Smer by skončil na prvom mieste so ziskom 20,3 percenta, za ním prieskum potvrdil druhé miesto pre PS, ktoré sa dostalo na rekordnú hranicu 16,9 percenta. Prvú trojicu uzatvára Hlas, ktorý by si podľa volebného modelu agentúry Ipsos zvolilo 13,4 percenta. Do parlamentu by sa celkovo dostalo deväť strán a zložiť akúkoľvek koalíciu by bolo podľa momentálneho rozloženia síl mimoriadne ťažké.
Vzniknúť by mohli reálne tri koalície
Čo sa týka mandátov, rozdelené by boli nasledovne – Smer by získal 34 mandátov, progresívci 28 a Hlas by mal 22 poslaneckých kresiel. Štvrté miesto patrí Republike, ktorú by zastupovalo 15 poslancov, o dvoch menej by mala Matovičova koalícia, 11 poslancov by reprezentovalo Sasku a zhodne po 9 mandátov by mali poslanci za KDH, SNS a Sme rodinu.
Ak sa pozrieme na možné koalície, vzniknúť by mohli celkovo len tri. Vo všetkých by však museli byť najmenej štyri strany, čo hladkému fungovaniu vlády nepraje. Všeobecne platí čím viac strán, tým väčší chaos. No ani vláda jednej strany, ako napríklad v prípade Smeru v období od 2012 do 2016, nie je pre štát dobrá. Vládnuť sám by chcel najnovšie aj Matovič, ktorý si v tomto berie príklad z lídra Smeru Roberta Fica.
Dávame do pozornosti Profily všetkých 25 strán a ich kompletné kandidátky
Podľa výsledkov volebného modelu by malo aspoň minimálnu väčšinu v parlamente spojenie Smeru, Hlasu, SNS a Republiky – 80 mandátov, a ak by sa k nim pridalo hnutie Sme rodina, spolu by mali 89 poslancov. Trojkoalícia v zložení Smer, Hlas a Sme rodina by mala len 65 mandátov a ak by sa k nim pridala SNS, v parlamente by ich zastupovalo len 74 poslancov.
Ťažké by to mal nielen Fico, ale aj líder PS Michal Šimečka. Koalícia PS, Hlasu a Sasky by mala len 61 poslancov. Ak by sa táto trojica spojila a do svojej zostavy pribrala aj KDH a Sme rodinu, mali by 79 mandátov. Strany by mali problémy aj pri vyjednávaní, a to kvôli rozdielnym názorom na niektoré kultúrno-etické a hodnotové otázky.
Kľúčový však bude nielen víťaz volieb, ale aj postoj lídra Hlasu Petra Pellegriniho, ktorý spoluprácu s Republikou odmieta a Smer považuje za stranu minulosti. Neznámou je pre neho aj PS. Ani Šimečka zatiaľ nepovedal, aký má postoj k Hlasu a svoju povolebnú stratégiu chce oznámiť v septembri.
Smer dokázal potlačiť odídencov
Fakt, že Smer presiahol dvadsaťpercentnú hranicu, potvrdil zatiaľ len druhý prieskum. Prvým bol prieskum agentúry SANEP pre ta3. Túto hranicu strana Roberta Fica presiahla poslednýkrát v agentúre Focus tesne po voľbách v marci 2020 a podľa agentúry AKO dokonca pred štyrmi rokmi v októbri 2019. Smer sa tak dokázal po mnohých kauzách a vražde novinára Jána Kuciaka otriasť.
Dokázal odvrátiť aj obrovský prepad, ktorý nastal tri mesiace po voľbách v roku 2020, keď mu ranu zasadil aj Peter Pellegrini, ktorý spolu so svojimi poslancami opustil poslanecký klub Smeru aj stranu. Fico označil Pellegriniho za zradcu a na chvíľu sa stiahol. Smer klesol o takmer desať percentuálnych bodov, v prieskume AKO mali v októbri 2020 len 8,3 percenta, zatiaľ čo Hlas v prieskumoch atakoval v januári 2021 hranicu 25 percent.
Prvé prieskumy dávali Pellegriniho novovzniknutému Hlasu obrovský potenciál. Strana štartovala v priemere na 18 percentách. Prieskum agentúry Focus z júna 2020 im nameral dokonca 19,3 percenta, čo bolo o percento viac, než Smer získal vo voľbách.
Smer v roku 2010 síce voľby vyhral, ale Robertovi Ficovi sa nepodarilo zložiť vládu. Jediného spojenca mal v päťpercentnej SNS.
Do popredia Smeru sa však začali dostávať tváre ako Ľuboš Blaha či Erik Kaliňák a strana si začal brať svojich voličov späť. Zlom nastal na prelome februára a marca tohto roka, kedy Fico prvýkrát od vzniku Hlasu predbehol Pellegriniho. Smeru pomáha aj to, že je podľa odborníkov v kampani prakticky od začiatku tohto volebného obdobia.
Odvtedy si drží prvé miesto a Hlasu sa zatiaľ v začínajúcej predvolebnej kampani nepodarilo voličov výraznejšie presvedčiť. Hlas volia najmä ženy, väčšina voličov má okolo štyridsiatky a vyššie zastúpenie má strana aj vo vekovej kategórii nad 66, kde však dominuje Smer. Čo sa týka krajov, podľa posledných dát Ipsosu má Hlas silnejšiu podporu v Banskobystrickom kraji, no zatiaľ ide skôr o výnimku a nie o dlhodobý trend.
V poslednom volebnom modeli agentúry Ipsos pre Pravdu sa klesajúci trend Hlasu potvrdil. Preferencie padli až o jeden a pol percentuálneho bodu, no dva mesiace sú stále dlhou dobou do volieb a stať sa môže čokoľvek. „Aktuálne sledujeme skôr trend zvyšovania jadra Smeru, čo ide čiastočne na úkor podpory Hlasu, keďže voľbu jednej z týchto dvoch strán zvažuje mnoho voličov,“ uviedol pre Pravdu riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.
Čítajte viac Obvinení či stíhaní, no aj tak kandidujú. Právne je to v poriadku, eticky nie: Lídri mali zvážiť ich nominácie
Vzájomný vzťah Smeru a Hlasu podmieňuje aj široký potenciál a jadro oboch strán. V prípade Hlasu je široký potenciál na úrovni 25,5 percenta a v prípade Smeru takmer 33 percent. Do širokého potenciálu sa pre konkrétnu stranu započítavajú hlasy všetkých voličov, ktorí danú stranu označili v prvej, druhej alebo tretej voľbe.
Ak by sa chcel Hlas dostať na úroveň svojho terajšieho širokého potenciálu, musel by presvedčiť všetkých voličov, ktorí stranu Petra Pellegriniho zvažujú v akomkoľvek rozsahu, čo by malo automaticky za následok najmä rapídny pokles preferencií pre Smer. To však nie je reálne, keďže čo sa týka pevnosti rozhodnutia voličov Smeru, až 78 percent priaznivcov Roberta Fica je úplne presvedčená o tom, že v predčasných voľbách budú voliť Smer a skôr presvedčených je okolo 22 percent. Premiérske ambície Petra Pellegriniho sú preto od reality čoraz vzdialenejšie.
Foto: Pravda, Robert Hüttner, Robert Hüttner
Hankovský však v prípade Hlasu a jeho šance dostať sa na prvé miesto považuje za reálne dve možnosti. „Buď presvedčí veľký počet zvažujúcich, že sú lepšou voľbou než Smer, prípadne než iné strany, ktoré okrem Hlasu zvažujú, alebo sa im podarí mobilizovať nevoličov či tých, ktorí zatiaľ nemajú svojich favoritov,“ uviedol.
Matovičove fiatky zaberajú, progresívci sú na rekordných číslach
Rastúci trend potvrdili aj progresívci, ktorí mali ešte v januári 2021 len niečo vyše piatich percent. Aktuálne sa blížia k hranici 17 percent, čo je zatiaľ ich najlepší výsledok. V čele PS je od vzniku strany už štvrtý líder, ktorým sa stal Michal Šimečka. V posledných voľbách sa z neúspechu poučili, zvolili si cestu štandardnej strany, nie koalície, a ich prejav je zatiaľ striedmejší. Fanúšikov majú najmä medzi mladými voličmi do 24 rokov a v Bratislavskom kraji.
Štvrté miesto si drží hnutie Republika na čele s Milanom Uhríkom. Podľa prieskumu by ich podporilo 8,8 percent voličov. Oproti posledným modelom, ktoré Ipsos spracoval pre Denník N, im podpora od júna mierne vzrástla.
Na piate miesto sa dostala koalícia OĽaNO a priatelia. Voliči poslali v dvoch posledných prieskumoch agentúr Focus a AKO koalíciu mimo parlament, no dáta Ipsosu naznačujú, že kampaň s fiatkami zrejme začína zaberať a Matovič atakuje osempercentnú hranicu.
Čítajte viac Matovičov príbeh ako Fiat 500 porazil mafiu? Konštrukcia na vode, hodnotí expert na politický marketing
„Rast na úrovni jedného percentuálneho bodu nemôžeme interpretovať ako významný, avšak efekt zvýšenej pozornosti médií v čase predstavenia fiatiek v období zberu dát, či tesne pred ním, mohol spôsobiť mierny nárast podpory OĽaNO,“ uviedol Hankovský.
Či bude táto kampaň fungovať a zapríčiní postupný rast preferencií hnutia, alebo ide o štatistickú odchýlku, ukážu až ďalšie prieskumy. Štatistická odchýlka je v prieskumoch v priemere okolo dvoch percent. Koalícia OĽaNO a priatelia tak zatiaľ riskuje podobný scenár ako koalícia PS/Spolu v minulých voľbách. Preferencie Matovičovej koalície sa dlhodobo pohybujú okolo siedmich percent, čo je hranica potrebná pre vstup koalície do parlamentu.
Líder trojkoalície svoju kampaň rozbehol už pred pár týždňami, keď navštevoval mestá po celom Slovensku a diskutoval s ľuďmi bez ochranky. Svoj predvolebný marketing naplno rozbehol až po tom, čo začiatkom júla oznámil, že sa vo voľbách bude o priazeň voličov uchádzať v koalícii so stranou Za ľudí a Kresťanskou úniou.
Volebnou líderkou sa stala žilinská županka Erika Jurinová, ktorá po predstavení kandidátky v rozhovore pre Pravdu priznala, že v hnutí OĽaNO je pnutie a viacerí členovia požadujú zmenu vedenia. Aj preto budú voľby pre OĽaNO aj vysvedčením, koho chcú vo vedení. Ak získa Jurinová viac krúžkov ako Matovič, stane sa predsedníčkou strany. Či si sadne aj do poslaneckých lavíc, to zatiaľ nevie.
Z hnutia nedávno odišiel aj Miroslav Sopko, ktorý v rozhovore pre Pravdu uznal, že Matovič si mohol častejšie hryznúť do jazyka. Najnovším ťahom na brány parlamentu sú práve malé fiatky, ktoré nakúpil za takmer 800-tisíc, no do výdavkov na kampaň ich nezapočíta. Zdá sa, že fiatky, ktoré podľa Matoviča odkazujú na obyčajný ľud, ale aj na 500-eurovú odmenu za voľby, ktorej schválenie je Matovičovou podmienkou na vstup do parlamentu, zaberajú.
Sulík zatiaľ hru nezmenil
Za hnutím OĽaNO nasleduje strana Sloboda a Solidarita (Saska) na čele s Richardom Sulíkom, niekdajším spojencom a dnes jedným z úhlavných nepriateľov Matoviča. Oproti júlovým dátam Ipsosu, podľa ktorého Saska získala päť percent, ukazuje augustový model pre Pravdu výrazný nárast, a to takmer o dve percentá.
Agentúra Focus im v júlovom prieskume namerala niečo vyše piatich percent a agentúra AKO, u ktorej vykazujú dlhodobo vyššie preferencie, získali len o desatinu percenta menej ako v augustovom prieskume Ipsosu pre Pravdu.
So ziskom 6,7 percenta sa tak Saska vyšplhala na šieste miesto. S nízkym volebným jadrom, ktoré zohľadňuje len prvú voľbu a pevnosť rozhodnutia voličov, však ešte nie je dôvodom na radosť. Liberáli prišli za rok preferenčne zhruba o polovicu voličov. O ich voľbe je pevne presvedčených len niečo vyše 36 percenta ich voličov a takmer 55 percent voličov Sasky zvažuje voľbu PS. Napriek tomu, že chce Sulík meniť hru a vyhrať voľby, u voličov to zatiaľ viditeľne nezaberá.
Čítajte viac Rozkoly, chaos či presuny. Takto sa politická mapa ešte nemenila: Voľby nebudú o boji dvoch táborov, ale o najsilnejšom lídrovi
„Výsledky SaS sú v posledných mesiacoch pomerne turbulentné. Je to spojené s nízkym jadrom voličov SaS, teda ľudí, ktorí sú presvedčení, že by išli voliť a že by volili SaS, ktoré je aktuálne na úrovni približne dve percentá,“ uviedol sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík. S podobne nízkym jadrom voličov bojuje aj Sme rodina, Demokrati, KDH či SNS.
Na Kollárovi sa začínajú podpisovať kauzy
Zaujímavý trend potvrdil volebný model aj pri hnutí Sme rodina, ktoré by volilo 5,6 percenta. Prieskumy či modely doteraz výraznejšie nepotvrdili, že by na pokles ich preferencií mala Kollárova kauza výraznejší vplyv.
Foto: TASR, Pavol Zachar
Jednu vlnu odlivu zažilo hnutie Sme rodina na jar tohto roka, kedy bulvárne médiá prinášali správy od Kollárovej expriateľky Barbory Richterovej, ktorá hovorí, že sa Kollár nestará o svoje deti. Časť ženských voličiek od Kollára odišla, no časť získal späť.
Augustové dáta Ipsosu pre Pravdu však po dvoch vlnách ukazujú na klesajúci trend. „Preferencie Sme rodina tiež oscilujú okolo úrovne šiestich percent, aktuálne však už druhú vlnu po sebe vidíme pokles podpory, čo môže naznačovať, že nejde o osciláciu výsledkov, ale o klesajúci trend súvisiaci s medializovanými kauzami Borisa Kollára,“ ozrejmil Pudmarčík.
Čítajte viac K.O. pre Kollára? Prípad rieši NAKA, autá mohli patriť aj SIS. Šéf NR SR sledovanie odmieta, Demokrati ho chcú odvolávať
Úroveň, na ktorej sa strana Borisa Kollára momentálne pohybuje, je na spodnej hranici podpory, ktorú u Sme rodina agentúra Ipsos dlhodobo pozoruje. „Je ťažké odhadnúť, ako sa bude ďalej vyvíjať, ale faktom je, že v poslednom období strana stratila časť voličiek a zároveň musela využívať mediálny priestor a pozornosť svojho elektorátu na vysvetľovanie kauzy a nie na prezentáciu svojho programu a priorít,“ zhodnotil Hankovský.
Kollár sa rozhodol po dlhých mesiacoch obviňovania zo Richterovej v druhej polovici júna zareagovať. Priznal, že expriateľku „prefackal“, lebo pred vyše desiatimi rokmi ohrozila ich spoločného syna, a spravil by to znova. Pozornosť verejnosti sa tak od násilia na ženách alebo na dieťati upriamila na emotívneho Kollára. Volebné jadro Sme rodiny je len niečo vyše dvoch percent a zo strán oscilujúcich okolo piatich percent je najnižšie a má viac voličov, ktorí nie sú presvedčení o jeho voľbe než napríklad Saska.
Na hranici zvoliteľnosti sú štyri strany, Heger aj Dzurinda sú stále mimo
Na hranici zvoliteľnosti sú aktuálne štyri strany. Okrem Sme rodiny a Sasky je to aj KDH a SNS. Kým KDH zaznamenalo mierny pokles, SNS je na tom lepšie. Síce sa SNS nachádza tesne nad piatimi percentami, v ich prípade ide o dlhodobý rast „odspodu“. Národniarom na čele s Andrejom Dankom zatiaľ zrejme pomohla trojročná pauza od parlamentu, ako aj spájanie s troma menšími subjektmi.
„Pri SNS sledujeme dlhodobý postupný rast a nepredpokladám, že v najbližších týždňoch by sa mal zastaviť. Rast SNS je ale limitovaný tým, že o podobného voliča sa uchádza aj Smer a Republika, a tým sa aktuálne tiež darí držať si svoje pozície,“ uviedol Hankovský.
Všetky štyri menované strany, ktoré sa pohybujú na hranici piatich percent, majú podľa šéfa Ipsosu šancu dostať sa do parlamentu. „Viac sa dozvieme najmä z prieskumov v septembri, kedy si začne dnes ešte stále tretina nerozhodnutých voličov ujasňovať svoju voľbu, kampaň bude vrcholiť a voličom sa strany a ich lídri predstavia aj v televíznych diskusiách,“ uviedol.
Do parlamentu by sa nedostali Demokrati (2,6 percenta) Eduarda Hegera, Maďarské fórum Zsolta Simona a ani spojenie strán Modrí, Most-Híd, ktoré do volieb povedie bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a ktorému v kampani pomáha aj Béla Bugár, bývalý šéf Mostu. Všetci traja lídri vystupovali ako hlavné tváre veľkého spájania, o ktorom sa hovorilo mesiace. Päťpercentnú hranicu by neprekonala ani maďarská Aliania a ĽS NS, obe by zhodne volilo 2,2 percenta ľudí.
A aj keď sa všetci prezentujú tým, že spájanie vlastne nastalo, lebo Heger k sebe pribral malú stranu Šanca a pár poslancov z iných strán, Dzurinda sa spojil s Mostom a Maďarské fórum je spojením piatich menších strán, v skutočnosti sa žiadne spájanie nekonalo. Mierne vzrástli Demokrati (2,6 percenta) a Modrí, Most-Híd (1,6). Maďarské fórum získalo len pol percenta.
V posledných dňoch sa hovorí aj o tom, či menšie strany nezvážia odstúpenie v prospech iných strán a aj preto, aby zabránili obrovskému prepadu hlasov. Ktorým stranám by to pomohlo? „Menované strany sú dnes často druhou alebo treťou voľbou voličov, ktorí majú svojho favorita aj medzi preferenčne silnejšími stranami. Predpokladám, že v prípade veľmi nízkych preferencií v období jednotiek týždňov pred voľbami nastane prirodzený odklon ich elektorátov k niektorej zo strán s väčšou šancou na parlament,“ myslí si Hankovský.
Ak by niektorá z týchto strán odstúpila v prospech strany, s ktorou zdieľajú svoj široký potenciál, títo voliči by asi takéto odporúčanie z veľkej časti rešpektovali. Demokrati sú najčastejšie druhou voľbou voličov PS, OĽaNO a KDH, Modrí zas Sasky a Aliancie (v prípade strany Most-Híd, pozn. red.) a voliči Maďarského fóra sú druhou voľby najmä Hlasu a Sasky. „Zároveň môže prílišné taktizovanie a tzv. „politikárčenie“ na niekoho pôsobiť demotivačne a demobilizačne a takýto volič sa rozhodne v prípade odstúpenie jeho favorita volieb nezúčastniť,“ uviedol šéf Ipsosu.
Hankovský neočakáva, že by počas tejto kampane nastalo podobné prekvapenie, ako v prípade OĽaNO v posledných parlamentných voľbách. „To, čo sa podarilo v roku 2020 OĽaNO bolo v našej histórii nevídané a nečakám, že sa rovnaký alebo podobný príbeh zopakuje,“ dodal.
Agentúra Ipsos
- Agentúra Ipsos je druhou najväčšou globálnou prieskumnou agentúrou, ktorá pôsobí vo viac ako 90 krajinách sveta. Je rešpektovanou agentúrou aj v oblasti politických prieskumov v mnohých krajinách vrátane Francúzska, Veľkej Británie, USA, či v Českej republike. Na Slovensku zverejňuje politické prieskumy od leta 2022, pričom využíva svoje globálne know-how aj skúsenosti z viac než 25-ročného pôsobenia na slovenskom trhu. Ipsos je členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA) a medzinárodnej asociácie ESOMAR. Na zber dát využíva riadený online panel.