Podľa prieskumu Focusu pre reláciu Na telo televízie Markíza Pavlovi verí 38 percent opýtaných. Nedôveruje mu 54 percent z nich. Orbán má medzi Slovákmi 36-percentnú dôveru, zatiaľ čo opak uviedlo 58 percent. Na treťom mieste sa umiestnil francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorému dôveruje 35 percent opýtaných a nedôveruje 56 percent.
Za Macronom nasleduje predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová s 26-percentnou dôverou, ktorej zároveň nedôveruje 62 percent opýtaných. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina už 564. deň čelí ruskej agresii, dôveruje 26 percent respondentov. Opak uviedlo 71 percent z nich. Ruský prezident Vladimir Putin má u Slovákov 24-percentnú dôveru a 72– percentnú nedôveru.
Rovnako 72 percent opýtaných nedôveruje bývalému prezidentovi Spojených štátov amerických Donaldovi Trumpovi, dôveru mu zas prejavilo 22 percent respondentov. O dve percentá menej respondentov, čiže 20 percent, vyjadrilo dôveru súčasnému americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi. Naopak, nedôveruje mu 74 percent Slovákov.
Prieskum realizovala agentúra Focus v dňoch 9. 8. až 16. 8. 2023 na vzorke 1 009 respondentov.

Putinovi dôverujú najviac voliči Republiky, SNS a Smeru
Petrovi Pavlovi najviac dôveruje elektorát hnutia Progresívne Slovensko (PS). Naopak, najmenšiu dôveru majú voči nemu voliči hnutia Republika, dôverujú mu štyri percentá a nedôveruje mu 93 percent z nich. Voliči tohto hnutia prejavovali vysokú dôveru maďarskému prezidentovi Orbánovi, dôveruje mu 74 percent z nich. Maďarskej hlave štátu najmenej dôveruje elektorát progresívcov, ide o 9 percent z nich. Temer tri štvrtiny, 72 percent, voličov PS tiež vyjadrovalo dôveru francúzskemu prezidentovi Macronovi, ktorému najmenej dôverujú voliči Republiky, verí mu desať percent z nich.
Rovnako aj líderka EK von der Leyenová má najväčšiu dôveru medzi elektorátom PS, a to 68 percent, kým medzi voličmi hnutia Republika jej nedôveruje nik, no nedôveru jej vyjadrilo 96 percent z nich. Sto percent voličov Republiky tiež uviedlo, že nedôveruje ukrajinskému prezidentovi, ktorému najčastejšie vyjadrovali dôveru voliči PS (66 percent) a hnutia OĽaNO a priatelia (60 percent). Voliči obyčajných ľudí tiež najmenej dôverujú ruskému prezidentovi Putinovi, dôveru mu vyjadrilo päť percent z nich. Nasleduje PS, kde ruskej hlave štátu dôveruje šesť percent elektorátu.

Najväčšiu dôveru požíva ruský líder medzi voličmi hnutia Republika, dôveruje mu 60 percent z nich, a tiež u voličov Slovenskej národnej strany (SNS), kde mu dôveru vyjadrilo 47 percent. Medzi elektorátom strany Smer mu dôveruje 44 percent voličov. Bývalý americký prezident Trump má najväčšiu dôveru u voličstva Republiky (47 percent) a Smeru (39 percent). Najmenej mu dôverujú voliči strany Sloboda a Solidarita (SaS), ide o dve percentá z nich, a voličstvo OĽaNO a priatelia (osem percent). Súčasnému prezidentovi USA Bidenovi dôveruje 58 percent voličov PS, a dôveruje mu aj temer polovica voličov obyčajných ľudí (49 percent). Najmenej mu dôveruje elektorát Republiky a SNS, v prvom prípade mu dôveru vyslovilo jedno percento a v druhom päť percent.