Niektoré strany sú pri vylučovaní ostatných subjektov z prípadnej povolebnej spolupráce opatrné, Smer sa k tejto téme už tradične nevyjadruje. Niektoré ale jasne pomenovali s kým si vedie predstaviť vládnuť a s kým nie. Pri Hlase viacerí, vrátane PS, zatiaľ váhajú. Pravda sa pozrela na to, aké koalície by boli podľa aktuálneho výsledku volebného modelu možné a či Slovensku hrozí patová situácia.
Zostaviť vládu je čoraz zložitejšie
Najviac mandátov by podľa volebného modelu získal Smer, a to 34. Progresívcov by zastupovalo 28 poslancov a tretia najsilnejšia strana Hlas by mala 22 poslaneckých kresiel. Štvrté miesto patrí Republike, ktorú by zastupovalo 15 poslancov, o dvoch menej by mala Matovičova koalícia, 11 poslancov by reprezentovalo Sasku a zhodne po deväť mandátov by mali poslanci za KDH, SNS a Sme rodinu.
Predtým, než sa Slovensko 1. októbra dozvie výsledky volieb a začnú sa povolebné rokovania, kľúčové sú postoje strán v otázke, koho zo spolupráce jednoznačne vylučujú, na základe čoho je možné skladať potenciálne koalície. Aktuálne sú tak v hre tri koalície, ktoré by mali viac ako 76 poslancov, čo je nadpolovičná väčšina v parlamente.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave nie je zatiaľ reálna ani jedna koalícia, keďže za dva mesiace sa toho môže zmeniť ešte veľa. „SNS alebo SaS sa vôbec nemusia dostať do parlamentu, naopak OĽaNO alebo Aliancii sa to môže podariť,“ uviedol pre Pravdu.
Čítajte viac Prieskum Ipsosu pre Pravdu: Rast Smeru a rekordné PS. Matovičove fiatky zrejme zaberajú, na Kollára doľahla kauza
„Ak prepadne veľa hlasov 4,8-percentných strán, navýši sa počet mandátov parlamentných strán a na zloženie väčšiny v parlamente budú stačiť mandáty Smeru, Hlasu a Sme rodiny. V každom prípade, dobrá koalícia by bola Smer, PS a Hlas,“ myslí si politológ. Podľa augustového volebného modelu Ipsosu pre Pravdu by sa do parlamentu dostalo až deväť strán.
Platí pritom, že čím viac strán, tým vyššia miera nestability. „Videli sme to pri vláde Igora Matoviča alebo tretej vláde Roberta Fica. Preto by sa mali dať dokopy prvé tri strany,“ uviedol Štefančík. Spojenie Smeru, Hlasu a PS je však veľmi málo pravdepodobné. Líder progresívcov Michal Šimečka Smer z povolebnej spolupráce vylúčil a hoci Fico už tradične nikoho oficiálne nevylučuje, Smer bežne hovorí o hrozbe PS a o „progresívno-liberálnych zverstvách“ a aj Pellegriniho obviňuje z toho, že všetko naznačuje, že Hlas tiahne k liberálom.
Dávame do pozornosti Profily všetkých 25 strán a ich kompletné kandidátky
Ak chce Fico Pellegriniho, musel by zohnať ešte dve strany
Podľa augustového volebného modelu Ipsosu pre Pravdu by strana Smer získala viac ako 20 percent. Strana sa cez túto hranicu dostala od prelomu rokov 2019 a 2020 len druhýkrát. Podpora Smeru teda jednoznačne rastie, a to aj preto, že má najviac rozhodnutých voličov, ktorí svoju voľbu neplánujú meniť a jeho široký potenciál, teda všetci, ktorí zvažujú voľbu Smeru v prvej, druhej aj tretej voľbe, dosahuje hranicu takmer 33 percent, čím sa znižuje podpora Hlasu. Pokiaľ by sa voľby konali teraz, poverenie na zostavovanie vlády by dostal Fico.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa koncom mája vyjadrila, že ak Smer vyhrá voľby, povedie s Robertom Ficom ako prvým dialóg o zostavení vlády. Automaticky to však podľa nej neznamená, že ho aj zostavením vlády poverí. Dôležitý je totiž podľa nej schopnosť zostaviť v parlamente väčšinu.
Tá by sa hľadala skutočne ťažko. Viac ako 76 poslancov by Fico dokázal poskladať so stranou Hlas Petra Pellegriniho, so SNS na čele s Andrejom Dankom a s Republikou, ktorú vedie Milan Uhrík. Spolu by mali 80 mandátov. Ak by Republiku vystriedalo v štvorkoalícii hnutie Borisa Kollára Sme rodina, potenciálnej koalícii by chýbali do väčšiny dva mandáty.
Trojkoalícia Smer, Hlas a Sme rodina by mala bez krajnej pravice a národniarov v parlamente podporu len 65 poslancov. Ďalšiu zostavu, ktorá by mala takmer ústavnú väčšinu, by museli zložiť všetky spomínané subjekty. Široká päťkoalícia Smeru, Hlasu, Sme rodina, SNS a Republiky by mala 89 mandátov.
Pellegrini však koalíciu v zložení Hlas, Smer a Republika vylúčil. „Ak by Smer veľmi túžil po spolupráci s Republikou, ak by hrozila len jediná možná koalícia so Smerom a Republikou, Hlas do takejto koalície nepôjde,“ zdôraznil. Problém s Republikou má aj Kollár, ktorý si na zloženie potenciálnej vlády dal tri podmienky – presadzovanie programu hnutia, rovnaký postoj k SNP, holokaustu a Tisovmu režimu, ale aj budúcnosť Slovenska v rámci EÚ. Do nich aktuálne podľa jeho vyjadrení nezapadá ani Smer.
Smer a SNS zároveň patria k jediným relevantným stranám, ktoré hnutie Milana Uhríka priamo zo spolupráce nevylúčili. „Smer počíta s krajnou pravicou do vlády, pokiaľ sa nenájde žiadny iný, vhodnejší partner. Fico určite nechce ísť do vlády s Republikou, ale keď to inak nepôjde, zavolá aj ich. Podobne ako kedysi legitimizoval Mečiara, teraz to môže urobiť s Republikou,“ ozrejmil Štefančík. Uhrík označil SNS za prirodzeného partnera a problém nevidí ani v spolupráci so Smerom, ktorý v minulosti označil za „polomafiánsku stranu, ktorá položila štát“. Mimoriadne blízke sú si tieto tri strany témami, ktorým sa venujú a aj štýlom, akým ich prezentujú.
Vyhrať môže PS aj Smer, Pellegrini sa bude musieť rozhodnúť
Ak by sa Smeru nepodarilo zostaviť vládu, podľa volebného modelu je na druhom mieste Michal Šimečka, ktorý by mohol dostať poverenie. Fico aj líder hnutia OĽaNO Igor Matovič často skloňujú koalíciu Hlas, PS a Saska. Aktuálne by však tieto tri strany mali len 61 mandátov.
Podľa augustových dát Ipsosu by sa muselo PS spojiť minimálne s ďalšími štyrmi stranami – Saskou, Hlasom, KDH a Sme rodinou. Spolu by mali podporu 79 poslancov. Uškodilo by spojenie s Hlasom viac PS alebo Saske? „Ak Saske neuškodilo dvojnásobné smrteľné torpédovanie vlastnej vlády, vláda s Petrom Pellegrinim im určite neuškodí. Ich volič znesie každé sklamanie,“ uviedol Štefančík.
Isté však je, že bez Hlasu by žiadna koalícia prakticky vzniknúť nemohla a svojimi mandátmi by v prípade úspechu mohol k zostaveniu povolebnej koalície prispieť aj Boris Kollár.
Kľúčovým hráčom bude, samozrejme, víťaz volieb. Tým by sa mohol aktuálne stať Robert Fico, ale aj Michal Šimečka. Mohlo by PS predbehnúť Smer? „Môžu, ak vysajú hlasy z dvoj- alebo trojpercentných strán a ak Mikuláš Dzurinda so Zsoltom Simonom ukážu, že majú guráž, odstúpia z volieb a odporučia voliť PS. Okrem toho musia zvládnuť aj záverečné diskusie. Budú musieť vyliezť spod stola, pod ktorým sa zatiaľ úspešne ukrývajú a ukázať, či majú v sebe nejaký potenciál na vládnutie,“ uviedol Štefančík. Zatiaľ to nevyzerá, že by sa niektorá z malých strán chystala odstúpiť a podľa posledného príspevku Dzurindu ani na to, že by sa chystali PS podporiť.
Hlas sa prepadol na tretie miesto, čo potvrdili preferencie už štyroch agentúr vrátane AKO. Premiérske ambície lídra strany Petra Pellegriniho sa tak čoraz viac vzďaľujú realite, aj keď sa podľa politológa Štefančíka nedá vylúčiť ani to, že by dokázal voľby vyhrať. Lídrovi Hlasu by mohli pomôcť predvolebné diskusie. „Pellegrini je dobrý rečník. Posledné dva až tri týždne pred voľbami to bude samá diskusia, takže by som zatiaľ nič nevylučoval,“ zhodnotil.
Líder Hlasu Peter Pellegrini predstavil kandidátku strany a prvých 40 mien.
Pellegrini si síce nevie predstaviť vládu so Smerom a Fica považuje za „politika minulosti“, no neznámou je pre neho aj PS. Pravda položila pri predstavovaní kandidátky Pellegrinimu otázku, či by si vybral skôr Fica, alebo Šimečku. „Bude to záležať na tom, kto získa aký mandát. Pre mňa je PS stále neznámou s dobrým marketingom, dobrou reklamou a dobre vymyslenou kampaňou,“ uviedol. Z chýb minulosti sa však poučil.
Čítajte viac Hlas do trojkoalície so Smerom a Republikou určite nepôjde. PS je zatiaľ pre nás neznámou, uviedol Pellegrini
Podľa Štefančíka však bude Hlas viac inklinovať k Smeru než k PS. Ani pre voličov Hlasu, ako ukázal júlový model Ipsosu pre Denník N, nie je PS prijateľnou stranou do potenciálnej koalície. „Mnoho členov je stále mentálne previazaných so Smerom,“ uviedol Štefančík. Za hypotetického predpokladu, že by vznikla vláda Hlasu a PS, nie je vylúčené ani to, že by sa časť Pellegriniho poslancov, ktorá možno s takýmto spojením súhlasiť nebude, mohla časom dvihnúť a klub by sa im postupne rozpadol.
Vládnutie Smeru už majú navyše podľa politológa vyskúšané. „Poslanecký klub Smeru, s výnimkou obdobia, keď odišli poslanci okolo Petra Pellegriniho, býva spravidla mimoriadne stabilný. Voliť PS, ale rovnako ísť s nimi do koalície, je ako ťahať mačku z vreca. Vytiahnuť môžete niečo obzvlášť cenné, ale rovnako to môže byť aj nepríjemné prekvapenie, z ktorého budú ľudia sklamaní viac ako z Matovičovho boja proti mafii,“ uviedol.
Najnižší koaličný potenciál má stále OĽaNO
Najnižší koaličný potenciál má nateraz koalícia OĽaNO a priatelia, ktorá by disponovala 13 mandátmi. Aj preto ho Pravda do možných koalícií nezapočítaval. V spojení s KDH a prípadne Sme rodinou by malo Matovičovo hnutie len 30 poslancov. Na sedemdesiatšestku by potreboval ešte 46 poslancov.
Foto: TASR, Maroš Černý
OĽaNO sa ešte pred tým, než oznámili vznik koalície, jasne vymedzilo voči Smeru, Hlasu, ĽS NS a Republike a v podstate aj voči všetkým, ktorí si vedia predstaviť spoluprácu s Hlasom, čo je napríklad aj KDH, Saska či PS.
OĽaNO zo spolupráce zatiaľ jasne vylúčil Hlas a Republika a po poslednom volebnom období je ťažké predstaviť si aj spojenie so Saskou Richarda Sulíka. Aj preto má Matovičovo hnutie nižší potenciál ako hnutie Republika. Okrem toho si Matovič dal podmienku, že do vlády pôjde s tými stranami, ktoré schvália odmenu 500 eur za účasť vo voľbách, tú odmietajú všetky strany, čím Matovič OĽaNO do značnej miery z povolebných debát vylúčil.
Čítajte viac Naoko uhladení, po voľbách hrozba? Uhrík poslal Kotlebu do záhrobia. Namiesto tričiek majú obleky, no myslenie nezmenili
„Potenciál OĽaNO je dnes skutočne menší, než má krajná pravica. To by zrejme Matovič musel odísť na Sibír s jednosmerným lístkom, aby s OĽaNO išiel niekto do vlády. Ale aby sme boli k Igorovi Matovičovi spravodliví, musel by do kufra pribaliť aj Richarda Sulíka,“ uviedol Štefančík.
Ako koalícia musí Matovič prekonať hranicu siedmich percent. V poslednom volebnom modeli Ipsosu atakoval hranicu ôsmich percent, no jeho volebné jadro sa pohybuje len okolo piatich percent a pevnosť rozhodnutia voličov je na úrovni okolo 65 percent. Na hranici zvoliteľnosti sú aktuálne štyri strany – Saska, KDH, SNS a Sme rodina.
Rozhodne prepad hlasov, pat nehrozí
Po voľbách budú určite rozhodovať aj strany, ktorým sa do parlamentu podarí dostať, ktorým nie a koľko hlasov celkovo prepadne. „Počítať s vypadnutím by mali aj matovičovci. Už aj prepad desiatich alebo dvanástich percent hlasov posilní veľké strany. A to sme zatiaľ len pri mikrostranách,“ uviedol Štefančík, podľa ktorého treba reálne počítať s prepadom aspoň pätiny hlasov.
Čítajte viac Obvinení či stíhaní, no aj tak kandidujú. Právne je to v poriadku, eticky nie: Lídri mali zvážiť ich nominácie
„Práve tento prepad nakoniec rozhodne, aké silné budú pri konečnom prepočítavaní hlasov na mandáty postupujúce strany. Fico so Šimečkom si už teraz mädlia ruky,“ skonštatoval politológ. Slovensko by sa tak v prípade, že by sa vládu nepodarilo zostaviť ani víťazovi volieb, ani druhej najsilnejšej strane, mohlo dostať do patovej situácie, v akej bolo napríklad Bulharsko. Voľby sa tam niekoľkokrát zopakovali.
Na Slovensku je však takýto scenár málo pravdepodobný. „Aj v minulosti sa ukázalo, že politici toho veľa pred voľbami nahovoria, ale túžba po moci je mimoriadne silný motivačný faktor. Vláda z piatich strán je možná, ale netreba zabúdať, že Mikuláš Dzurinda skladal prvú vládu z 10 pôvodných politických strán a krátko na to založil svoju vlastnú. Teda vládnu koalíciu tvorilo akoby 11 strán,“ dodáva politológ.
Šéf agentúry Ipsos Jakub Hankovský zatiaľ počas tejto kampane neočakáva ani podobné prekvapenie, ako v prípade OĽaNO v posledných parlamentných voľbách. „To, čo sa podarilo v roku 2020 OĽaNO bolo v našej histórii nevídané a nečakám, že sa rovnaký alebo podobný príbeh zopakuje. Karty môže zamiešať schopnosť alebo neschopnosť jednotlivých strán mobilizovať nevoličov, ale aj prípadné esá v rukáve jednotlivých stratégov, ktoré ak uvidíme, tak pravdepodobne v septembri,“ dodal.