Lídri v reformách a v slobode médií
Pred 20 rokmi bolo Slovensko plné nádeje. Krajina sa pripravovala na vstup do Európskej únie a zažívala obdobie rozsiahlych reforiem, ktoré ju na tento krok mali dokonale pripraviť. Čoraz viac investorov začínalo uvažovať o Slovensku ako o partnerovi pre biznis, preto sa krajina dostala aj do pozornosti medzinárodných analytikov. Tí zostavujú uznávané medzinárodné rebríčky na základe objektívnych ukazovateľov či prieskumov.
Hneď na začiatku dostalo Slovensko vysoký kredit dôvery od odborníkov zo Svetovej banky, ktorí začiatkom roku 2000 rozbiehali iniciatívu Doing business. V každoročnej správe hodnotili krajiny na základe ich regulácií v oblasti podnikania a ekonomických reforiem. Autori uznávaného rebríčka v tom čase vychvaľovali Slovensko ako krajinu, ktorá patrí k špičkovým reformátorom podnikateľského prostredia.
Foto: PRAVDA
„Od roku 2002 je Slovensko najrýchlejším reformátorom,” konštatoval jeden z autorov rebríčka Simeon Djankov. V prvom vydaní ratingu sa Slovensko dostalo na 18. priečku, podľa Svetovej banky totiž patrilo medzi krajiny s najlepšími podmienkami na rozbehnutie a vedenie podnikateľskej činnosti a s relatívne nízkou regulačnou záťažou.
Vysoké umiestnenie dostala krajina aj vo Svetovom indexe slobody tlače, v ktorom organizácia Reportéri bez hraníc hodnotí, do akej miery majú novinári možnosť tvoriť správy nezávisle a bez ohrozenia ich fyzickej a duševnej bezpečnosti. Až do roku 2007 patrilo Slovensko v tomto rebríčku do desiatky najlepších.
V ďalšom uznávanom ekonomickom indexe konkurencieschopnosti od Svetového ekonomického fóra (WEF) sa síce Slovensko umiestnilo na menej prestížnej 43. priečke, ale dostalo vysoké ocenenie za priaznivú makroekonomickú situáciu a dobré podmienky na prílev priamych zahraničných investícií.
Čítajte viac Rebríček najsilnejších pasov: Slovensko poskočilo nahor, aj keď sa mu počet krajín nezmenil
Pomerne zlé umiestnenie malo Slovensko len vo dvoch rebríčkoch. V Indexe ľudského rozvoja vypracúvanom Organizáciou spojených národov sa Slovensko dostalo na 46. miesto. Autori rebríčka porovnávajú úroveň chudoby, vzdelania, priemernej dĺžky života v jednotlivých krajinách sveta a poukazujú na to, ako sa ekonomický rast prejavuje na kvalite života obyvateľstva. Podľa týchto ukazovateľov sme v roku 2003 síce zaostávali za Poľskom a Lotyšskom, no dokázali sme predbehnúť Chorvátsko či Rumunsko.
Najhoršie hodnotenie dostala krajina v rebríčku vnímania korupcie, ktorý každoročne zostavuje medzinárodná mimovládna organizácia Transparency International – a to z hľadiska miery, v akej je vnímaná prítomnosť korupcie medzi verejnými predstaviteľmi a politikmi. Slovensko sa v roku 2003 dostalo na 59. priečku spomedzi 133 krajín sveta, a v porovnaní s predošlými rokmi si krajina mierne polepšila.
Po voľbách zmena nenastala
V roku 2006 sa konali predčasné parlamentné voľby a ich dôsledkom bol koniec druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Tretinu hlasov voličov získala strana Smer Roberta Fica, ktorá následne zložila novú vládu v koalícii s SNS a ĽS-HZDS. Výsledok volieb ani príchod sociálnych demokratov k moci výrazne neovplyvnili postavenie krajiny v medzinárodných hodnoteniach.
Slovensko sa pomaly posúvalo hore v Indexe ľudského rozvoja, čo odzrkadľovalo aj rastúcu životnú úroveň. Výrazné zhoršenie zaznamenali len analytici Svetovej banky, ktorí sa v roku 2004 kritickejšie pozreli na domáce podnikateľské prostredie a v indexe Doing business posunuli Slovensko o 16 pozícií nižšie.
Svoje priečky si Slovensko udržiavalo s miernymi polepšeniami aj dva roky po voľbách. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský vysvetľuje, že zmeny politík sa neprejavia v rebríčkoch okamžite, niekedy to môže trvať aj niekoľko rokov.
„Spojiť konkrétnu vládu s konkrétnym postavením v rebríčku je ťažké. V prípade ekonomických rebríčkov môžeme viac-menej povedať, že zo štartovacieho bodu okolo roku 2004–2006 bolo ešte chvíľu, rok až dva, obdobie zlepšovania, ktoré by sme mohli označiť za „dobeh” reforiem 2002–2006,” vysvetľuje odborník.
Vývoj Slovenska sa v medzinárodných hodnoteniach prejavil s oneskorením, súhlasí politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. „V roku 2006 vznikla vláda Roberta Fica, Vladimíra Mečiara a Jána Slotu. SNS bola v tom čase bežne považovaná za pravicovoextrémistický subjekt, Vladimír Mečiar mal povesť bývalého premiéra, ktorý dostal Slovensko na európsku perifériu,” pripomína politológ.
Foto: TASR, Martin Baumann
Tento vývoj sa prejavil v medzinárodných hodnoteniach až v rokoch 2008 a 2009, keď Slovensko rapídne kleslo zo štvrtého až na 44. miesto vo Svetovom indexe slobody tlače, stratilo desať priečok v rebríčku vnímania korupcie, ale posunulo sa vyššie v hodnotení kvality života od OSN.
„Ani jedna z vládnych strán nepovažovala práva národnostných menšín za dôležitú tému ich politiky, rovnako rétorika hlavných politických aktérov bola na hranici akceptovaného. HZDS nominovalo napríklad na ministra spravodlivosti Štefana Harabina a on robil všetko preto, aby zvrátil reformný vývoj v justícii, ktorý začala druhá vláda Mikuláša Dzurindu,” vysvetľuje Štefančík okolnosti spred 15 rokov.
Výkyvy a voľby
Je síce pravda, že kroky vlád ovplyvňujú postavenie v rebríčkoch, no hodnotenie má relatívny charakter, hovorí expert INESS Vlachynský. „Závisí aj od toho, čo robia iné štáty. Napríklad ak Slovensko neurobí vôbec nič, ale iné štáty spravia reformy, v rebríčku padáme,” vysvetľuje odborník s tým, že lepšie je zhodnotiť len hrubý trend a nie hľadať predely medzi jednotlivými vládami.
Trend od roku 2007 bol však jednoznačný, ukazuje naša analýza. V ekonomických hodnoteniach Slovensko rapídne klesalo nasledujúcich osem rokov. V indexe konkurencieschopnosti sa krajina prepadla takmer o 40 pozícií, v ratingu kvality podnikateľského prostredia Slovensko padlo o 13 priečok. Ani voľby 2010, keď sa k moci dostala vláda Ivety Radičovej, ani voľby 2012, po ktorých sa na Úrad vlády vrátil Fico, tento trend výrazne nezmenili.
Foto: Michal Svítok
„Obrat prišiel zhruba okolo roku 2016, keď nastalo isté zlepšovanie. Zhruba to koreluje aj s politickou náladou – v tomto období aj vláda Smeru nasadila mierne propodnikateľský kurz, jeho súčasťou bolo napríklad zníženie zaťaženia živnostníkov, prvé antibyrokratické balíčky či privatizácia Telekomu,” skonštatoval Vlachynský.
Trend sa ale obrátil v rebríčkoch, ktoré sledujú politický a spoločenský vývoj. Od roku 2010 sa Slovensko zlepšovalo v Indexe vnímania korupcie a tento vývoj pokračoval aj po víťazstve Smeru v parlamentných voľbách. Krajina sa tiež vrátila do skupiny lídrov v ratingu slobody tlače. Politológ Štefančík nad týmito hodnoteniami len krúti hlavou.
„Bola to vláda jednej strany – Smeru-SD. A Slovensko vôbec nezažívalo pozitívny vývoj, pretože to bolo obdobie, keď si dnešní oligarchovia posilnili svoj vplyv na politiku. Bolo to temné obdobie slovenských dejín. Takže tie rebríčky nezodpovedajú skutočnému vývoju v krajine,” poukazuje odborník.
Čítajte viac Prieskum Ipsosu: Možné sú len tri koalície, zostaviť vládu bude ťažké pre Fica aj Šimečku. Môže Pellegrini vyhrať?
Štefančík však súhlasí s tým, že ekonomický vývoj v tom čase viac-menej sedí s medzinárodnými hodnoteniami. „Ficova vláda síce nerobila ekonomické reformy, pretože sa bála rozhorčenia verejnosti, v každom prípade to však neboli ekonomickí diletanti a snažili sa držať verejné financie na akceptovateľnej úrovni,” poznamenal politológ. Upozornil ďalej, že od roku 2017 prišlo zhoršenie takmer na všetkých frontoch.
„Fico naplno odhaľoval svoju skutočnú tvár. Novinárom napríklad nadával do prostitútok. Opäť by som však nepovedal, že rebríčky zodpovedajú skutočnému vývoju, pretože súčasťou vlády sa stala aj strana Most-Híd, ktorá obhajovala záujmy maďarskej menšiny,” zhodnotil Štefančík.
Pandémia zmrazila trend
Od roku 2017 Slovensko znova prešlo vo viacerých rebríčkoch do červených čísiel. Trend nezmenila ani výmena predsedu vlády po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a nasledujúcich hromadných protestoch. Reportéri bez hraníc po tejto tragickej udalosti posunuli Slovensko o osem priečok nižšie v indexe slobody tlače. Ekonómovia WEF v roku 2019 vyčítali Slovensku najmä zhoršenie v oblasti zdravia obyvateľstva, konkurenčného prostredia, podnikateľskej klímy a schopnosti krajiny inovovať.
Foto: Reuters, Radovan Stoklasa
Pokles v uznávaných svetových rebríčkoch sa nezastavil ani po parlamentných voľbách 2020, keď moc prebrala koaličná vláda OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Zlepšenie prišlo len v oblasti slobody médií, kde sa Slovensko vrátilo na pozície spred niekoľkých rokov.
Pandémia koronavírusu na chvíľu prerušila vydanie ekonomických rebríčkov, lebo obmedzenia s ňou spojené v priemysle a globálnom obchode nedávali ekonómom objektívny obraz. Štefančík z Ekonomickej univerzity je však presvedčený, že Slovensko si v posledných rokoch zaslúžilo horšie známky.
„Keď si politiku vlád Fica porovnám s politikou ministra financií Igora Matoviča, tak musím povedať, že Ficovi ministri financií boli v porovnaní s Matovičom mimoriadne racionálni šéfovia rezortu,” pripomína odborník. Potvrdzuje to aj správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej sa verejné financie v posledných rokoch dostali z pohľadu dlhodobej udržateľnosti do pásma vysokého rizika.
Čítajte viac Samosprávy žiadajú sľúbené milióny eur. Ak ich zaplatíme, nebudeme mať na dôchodky, odkazuje vláda
Porovnanie dnešných pozícií Slovenska vo svetových rebríčkoch s výsledkami z roku 2003 naznačuje, že viditeľná zmena nastala len v téme vnímania korupcie. V rebríčku Transparency International sme si polepšili o 10 pozícií.
„Za zlepšením Slovenska vidieť predovšetkým pokračujúce úsilie polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie a zneužívania moci. Výsledky však pôsobili rozpačitejšie, najmä pre opakované rušenia stíhaní a obvinení zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku cez sporne využívaný paragraf 363 Trestného poriadku,” skonštatovala mimovládka v najčerstvejšom hodnotení.
Odísť či zostať?
V ostatných rebríčkoch je výsledok skôr horši. Slovensko síce dostáva vyššie hodnotenia OSN v Indexe ľudského rozvoja, no na výrazné zlepšenie to zatiaľ nestačí. V roku 2003 obsadila krajina 46. priečku tohto ratingu, vlani sme boli iba o priečku vyššie. Za dvadsať rokov Slovensko kleslo aj vo Svetovom indexe slobody tlače, a to z 12. na 27. pozíciu.
Tento vývoj síce nie je inšpirujúci, svedčí však o tom, že výmena vládnej garnitúry nemá za následok okamžité zmeny v kvalite života či v ekonomike. Nakoľko sú teda opodstatnené obavy voličov, ktorí sú pripravení po 30. septembri zo Slovenska odísť?
Čítajte viac Smer sa drží na 20 %, PS a Hlas plece pri pleci. Kollár a Danko v parlamente len tesne
„Dosiaľ sme boli svedkami, že po voľbách vždy nastúpila istá miera pragmatizmu a politici neboli v činoch takí radikálni, ako sľubovali na predvolebných plagátoch,” hovorí Vlachynský z INESS. Dopĺňa však, že čo platilo včera, nemusí platiť zajtra.
Politológ Štefančík si vie predstaviť, že v prípade vlády Smeru-SD, SNS a Republiky by si ľudia mohli nachystať cestovné doklady, dať si preložiť doklady o vzdelaní do anglického jazyka a mať pre istotu jeden kufor zbalený. Tento scenár však považuje skôr za nepravdepodobný.
„Slovenská spoločnosť už prežila aj Mečiara, aj vládu jednej strany – Smeru, spoločnosť ukázala svoje rozhorčenie vládnym politikom, keď zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. A na Slovensku stále žije množstvo statočných ľudí, ktorí by zabránili totálnej devastácii Slovenska diletantmi z Republiky a SNS,” optimisticky sa pozerá do budúcnosti politológ.