„Na podobné riešenie Bratislava čakala roky, a ak chce mesto naplniť svoj cieľ znížiť podiel individuálnej automobilovej dopravy zo 40 % na 30 % do roku 2030, je najvyšší čas otvoriť diskusiu aj o ďalších úsekoch, ktoré prejdú podobnou zmenou,“ uviedol pre Pravdu Dan Kollár, prezident občianskeho združenia Cyklokoalícia. Úpravu nábrežia víta a je presvedčený, že doprave v Bratislave pomôže a výrazne zlepší komfort a bezpečnosť jazdy na bicykli. Nové cyklopruhy zároveň spoja viaceré už existujúce cyklotrasy.
Čo sa v Starom Meste zmenilo
V centre Bratislavy cítiť v tieto dni schnúce farby na značenie ciest. Na Rázusovom nábreží, Vajanského nábreží a Dostojevského rade platí od septembra nová organizácia dopravy. Výrazné sú zmeny v úseku od Mosta SNP po Šafárikovo námestie. Vozidlám zostal v tejto časti už len jeden jazdný pruh v každom smere. V bývalom druhom jazdnom pruhu vznikli červené trasy pre cyklistov, ktoré sú od jazdných pruhov oddelené vysokými obrubníkmi. V niektorých miestach sú zmiešané cyklo-bus pruhy.
Zrušené sú aj ľavé odbočenie cez električkovú koľaj na Kúpeľnú ulicu a Fajnorovo nábrežie. V úseku na Dostojevského rade medzi Landererovou ulicou a Šafárikovým námestím sa zároveň zmenilo značenie jazdných pruhov.
„Tieto zmeny dopravy sú v súbehu s tým, že vytláčame individuálnu dopravu z centra mesta. Osobne však nezávidím tým ľuďom, ktorí žijú v Starom Meste,“ myslí si o zmenách dopravný konzultant Maroš Palesch. Pýta sa však, čo bude s cyklopruhmi v zimných mesiacoch. „Robí sa to horúcou ihlou. Ľudia jazdia na bicykloch pol až trištvrte roka. Budú prázdne,“ skonštatoval.
Na závery je priskoro
V prvý septembrový týždeň sa sociálnymi sieťami šírili videá, ktoré poukazovali na to, že obmedzenie jedného z dvoch jazdných pruhov v prospech cyklodopravy prinieslo v ranných a popoludňajších špičkách ešte väčšie zápchy než sa tam vyskytovali pred zmenami. V centre sme sa stretli aj s názormi, že Bratislava na takéto zmeny jednoducho nie je prispôsobená.
Ranná špička na nábreží trvá hodinu od ôsmej do deviatej, popoludňajšia približne od 16. do 17. hodiny. „Vtedy môže byť situácia horšia, ale v priebehu celého dňa by to malo byť v poriadku,“ povedala pre Pravdu prvá námestníčka primátora Bratislavy Tatiana Kratochvílová.
Súdy nad novinkami nechce vynášať hneď po prvom týždni. Upozornila, že každý pracovný deň sprevádzali premávku vážne autonehody, ktoré obmedzili dopravu v celej Bratislave. „Vtedy sa väčšinou stáva to, že nové trasy vyhľadávajú aj vodiči, ktorí nie sú presne z tejto oblasti. Nehodnotila by som dopravnú situáciu na základe skúseností z prvých dní,“ podotkla.
Zavedené zmeny plánujú po čase vyhodnotiť, no monitorujú ich aj priebežne. „Máme k tomu aj kamerový dohľad. V rámci projektu sme robili aj úpravy na cestnej signalizácii. Sledujeme teda aj to, nakoľko to vyhovuje chodcom, cyklistom aj vodičom,“ uviedla s tým, že denne sa Rázusovým a Vajanského nábrežím prevezie v MHD až 26-tisíc cestujúcich.
Zvykať si na nové trasy mohli motoristi od polovice prázdnin, novinky by ich teda prekvapovať nemali. „Zmena sa robila v situácii, kedy už bol obmedzený jeden jazdný pruh pre motorové vozidlá a mali možnosť si to vyskúšať. Dostali túto informáciu dostatočne včas,“ pripomenula námestníčka.
Vallo: Nie je to len naše rozhodnutie
Primátor mesta Matúš Vallo tvrdí, že snaha presmerovať tranzitnú dopravu z nábrežia na vnútorný obchvat mesta nie je len autonómne rozhodnutie súčasného vedenia mesta. O podobe automobilovej dopravy na nábreží sa hovorilo už roky.
„Spomínam si na odpor občanov z roku 2014 voči rozšíreniu Vajanského nábrežia v úseku Štúrovho námestia. Doteraz tam aj po ich tlaku ostal v smere na Šafárikovo námestie len jeden jazdný pruh. V roku 2016 poveril starosta Starého Mesta Števčík organizáciu PDCS vypracovaním správy z procesu zapojenia verejnosti „Oživme verejné priestory“, ktorá mala slúžiť ako podklad pre oživenie a skvalitnenie Južného predmestia,“ napísal Vallo na sociálnej sieti s tým, že aj v tomto materiáli sa spomína ako jedno z odporúčaní utlmovanie dopravy na Vajanského nábreží. „Najaktuálnejšia je architektonická súťaž, ktorú v roku 2022 vyhlásila mestská časť Staré Mesto za starostky Aufrichtovej, ktorej víťazný návrh pre túto zónu tiež jednoznačne odporúča znížiť počet jazdných pruhov na nábreží,“ vysvetlil.
Reakcie cyklistov a motoristov sa rôznia. Za výborný označil nápad s cyklopruhmi v centre cyklista z Petržalky, ktorý sa tiež vybral otestovať nové cyklopruhy. Podľa jeho slov sa však stretol aj s názormi, že pruhy sú zbytočne široké. „Cyklisti to určite považujú za perfektné, lebo majú priestor. Nemusia sa sústavne uhýbať doprava, doľava, či ich niečo neťukne. Dnes je doprava nebezpečná. Cyklotrás máme veľmi málo v mestských častiach. Nerád chodím preto po meste, radšej idem na hrádzu. Tam, kde to nie je frekventované,“ uviedol. Domnieva sa však, že jeden jazdný pruh motoristom nebude postačovať. „Ak dôjde k havárii, odstaví to celý pruh. Uhnúť sa nemajú kam, jedine na električkovú trať, no tam sú zase električky. Bude s tým trošku problém,“ priznal i kritiku.
Čítajte viac Za parkovanie pred vlastným domom pokuta? Čoskoro štartuje veľká chodníková novela. Praje peším, lokality pripraví o tisíce miest
70 % vozidiel tadiaľ len prechádza
Mesto pri zmene vychádzalo z dát a dopravných modelov, ktoré hovoria, že 70 % vozidiel nábrežím len prechádza a centrum nie je ich cieľovou zastávkou. Motoristom, ktorí cestu využívajú len na tranzit, odporúčajú, aby si zvolili iné trasy, napríklad na Einsteinovej ulici.
Časť kritikov označuje nové cyklopruhy na nábreží za zbytočné. Trasy pre ľudí na bicykli v tomto úseku podľa nich nechýbali a cyklisti mohli využiť nábrežie či cyklochodník na Viedenskej ceste na druhej strane Dunaja. Podľa Kratochvílovej tomu tak nie je.
„Treba povedať, že cyklotrasa neexistovala v celom úseku. V úseku medzi Mostom SNP a osobným prístavom cyklisti síce využívali promenádu, ale tam nebol dovolený pohyb cyklistov,“ uviedla. Podotkla, že promenáda je frekventované miesto pre peších. Súčasne sa na pri nej nachádza osobný prístav a mnoho pontónov, kde pristáva v sezóne množstvo lodí, ktorými prichádzajú do Bratislavy turisti. „Nebolo teda možné, aby cyklisti tento úsek nábrežia využívali. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli vybudovať segregovanú cyklotrasu,“ pokračovala.
Čo bude s pruhmi cez zimu?
Tlakom, aby sa pruhy vrátili do pôvodného stavu, sa mesto nemieni podriadiť. A to ani v zimných mesiacoch, kedy jazdí menej cyklistov a vozovky sú zradnejšie. „Keby sme boli naučení všade chodiť na bicykli ako v Kodani, nič nepoviem. Ale uvidíte, ten cyklochodník bude prázdny od októbra do apríla. A ľudia v autách budú stáť hodiny. Ráno aj poobede,“ reagovala na zmeny poslankyňa národnej rady Romana Tabák, ktorá patrí ku kritikom zmeny. Tabák kandidovala v jesenných komunálnych voľbách aj na starostku Starého Mesta. Kratochvílová tvrdí, že aj v Bratislave je stále viac cyklistov, ktorí používajú bicykel ako dopravný prostriedok aj v zimných mesiacoch.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Kollár z Cyklokoalície hovorí, že práve cyklistická infraštruktúra je kľúčom k tomu, aby sa percento cyklistov v zimných mesiacoch zvyšovalo. „Podľa údajov z automatických sčítačov jazdí v Bratislave v „najslabšom“ mesiaci v priemere zhruba 15 % cyklistov, oproti „najsilnejším“ mesiacom, čo nie je lichotivé číslo,“ vysvetlil s tým, že príkladom môže byť mesto práve Kodaň, kde celoročne využíva bicykel na dopravu do práce 75 % cyklistov. „Podobné čísla celoročného bicyklovania dosahujú aj výrazne chladnejšie podnebia, ako napríklad fínske mestá Oulu či Joensuu, vďaka kvalitnej sieti cyklotrás a dostatočnej zimnej údržbe,“ dodal a doplnil, že aj preto považuje rozhodnutie vytvoriť na Rázusovom a Vajanského nábreží cyklopruhy za pozitívne.
Za vytvorenie priebežne obojsmerne dvojprúdovej vozovky od Mosta SNP po nákupné centrum Eurovea už vznikla aj petícia. Jej iniciátori píšu, že mesto sa rozhodlo zaútočiť na vodičov, ktorí využívajú trasu na cestu do zamestnania, na nákupy a za voľným časom. „Je to ďalší krok vo vytváraní fantómových cyklotrás v Bratislave bez reálneho významu, ktoré dlhodobo používa minimum cyklistov – len pre potreby PR,“ uvádzajú.
Autobusová zastávka verzus cyklotrasa
Nové cyklopruhy sú v niektorých úsekoch dokonca zmiešané s pruhmi pre MHD. To však len v miestach, kde sa nachádzajú autobusové zastávky. Ako by sa mal cyklista zachovať, ak sa pred ním alebo za ním ocitne vozidlo MHD? Cyklista musí v takomto prípade rešpektovať autobus. Aj pri vchádzaní, aj pri vychádzaní z autobusovej zastávky má autobus prednosť.
V Bratislave však nejde o ojedinelú situáciu, kde dochádza k prelínaniu zastávky a cyklotrasy. „Takúto situáciu má Ulica 29. augusta a je aj tam, kde máme ochranné pruhy vyznačené – na Devínskej ceste alebo na Karadžičovej ulici,“ pripomenula Kratochvílová. Ak sa pozrieme na opačný prípad, kedy sa v zmiešanom pruhu stretnú cyklista a za ním pôjde autobus, tak je to MHD, kto musí cyklistu rešpektovať. Novými červenými pruhmi na nábreží hlavné mesto rozvoj cyklodopravy nekončí. „Máme pripravených viac projektov, viac plánov. Samozrejme, je to limitované dostatočným množstvom finančných prostriedkov,“ dodala námestníčka.
Čítajte viac Ekologická katastrofa: Slovenská Amazonka vyplavila tony mŕtvych rýb, z pohrebiska sa šíri hnilobný zápach
Nové cyklopruhy v centre si vyskúšala v stredu po prvýkrát aj cyklistka, ktorú denník Pravda stretol pred Univerzitou Komenského. Najčastejšie jazdí z mestskej časti Dúbravka cez park v Karlovej Vsi, kde nejazdia autá. Neskôr sa napojí na Most Lanfranconi. V Starom Meste musela jazdievať pomedzi ľudí. „Viem, aký je to problém jazdiť tak, aby to bolo bezpečné pre peších aj pre nás cyklistov. Myslím si, že je to veľmi dobrý nápad a ľudia si zvyknú – aj šoféri, aj cyklisti,“ uviedla. Ako bývalá šoférka sa však vie vcítiť do kože motoristu. Časom sa podľa nej vodiči, ktorí v centre jazdu nekončia, naučia využívať iné trasy. Myslí si, že takéto opatrenie priblíži hlavné mesto k iným svetovým metropolám.
Bratislava nateraz zaostáva a nevyskytuje sa ani v rebríčkoch miest, ktoré prajú cyklistom. Vlani dosiahlo najvyššie skóre v Global Bicycle Cities Index mesto Utrecht. Miesto si nenašla ani v Copenhagenize Index, ktorý možno podľa Kollára považovať za pomerne komplexné hodnotenie rozvoja cyklodopravy v mestách. Posledný vyšiel v roku 2019. To, že Bratislava má na čom pracovať priznáva aj Kratochvílová.