Denník Pravda zanalyzoval kandidátku Republiky a spolu so štyrmi odborníkmi sa pozrel na to, ako je možné, že Republika zaznamenala taký úspech a dokázala sa stať relevantným hráčom v politickom súboji, ale aj na to, v čom môže predstavovať pre Slovensko hrozbu.
Čítajte viac Dostanú kotlebovci Danka do NR SR? SNS nadväzuje na staré časy extrému. Najväčším rivalom je Uhrík
Za krátky čas silná náhrada
V spojených voľbách, ktoré sa konali na jeseň minulého roka, kandidovalo celkovo desať subjektov považovaných za krajne pravicové. Z nich tri sa rozhodli spojiť svoje sily so Slovenskou národnou stranou (SNS) – ide o Slovenský patriot, Národnú koalíciu (NK/NEKA) a Život. Hnutie Občan Národ Spravodlivosť sa premenovalo na Vlastenecký blok.
Zo 602 kandidátov na župných poslancov obsadili ich kandidáti v spojených voľbách len štyri mandáty z celkového počtu 419. Županom sa nestal ani jeden uchádzač. V predčasných voľbách tak z desiatich subjektov v obmenách kandiduje celkovo šesť, z nich len Republika má reálnu šancu dostať sa do parlamentu.
Prečo v spojených voľbách pohoreli a v predčasných sa im črtá pomerne silný mandát? Podľa politológa Radoslava Štefančíka to môže mať dve príčiny. Prvou je iný volebný systém, keďže v regionálnych a komunálnych voľbách sa volí väčšinovým systémom. „To znamená, že tak, ako sa spája krajná pravica, spájajú sa aj demokratické politické strany. Z tohto dôvodu stojí oproti krajnej pravici silnejší partner,“ uviedol pre Pravdu.
Druhým dôvodom je to, že na nižších úrovniach nie je krajná pravica schopná osloviť voličov, keďže krajná pravica neponúka rozumné riešenia. „V regionálnych voľbách očakávajú voliči reálne riešenia problémov, odkazy na zdravý rozum nestačia,“ zhodnotil politológ.
Čítajte viac Tvrdý pád extrémistov. Nepomohla im ani spolupráca so Smerom, no ukázali svoj potenciál
Už v spojených voľbách bolo jasné, že kotlebovci majú náhradníka. Kedysi dominantnú ĽS NS porazili v počte zvolených komunálnych poslancov aj menšie subjekty NK/NEKA či Život. Predseda NK/NEKA Rudolf Huliak, ktorý je 150. na kandidátke SNS, dokonca získal v boji o post banskobystrického župana viac hlasov ako kandidát ĽS NS či Republiky, aj keď neuspel. Najviditeľnejším konkurentom Mariana Kotlebu bol Milan Uhrík a jeho hnutie Republika, ktoré založili odídenci z ĽS NS.
Uhrík nahradil „muža minulosti“
Uhrík začínal s 29 členmi, dnes je jeho hnutie etablovanou značkou s vyše tisíc členmi a ôsmimi členmi predsedníctva. Kotlebu dokázal poslať do politického záhrobia, spolu s ďalšími vymenili zeleno-hnedé tričká za obleky, majú naoko kultivovanejší prejav, no s prázdnym obsahom.
Prítomnosť Republiky a jej silný mandát či prípadná možnosť podieľať sa na chode štátu však podľa politológa predstavuje pre Slovensko hrozbu. „Nebezpečenstvo predstavuje Republika tým, že odmieta princípy liberálnej demokracie. Liberálna demokracia je postavená na akceptovaní práv menšín, pričom krajná pravica považuje príslušníkov niektorých menšín za nepriateľov. Ako prvé nebezpečenstvo preto hrozí diskriminácia určitých skupín obyvateľstva,“ uviedol Štefančík.
Druhým nebezpečenstvom je aj personálna ponuka hnutia. „Keď si spomenieme, do akých problémov dostal nominant SNS slovenské školstvo, tak je to viac ako na zaplakanie. A to isté hrozí aj v prípade, ak bude niektoré rezorty spravovať Republika,“ dodal politológ.
Čítajte viac Obvinení či stíhaní, no aj tak kandidujú. Právne je to v poriadku, eticky nie: Lídri mali zvážiť ich nominácie
Kým v Španielsku krajná pravica v porovnaní s minulými voľbami prepadla, Uhrík so svojimi prívržencami dokázali za krátky čas upevniť svoju pozíciu a s preferenciami okolo ôsmich až deviatich percent si držať štvrté miesto v prieskumoch. Republika dokázala byť rýchlou a relatívne stabilnou náhradou aj preto, že Kotleba po odsúdení a strate poslaneckého mandátu zmizol z očí verejnosti a aktivitu prebrali viditeľnejší poslanci vrátane europoslanca Uhríka či Milana Mazureka.
„Nepovedal by som, že sa nejako odlišujú. Sú to stále tí istí ľudia. Možno sa elegantnejšie obliekajú, niektorí si nechali narásť vlasy, ale v hlave majú stále to isté,“ zhodnotil politológ. Uhrík snaží svoje hnutie prezentovať ako „umiernené“, no taká je len forma, nie obsah toho, čo šíria.
„Republika pokračuje v šírení podobných názorov ako v minulosti ĽS¤NS, avšak menej kontroverzným a uhladenejším dojmom. Marianovi Kotlebovi výrazne uškodil biľag právoplatne odsúdeného extrémistu a v očiach mnohých voličov sa tým stal mužom minulosti. Pre voličov ĽS¤NS bolo veľmi pohodlné ,presedlaťʻ na podporu Republiky,“ zhodnotil pre Pravdu analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes.
Bohatá kandidátka
Na kandidátke Republiky je pritom len 17 bývalých členov ĽS NS, z nich je päť v prvej desiatke vrátane lídra hnutia. Väčšinu nových kandidátov čerpali zo spojených volieb. Medzi kandidátmi sú aj krajskí a okresní predsedovia či súčasní poslanci, ich asistenti, ako aj Uhríkovi asistenti. Ale aj ľudia, ktorých v minulosti spájali s extrémistickými či antisemitskými prejavmi, a to vrátane lídra hnutia Uhríka. Milan Mazurek pre svoje výroky v rádiu Frontinus prišiel aj o mandát.
Vznik Republiky
- Exkotlebovci opustili svoju materskú stranu kvôli zmene straníckych stanov a posilneniu moci jej predsedu začiatkom roka 2021. Uhrík však nemusel zbierať 10-tisíc podpisov na novú stranu. Začiatkom marca im svoju stranu dal exposlanec Sme rodina Peter Marček. Išlo o stranu Hlas ľudu, ktorej volebnou líderkou bola v minulých voľbách Martina Šimkovičová. Pôvodne mala byť aj ona tvárou Republiky, no dnes kandiduje za SNS. Hlas ľudu založil ešte v roku 2002 pod názvom Hnutie za demokraciu bývalý politik HZDS a neskorší prezident Ivan Gašparovič. Od roku 2006 bola strana po neúspechu vo voľbách až do roku 2018, teda do času, keď ju prevzal Marček, pasívna.
Predsedom Seniorov sa stal 74-ročný dôchodca zo Šamorína Peter Súlovský, ktorý kandiduje z 18. miesta. V tretej vláde Roberta Fica pôsobil ako poradca predsedu branno-bezpečnostného výboru, ktorým bol v tom čase poslanec za SNS Anton Hrnko. Dnes kandiduje za hnutie Borisa Kollára Sme rodina.
Dvanástkou je Viliam Ostrožlík, ktorého v roku 2007 počas prvej Ficovej vlády vymenovali za viceguvernéra Národnej banky Slovenska, kde pôsobil až do roku 2012. Z 32. miesta kandiduje Erik Mikurčík, ktorý podľa webu Republiky považuje za svoj životný úspech prinavrátenie bratislavského hotelového komplexu Carlton späť do slovenských rúk, pričom narazil na „šikanu zo strany štátu“.
Foto: Pravda, Luboš Pilc
Mikurčík je práve v kauze spojenej s hotelom Cartlon obžalovaný aj spolu s manželkou Zuzanou Kalmanovou. Obom sa kladie za vinu, že ešte v roku 2017 sa mali dopustiť trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu a spôsobiť tým škodu vo výške minimálne 44 miliónov eur. Mikurčík vinu odmieta a odmietol aj vypovedať.
K Uhríkovi sa ako predseda odborného tímu pre národno-hospodárske záležitosti pridal aj 90-ročný bývalý poslanec za koalíciu HZDS a Roľnícka strana Slovenska Ladislav Lysák, ale aj majster sveta v kulturistike Štefan Havlík, ktorý kandiduje z miesta č. 66, pandémiu covidu považuje za hystériu, zúčastnil sa na mnohých protestoch a je jedným zo signatárov podnetu za vykonanie „nepovolených medicínskych experimentov na ľuďoch“.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Za Republiku kandidujú aj traja bývalí eseneskári – Rafael Rafaj z miesta č. 23, Marián Andel a Dušan Kišfaluši, ktorí sú zas na konci kandidátky, pár miest nad Mazurekom. Zaujímavou kandidátkou je aj Sylvia Kulašik, ktorá v minulých voľbách kandidovala za Sme rodina, neskôr prešla k Tarabovi do strany Život, ktorá sa spojila so SNS, a nakoniec zakotvila pri Uhríkovi.
U Uhríka skončil aj bývalý kandidát liberálnej strany Juraja Miškova Skok, ktorú založili bývalí saskári, Peter Mareček. Na kandidátke Republiky sú aj exkandidáti strany Vlasť Štefana Harabina – advokát Igor Macúch a 67-ročný vojak vo výslužbe Václav Mitošinka, ktorý je jedným z hlavných zakladateľov metrologickej služby v Armáde Slovenskej republiky.
Na kandidátke nechýbajú ani poslanci, ktorých v spojených voľbách otvorene podporili v koalícii so Smerom v Banskobystrickom kraji. Z celkového počtu 41 spoločných kandidátov na župných poslancov kandiduje v predčasných voľbách za Republiku desať z nich a za Smer 14 (pričom z nich desiati v minulosti za Smer nekandidovali, pozn. red.).
Myslieť si, že sa zmenili, je naivné
Uhrík svoju Republiku označuje za demokratické a najsilnejšie pronárodné hnutie. Koncom júna označil svoje hnutie aj za antifašistické. Predseda Republiky sa dokonca na sociálnej sieti chválil tým, že mnoho členov a poslancov hnutia je aj členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). Napríklad Miroslav Suja či Eduard Kočiš.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Kým vedenie vrátane nového šéfa zväzu Viliama Longauera na postupnom zbližovaní sa s Republikou problém nevidí, niektorým členom to prekážalo a považovali to za poškvrnenie histórie zväzu a zneuctenie antifašistickej tradície. Odkedy súd v minulosti zrušil Kotlebovu Slovenskú pospolitosť, krajná pravica si dáva pozor na to, ako sa pred voličmi prezentuje. Pochybnosti boli aj v prípade ĽS NS, no šéf Generálnej prokuratúry Maroš Žilinka začiatkom augusta 2022 usúdil, že ĽS NS sa zmenila, a preto už nie je dôvod na jej rozpustenie.
Hnutie Republika sa navonok prezentuje ešte jemnejšie. Interpretácií, čo je extrémizmus, je veľa, aj preto sa nedá o Uhríkovom hnutí hovoriť ako o vyslovene extrémistickom. „Niektorí tvrdia, že extrémisti žiadajú iný systém, ktorý aktuálne máme. Problém je v tom, že takýto prístup nie je úplne aktuálny, pretože Republika nežiada zmenu systému, to naposledy robil Kotleba v Slovenskej pospolitosti, a preto stranu Najvyšší súd zrušil,“ vysvetlil politológ.
Čítajte viac Sabaka vysúdil od Mazureka odškodné 20-tisíc eur
O extrémistov sa zaujíma súdna zložka moci, čo je sčasti pravda, keďže viacerí členovia tohto hnutia boli v minulosti odsúdení za šírenie myšlienok nezlučiteľných s právnym štátom. „Ďuricu dokonca môžeme podľa rozsudku jedného súdu nazývať neonacistom za texty, ktoré spieval v skupine Biely odpor. Pamätám sa, ako Uhrík dal kedysi na facebook fotky z Orlieho hniezda, letného sídla Adolfa Hitlera. Obdivoval bavorský ľud práve z tohto miesta. Je verejným tajomstvom, že počas Kotlebu ako župana v Banskej Bystrici, kde pracoval aj Uhrík, sa títo ľudia medzi sebou zdravili výrazom „na stráž“,“ uviedol Štefančík. Pozdrav „na stráž“ bolo počuť aj na viacerých zhromaždeniach či protestoch.
„Summa summarum, viacerí členovia v minulosti prezentovali pozitívny vzťah k režimom, ktoré popierajú ľudské práva určitých skupín. Myslieť si, že všetci títo ľudia sa dnes zmenili, že prezentujú iný typ politiky, je mimoriadne naivné,“ zhodnotil politológ.
Foto: reprofoto
Uhrík prešiel zmenou najmä preto, aby zvýšil svoj koaličný potenciál. „Ale obsah svojich hláv majú rovnaký. Napríklad mimovládky považujú za zahraničných agentov, podobne to vníma Putin, voči ktorému práve títo ľudia tiež prejavujú sympatie,“ dodal.
Na webe Republika prezentuje celkovo jedenásť programových oblastí, v rámci ktorých hnutie informuje o svojej predstave riadenia štátu, no podrobnosti a konkrétne riešenia zatiaľ chýbajú. Chce sa napríklad držať tradičnej výchovy na školách, zafixovať úroky na hypotékach, zrušiť špeciálnu prokuratúru či posilniť ochranu štátnych hraníc pred migráciou.
Uhríkovci hovoria aj o možnosti vypísania referenda o vystúpení z NATO, ale aj z EÚ. Na sociálnych sieťach najskôr strašili covidom, neskôr začali šíriť hoaxy o vojne na Ukrajine, strašiť mimovládkami a najnovšie spochybňujú aj klimatickú krízu, ktorej dôsledky môžu byť pre svet devastačné.
Republika je krajne pravicovým hnutím najmä preto, lebo odmieta niektoré princípy liberálnej demokracie. „A sympatizuje (otvorene či skryto) s režimami, ktoré popierajú práva niektorých skupín. A niekedy to robí značne agresívnym jazykom,“ uviedol Štefančík. Krajná pravica na Slovensku nie je výnimkou, podobné strany majú aj v Rakúsku, Nemecku, Španielsku či Taliansku, kde krajná pravica v septembri 2022 voľby vyhrala. To, že sa dostanú do popredia, záleží od toho, čo spoločnosť rieši ako aktuálny problém.
Hranice sa stierajú
Postupne sa tak zmazáva hranica medzi tým, čo extrémom je a čo už nie. „Dôležité je pozerať na to, čo a ako hlásali predtým, akým jazykom svoje posolstvá vyjadrujú,“ uviedol Štefančík. Komunikujú teda podobným systémom ako predtým, len svojho nepriateľa teraz hľadajú niekde inde. „Na začiatku to boli Židia, potom Rómovia, neskôr migranti, potom liberálni politici a slniečkari. Teraz sú to mimovládky,“ myslí si politológ.
Čítajte viac Kuffovcov obžalovali za vyhrážky farmárovi mafiou a likvidáciou. Súd ich čaká tri dni pred voľbami
Uhríkovci sa z pôsobenia v ĽS NS poučili. „Snažia sa budiť dojem štandardnej národno-konzervatívnej a protibruselskej strany, aké nájdeme už takmer v každom európskom parlamente (napr. nemecká AfD alebo španielska Vox),“ uviedol analytik Hanes.
„Snažia sa zbaviť kontroverznej nálepky a namiesto symbolov, ktoré by ich spájali s fašisitckými ideami, sa sústredia na amplifikáciu problémov bežných občanov,“ uviedol analytik s tým, že na to využili permanentnú kampaň na sociálnych sieťach a v regiónoch už od svojho vzniku, na rozdiel od iných strán. „Tváre hnutia sa dokážu rýchlo zamerať na aktuálne problémy a využiť krátkodobý šum okolo jednotlivých káuz či problémov na získanie pozornosti občanov,“ zhodnotil analytik.
Čítajte viac Politické kamarátšafty v praxi. Z rivalov sa stali potenciálni partneri, iní si dnes nevedia prísť na meno
Na stieranie hraníc však majú vplyv aj iné strany. „Smer, ale aj SNS bez morálnych problémov či etických dilem prezentuje extrémistické postoje, ale nie je to inak ani v OĽaNO. Čím prispievajú k legitimizácii politikov, ktorí vyrástli na obdive fašistických autoritárskych režimov a vodcov,“ okomentoval pre Pravdu odborník na reklamu Róbert Slovák.
Odborník zatiaľ kampaň Republiky vníma ako populistickú, „vyvolávajúcu stres, polarizujúcu a zároveň ideovo prázdnu“. Od svojej materskej strany sa podľa neho neodlíšili a ani nekomunikujú na vyššej úrovni, aj keď sa to tak môže zdať.
„Kotleba to prehnal s hoaxami, tým, že vidí diabla na bankovkách a mieša si lieky s alkoholom. Toto nikto z Republiky nerobí. Ale oni ostali agresívni, hľadajú nepriateľov a šíria hnev a paniku ďalej. To zjavne ich voličom imponuje,“ ozrejmil.
Kto volí uhríkovcov?
V poslednom júlovom prieskume Focusu až 85 percent voličov hnutia Republika deklarovalo, že svoje rozhodnutie voliť ho už nezmenia. „Republika patrí k stranám s najpevnejším volebným jadrom,“ zhodnotil pre Pravdu sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Čítajte viac Ich misia v NR SR sa skončila, kandidovať už nebudú. Čepčeka sklamalo OĽaNO, Krošlák pomôže Hlasu, Tabák SNS
Hnutie Republika ťaží najmä z voličov ĽS NS. „V aktuálnom elektoráte Republiky tvoria bývalí voliči Kotlebu cca polovicu. Významne naberajú aj medzi nevoličmi z roku 2020 (cca pätina až štvrtina) – tu treba povedať, že v skupine mladých voličov vo veku 18–25 rokov sú po PS druhou najčastejšie preferovanou stranou,“ uviedol Slosiarik.
Podľa Hanesa však Republika začala postupne oslovovať aj sklamaných voličov bývalej vládnej koalície. „Týka sa to najmä tých, ktorí v roku 2020 volili OĽaNO alebo hnutie Sme rodina a neboli spokojní s výkonom vlády počas pandémie alebo vojnového konfliktu na Ukrajine. Časť súčasných podporovateľov Republiky tvoria aj prvovoliči,“ ozrejmil. Viac ako dve tretiny podporovateľov hnutia Republika tvoria muži.
Foto: TASR, Martin Baumann
„Oproti iným stranám je nadpriemerne zastúpená vo vekových skupinách 25–34 rokov a 45–54 rokov. Z hľadiska regionálnej podpory je najsilnejšia na južnom a východnom Slovensku,“ dodal Hanes. Podľa Slováka dnes oslovujú uhríkovci najmä národne a konzervatívne naladených voličov. „Ktorým možno pripadá SNS smiešna, KDH neschopná atď. Republika sa prezentuje ako mladá a dynamická a môže byť vnímaná ako jediný protipól západne orientovaným stranám, ktoré sa, na rozdiel od Republiky, neboja pokroku,“ dodáva na margo voličov Republiky.
Vzťahu SNS, kotlebovcov a Republiky sa denník Pravda venoval v predchádzajúcich textoch. Stále platí, že Republiku akceptujú najmä voliči SNS, ĽS NS a Smeru. Práve tieto tri strany sú hnutím ohrozené, keďže im môže Uhrík časť voličov vziať, ale platí to aj naopak, teda že spomínané subjekty môžu ohroziť Republiku.
Najväčšími rivalmi v súboji o hlasy voličov sú pre hnutie Republika strany Smer a SNS. „To sa odzrkadľuje aj na ich verejnom vystupovaní, avšak s rôznym efektom. Zatiaľ čo Smer berie Republika ako svojho prirodzeného spojenca a prakticky jedinú možnosť, ako sa dostať po voľbách k moci, SNS berú uhríkovci ako priame ohrozenie a značne sa voči nej vymedzujú. Prítomnosť SNS v parlamente by možno uľahčila vznik národno-konzervatívnej vlády, na druhej strane však umožňuje viacero vládnych kombinácií, v ktorých by Smer a SNS mohli Republiku obísť,“ myslí si Hanes.
Smer a SNS zároveň patria k jediným relevantným stranám, ktoré Uhríkovo hnutie priamo zo spolupráce nevylúčili. „Aj strany ako Smer či SNS legalizujú extrém tým, že s podobnými hnutiami a stranami za vidinou možnej koalície nedokážu vylúčiť spoluprácu. Smer počíta s krajnou pravicou do vlády, pokiaľ sa nenájde žiadny iný, vhodnejší partner. Fico určite nechce ísť do vlády s Republikou, ale keď to inak nepôjde, zavolá aj ich. Podobne ako kedysi legitimizoval Mečiara, teraz to môže urobiť s Republikou,“ ozrejmil Štefančík.
Republika má pri súčasných preferenciách a pevnosti volebného rozhodnutia istú pozíciu v parlamente. „Republika patrí spolu so Smerom-SD, Progresívnym Slovenskom a Hlasom-SD k stranám, ktoré majú vstup do parlamentu istý,“ skonštatoval Hanes. Po 30. septembri sa teda uvidí, akou cestou sa strany poberú. Hlas koalíciu so Smerom a s Republikou vylúčil. Otázne teda je, ako sa po voľbách zmení nielen postoj Smeru, ale aj Hlasu.