Kým po právnej stránke byť obvinený nie je prekážka pre to, aby sa mohli kandidáti uchádzať o priazeň voličov, podľa odborníkov ide jednoznačne o etický problém. Konštatujú, že lídri strán by mali zvážiť nomináciu takýchto kandidátov, no miesto toho ich bránia.
Čítajte viac Obvinení Kuffovci tvrdia: My sme obete. Fyzický útok ale nepopreli
Jediný, kto v týchto voľbách kandidovať nemôže, je líder Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) Marian Kotleba. O poslanecký mandát prišiel po tom, čo ho súd uznal za vinného v kauze šekov. Dostal podmienečný šesťmesačný trest s jedenapolročnou skúšobnou dobou, ktorá mu uplynie až po voľbách, v októbri.
Čítajte viac Máme všetky kandidátky: Pozrite si, kto sa v predčasných parlamentných voľbách uchádza o váš hlas
Hladinu rozvíril Borguľa aj Kuffovci
Diskusiu o obvinených kandidátoch rozprúdil poslanec Martin Borguľa, ktorého polícia pred pár dňami znova obvinila. Borguľa kandiduje za hnutie Sme rodina. Policajný prezident Štefan Hamran jeho meno prezradiť nechcel, vyrukoval s ním až šéf strany Smer, ktorej bol Borguľa v minulosti členom, Robert Fico.
Borguľa to neskôr potvrdil na sociálnej sieti s tým, že žiadne dôkazy voči nemu neexistujú. Obvinenie sa týka rovnakého skutku, v ktorom bol najskôr poškodený a neskôr obvinený. Ide o úplatok vo výške 50-tisíc eur, ktorý Borguľa údajne odovzdal bývalému príslušníkovi finančnej jednotky NAKA Mariánovi Kučerkovi cez sprostredkovateľa.
Borguľa tvrdil, že išlo o výpalné. Generálny prokurátor Maroš Žilinka Borguľovi obvinenie v januári tohto roka zrušil prostredníctvom paragrafu 363. Problémy má aj poslanec Štefan Kuffa a jeho synovia – Gregor a Filip, ktorý je takisto poslancom. Všetci traja figurujú v prípade potýčky s kežmarským farmárom.
Čítajte viac Na svadbe Kočnerovho advokáta sa objavili politické špičky Smeru. Nechýbal Fico, Kaliňák ani Bödör
Denník Pravda už v stredu informoval, že trojicu Kuffovcov obžalovali ešte v decembri 2022 a súd ich čaká tri dni pred voľbami. Ku konfliktu malo dôjsť začiatkom júla 2021 na ceste neďaleko smetiska pri Kežmarku.
Kuffa tvrdí, že trestných oznámení na nich bolo už zo strany rovnakého konkurenta podaných viacero. Rodina Kuffovcov sa snažila aj o zrušenie obvinenia u generálneho prokurátora Maroša Žilinku prostredníctvom kontroverzného paragrafu 363, no so sťažnosťou nepochodili.
Foto: Jaroslav Novák
Prekážky práva byť volený sú tri a sú zakotvené v zákone – ide o výkon trestu odňatia slobody, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
„Medzi uvedenými prekážkami nie je uvedené, že nemôže kandidovať občan, voči ktorému bolo vznesené obvinenie. To znamená, že obvinenie nie je prekážka práva byť volený. Aj v najbližších voľbách do NR SR kandidujú občania, voči ktorým je vedené trestné stíhanie, resp. čelia obžalobe,“ skonštatoval pre Pravdu ústavný právnik z Univerzity Komenského František Pažitný.
Keďže ako jeden zo základných princípov práva v demokratickom štáte platí prezumpcia neviny a na obvinené osoby sa hľadí ako na nevinné, právne je všetko v poriadku.„Myslím, že by nebolo správne, ak by takýmto kandidátom zákon kandidovať explicitne zakazoval,“ uviedol politológ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak.
Strany by mali nominácie obvinených zvážiť
Iná rovina je však rovina etická. Ak by sme podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka žili v niektorej západoeurópskej demokracii, títo ľudia si už vo verejnom živote „neškrtnú“. „Ale v demokracii karpatského typu sú podobné indivíduá akceptované verejnosťou. Za tých viac ako 30 rokov sme sa, žiaľ, nenaučili, že politik by nemal byť verným obrazom spoločnosti, ale skôr cnostným ideálom. Čo je však na tom celom smutné, je, že z roka na rok je to horšie a horšie,“ uviedol pre Pravdu.
Škandály potenciálnych kandidátov by preto mali byť signálom pre politické strany, aby takéto nominácie zvážili. „Resp. aby počkali na výsledok vyšetrovania. Považujem však za zarážajúce, že najčastejšie ani voliči týchto strán nevnímajú trestné stíhanie „svojich“ kandidátov ako problém, hoci často sú ochotní poukazovať na analogické problémy v opačnom tábore,“ zhodnotil Marušiak.
„Podobná „tribalistická“ mentalita vytvára Slovensko rozdelené na dva nezmieriteľné tábory, rozdelené čoraz viac na základe akýchsi personálnych lojalít a nie na základe obsahu politiky,“ skonštatoval politológ SAV.
Čítajte viac Ako zatiaľ zaberá kampaň? PS a SNS pomáha neviditeľnosť. Smer víťazí na východe, Hlas musí zabrať
Štefančík aj Marušiak sa zhodli, že kandidát by nemal mať záznam a minimálne v čase kandidovania nečeliť žiadnym obvineniam. „Platí to pre kandidátov a ešte viac pre funkcionárov štátnych orgánov, ktorých úlohou je potieranie kriminality. Mala by to byť prinajmenšom nepísaná zásada,“ uviedol Marušiak.
Podľa Štefančíka by pritom nemalo ísť len o obvinenie. „Vo verejnom živote by nemali byť ani ľudia, ktorí sú čo i len podozriví z nejakej nekalej činnosti. Napríklad aj z plagiátorstva. Žijeme skutočne v bizarnej dobe,“ myslí si. „Voliči by si fakt mohli uvedomiť, že parlament nemá byť „sebranka“ naničhodníkov, ale intelektuálna elita národa,“ uviedol.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Čo to vypovedá o strane, ktorá takéhoto kandidáta nominuje? „Že ju pokojne môžeme prirovnať k organizovanej skupine. V týchto voľbách to skutočne vyzerá tak, že verejná funkcia je vnímaná ako krytie pre ľudí obvinených zo zločinu,“ ozrejmil Štefančík.
Prakticky všetky strany podľa Marušiaka hovoria o potrebe zlepšenia etických štandardov v politike, ale málo pre to robia v praxi. „Často stíhanie „svojich“ politikov alebo nominantov interpretujú ako dôsledky intríg a pomaly aj ako politické perzekúcie. Prispievajú k vyprázdňovaniu pojmov ako je právny štát, k poklesu dôvery v demokratickú politiku i vo verejné inštitúcie,“ uviedol.
Obvinení aj v prvej desiatke
V týchto voľbách kandiduje viacero kandidátov, ktorí čelia obvineniu, prípadne figurujú alebo v minulosti figurovali v rôznych kauzách. Za stranu Smer prvýkrát kandiduje z deviateho miesta aj policajný exprezident Tibor Gašpar.
Toho začiatkom novembra 2020 v skorých ranných hodinách zadržala NAKA v rámci akcie Očistec. Prokurátor podal v tejto kauze obžalobu na jedenásť obvinených, zväčša ďalších policajných exfunkcionárov. Gašpara NAKA obvinila pre viaceré trestné činy, okrem iného pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Smer v roku 2010 síce voľby vyhral, ale Robertovi Ficovi sa nepodarilo zložiť vládu. Jediného spojenca mal v päťpercentnej SNS.
Deň pred zadržaním podal na špeciálnej prokuratúre trestné oznámenie na Bernarda Slobodníka a ďalšie osoby v súvislosti s pripravovanou kriminalizáciou jeho osoby. Gašpar si vo väzbe odsedel rok, aj naďalej je však stíhaný. Podľa obvinenia chodil aj s ďalšími policajnými funkcionármi na tajné stretnutia s nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom, kde im odovzdával úplatky a dával pokyny. Svoju vinu poprel.
Gašpar čelil spolu so šéfom Smeru Ficom a exministrom vnútra Robertom Kaliňákom, ktorý sa po trojročnej pauze rozhodol znova kandidovať, a Bödörom ďalšiemu obvineniu. Vyšetrovateľ NAKA ich minulý rok v apríli obvinil v rámci kauzy Súmrak, ktorá nadväzuje na Očistec, zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.
Foto: SITA
Fica obvinili a parlament ho vďaka dvom chýbajúcim hlasom Romany Tabák a Kataríny Hatrákovej (obe vtedy v klube OĽaNO, pozn. red.) nevydal na väzobné stíhanie. Z klubu OĽaNO ich preto vylúčili. Kaliňáka NAKA zadržala a vo väzbe strávil necelý mesiac. Najvyšší súd síce rozhodol o jeho prepustení, no aj naďalej videl dôvody na jeho stíhanie.
Skupina mala byť podľa polície okrem finančného zisku zameraná na upevnenie moci strany Smer a jej zvýhodnenie v politickom boji nezákonnými prostriedkami, na ktoré využívala vlastných nominantov najmä v polícii. Obvinenie však všetkým koncom novembra takisto zrušili cez paragraf 363.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Fica okrem toho zadržali aj v polovici decembra roku 2021 ešte predtým, ako sa začal stranou ohlásený protestný sprievod na Tyršovom nábreží v bratislavskej Petržalke. Po pár hodinách ho prepustili. Obvinený bol z trestného činu podnecovania, obvinenie v polovici januára príslušné orgány odmietli.
Kaliňák čelí aj obvineniu pre zločin podplácania spolu s Jozefom Brhelom, ktorý je považovaný za jedného z mecenášov Smeru. Brhel mal na popud exministra Kaliňáka vyplatiť celkovo 1,1 milióna eur. Oboch obvinili na základe výpovede jedného z bývalých nominantov Smeru bývalého šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho.
Podľa Kaliňáka je to „blbosť“, stíhanie označil za vymyslené a tvrdí, že ide o politický proces motivovaný snahou vlády o zdiskreditovanie Smeru pred predčasnými voľbami. Exminister je zároveň jedným z Brhelových advokátov v kauze Mýtnik. Paradoxne práve „nezákonné obvinenia“, ako ich Kaliňák označil, ho zlákali späť do politiky.
Obvinenie z trestného činu popierania zločinov politických režimov mal na krku aj poslanec Ľuboš Blaha, trojka na kandidátke Smeru. Polícia ho obvinila ešte v polovici júla 2020. V tejto veci podá sťažnosť, aby bolo obvinenie zrušené. Policajné prezídium pre Pravdu potvrdilo, že vo veci prebiehalo vyšetrovanie. „Momentálne je právoplatne ukončené a to zastavením trestného stíhania,“ uviedli.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Obvineniu čelí aj bývalý poslanec Smeru Peter Žiga, ktorý spolu s ďalšími poslancami na čele s Petrom Pellegrinim po voľbách v roku 2020 odišiel zo Smeru a spolu založili stranu Hlas. Reakcia na obvinenie je však oproti kandidátom za Smer iná. Kým Fico zvykne s obvinenými kolegami usporiadať tlačovku a hovoriť o politických procesoch, Žiga sa postupne úplne stiahol. Zlom nastal v decembri 2020, keď Žigu obvinili z prečinu podplácania na základe výpovede bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej.
Bývalý minister sa podľa jej slov cez ňu pokúsil podplatiť sudkyňu Najvyššieho súdu Katarínu Pramukovú sumou 100-tisíc eur. Podľa Žigu je to výmysel a proti obvineniu podal sťažnosť, ktorú Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) odmietol. Žiga v boji o zrušenie obvinenia pokračoval a podal sťažnosť na GP, pričom chcel využiť paragraf 363. Žilinka však jeho sťažnosti takisto nevyhovel.
Z očí verejnosti sa na odporúčanie advokátov stiahol, kým sa vec nevyšetrí, no aj naďalej pôsobil v predsedníctve Hlasu. Jeho stranícky šéf mu totiž dôveruje. „Petra Žigu sme ponechali členom predsedníctva, pretože si nemyslíme, že niečo zlé spáchal,“ povedal na margo obvinenia Pellegrini. Žiga bol v pozícii ministra za Smer osem rokov.
Z problému do problému
Obvineniam čelili aj niekoľkí poslanci za ĽS NS. Šéf strany Marian Kotleba prišiel o poslanecký mandát po tom, čo ho začiatkom apríla 2022 Najvyšší súd definitívne odsúdil v kauze rozdávania šekov v hodnote 1488 eur na podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou, ktorá mu uplynie až po voľbách, v októbri. Kotleba sa vyhováral na náhodu a keďže Najvyšší súd u neho napriek jeho minulosti videl „dobrú perspektívu“, vyviazol len s podmienkou. Vinný je z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Foto: TASR, Martin Baumann
O poslanecký mandát prišiel v minulom volebnom období aj Milan Mazurek. Odvolací súd koncom septembra 2019 potvrdil jeho vinu v kauze rasistických rečí o Rómoch v žilinskom Rádiu Frontinus. Podľa súdu sa dopustil úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia.
Pôvodnú pokutu päťtisíc mu zvýšil súd na 10-tisíc. Pokiaľ by ich nezaplatil, hrozilo by mu polročné väzenie a nemohol by ani kandidovať vo voľbách 2020. Mazurek bol prvým prípadom, keď súdna moc zbavila poslanca parlamentu jeho mandátu.
Bývalý poslanec ĽS NS však má na krku ďalšie problémy. V lete 2021 začala NAKA trestné stíhanie pre jeho status o útoku vo Vrútkach. „Vo vami uvedenej veci je naďalej vedené trestné stíhanie vo veci prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa policajného prezídia Zuzana Hrabovská. Obvinenie doposiaľ vznesené nebolo.
„Vykonaných bolo viacero znaleckých dokazovaní, ktoré na seba nadväzovali a nebolo ich možné vykonávať súbežne. Po vyhodnotení znaleckých posudkov a celkovej dôkaznej situácie bude vyšetrovateľom v tejto veci vydané meritórne rozhodnutie,“ uviedla.
Foto: SITA, Alexandra Čunderlíková
Mazureka obvinili v apríli 2021 aj za status, v ktorom vyzýval na protivládny protest počas núdzového stavu. O pár mesiacov prokurátor obvinenie zrušil a trestné stíhanie bolo prerušené. Okrem toho v decembri 2021 kežmarský súd rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20-tisíc eur, ospravedlniť sa a vymazať svoj príspevok, v ktorom takisto šíril lži o infektológovi Petrovi Sabakovi. Peniaze mu však dodnes nezaplatil. Sabaka ho vyzval, aby sumu daroval ľubovoľnej nemocnici na Slovensku a peniaze od neho nebude vymáhať.
No a zo strany Sabaku čelí žalobe takisto pre šírenie neprávd aj hnutie Republika, za ktoré Mazurek aktuálne kandiduje. Prípad je momentálne na súde, líder Republiky Milan Uhrík sa obhajoval tým, že statusy nie sú oficiálnym stanoviskom strany. Sabaka ich žaluje o 100-tisíc. Pojednávanie potom sudkyňa odročila, lebo advokátovi Republiky sa vybil počítač.
Od nefunkčných počítačov sa plynulo dostaneme k ďalšiemu členovi ĽS NS Stanislavovi Mizíkovi. Ten čelil obvineniu z trestných činov extrémizmu. Začiatkom roka 2017 sa na sociálnej sieti v statuse hanlivo vyjadril o osobnostiach, ktorým vtedajší prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie. V spojitosti s týmto obvinením polícia vôbec prvýkrát zasahovala na pôde parlamentu. Mizíkovi prehľadali jeho poslaneckú kanceláriu.
Ďalší obvinení…
V jeho prípade stačilo vyhlásiť, že nevie pracovať s počítačom. O viac ako dva roky neskôr ho Najvyšší súd definitívne zbavil obžaloby a potvrdil tak rozsudok ŠTS v Pezinku a zamietol odvolanie prokurátora ÚŠP. OČTK sa podľa súdu nepodarilo zabezpečiť žiaden dôkaz o tom, že obžalovaný sa na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase podieľal na vyhotovení hanlivého statusu.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Obvineniu z trestného činu výtržníctva čelí aj Andrej Medvecký a Marek Kotleba. Poslanci ĽS NS začiatkom februára 2022 obliali vodou v parlamente počas rokovania o obrannej dohode s USA ukrajinskú vlajku.
Poslanec Republiky Miroslav Suja je obvinený zo zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Má to súvisieť s predajom hnuteľného majetku banskobystrickej správy ciest. Policajti NAKA obvinili Suju v máji 2022, o zrušenie sa Suja pokúsil aj u Žilinku, no GP SR v januári rozhodla, že vo vyšetrovaní nenašla žiadne chyby a nie je tak ani dôvod na zrušenie obvinenia. „Vyšetrovateľom vo veci obvineného M. S. sú priebežne vykonávané vyšetrovacie úkony potrebné pre objasnenie veci,“ reagovalo policajné prezídium.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Potýčky so zákonom majú aj ďalší poslanci. Poslankyňa Monika Kavecká, ktorá sa o priazeň voličov uchádza znova aj v predčasných voľbách za koalíciu OĽaNO a priatelia, čelí ako bývalá starostka obce Kunerad obvineniu pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.
Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie vo veci zvýhodnenia jedného z uchádzačov vyhlásenej verejnej súťaže, Kavecká podala sťažnosť a obvinenie považuje za absurdné. „V predmetnej veci naďalej prebieha vyšetrovanie, ktorého súčasťou je aj rozsiahle znalecké dokazovanie,“ uviedla hovorkyňa žilinskej polície Gabriela Kremeňová.
V auguste 2022 obvinil policajný vyšetrovateľ z Komárna dnes už exposlanca za Sme rodina a kandidáta za Hlas Patricka Linharta z trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy a trestného činu ohovárania. Poslanec vtedy uviedol, že sa mu chce vyšetrovateľ pomstiť. Linhart vraj policajta upozornil, že na tvári nemá rúško.
Inšpekcia začala stíhanie v súvislosti s napadnutím poslanca ešte v novembri 2020. Okresná polícia v prípade aktuálne koná. „Prípad je pred ukončením. S ohľadom na možné zmarenie postupu vyšetrovateľa PZ zatiaľ nemôžeme poskytnúť k veci viac informácií,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa nitrianskej polície Renáta Čuháková.