Vzdelávaním rómskych detí v etnicky homogénnej škole v blízkosti miestnej znevýhodnenej rómskej komunity dochádza k ich diskriminácii na základe etnickej príslušnosti. Najvyšší súd zároveň potvrdil zodpovednosť žalovaného štátu zastúpeného ministerstvom školstva, ktorý podľa súdu neprijal dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a na jej odstránenie.
Poradňa informovala, že znevýhodnená rómska komunita v Muránskej Dlhej Lúke žije dlhodobo mimo hlavnej zástavby obce a je residenčne segregovaná. Pred školským rokom 2015/2016 navštevovali všetky deti (cca 80) tejto komunity čisto rómsku školu až do 4. ročníka.
Tá fungovala v priestoroch rodinného domu v centre obce. Čo sa týka druhého stupňa, v tom vo vzdelávaní už rómske deti pokračovali na iných základných školách v okolitých obciach. Školopovinné nerómske deti z obce podľa Poradne miestnu školu nenavštevovali, pretože ich rodičia už od 1. ročníka prihlasovali do iných základných škôl.
Čítajte viac Eurokomisia žaluje Slovensko za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách
„Ministerstvo školstva s cieľom vyriešiť nedostatočné kapacity budovy miestnej základnej školy sa v roku 2014 rozhodlo zo štátneho rozpočtu zafinancovať výstavbu novej modulovej budovy základnej školy. Tá vyrástla na pozemku mimo zástavby obce – v bezprostrednej blízkosti rezidenčne segregovanej rómskej komunity. V Poradni sme toto riešenie považovali za nesystémové a prehlbujúce existujúcu segregáciu rómskych detí z obce," vysvetlil Štefan Ivanco z Poradne.
Mimovládna organizácia je toho názoru, že vzdelávanie v etnicky segregovanej škole nedokáže zabezpečiť rómskym deťom rovný prístup k vzdelaniu. Za riešenie považuje využitie voľných školských kapacít na okolitých školách v regióne a zabezpečiť na nich inklúziu rómskych detí z obce.
To by malo podľa Poradne zamedziť ich diskriminácii, keďže by sa umožnilo ich vzdelávanie spolu s deťmi z majority od 1. ročníka. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR výstavba modulovej školy v blízkosti miestnej rómskej komunity predstavuje neprimeraný a nevhodný prostriedok, ktorý znevýhodňuje rómske deti tak, že ich de facto segreguje.
„Nebol významný fakt, že pôvodné priestory školy situovanej v rodinnom dome boli nedostačujúce, ani tá skutočnosť, že rodič má zákonné právo vybrať školu aj mimo určeného školského obvodu pre svoje dieťa," tvrdí Poradňa. Najvyšší súd zároveň skonštatoval, že štát musí prijať účinné opatrenia, aby segregácii zabránil, a nie sa iba nečinne prizerať a odvolávať sa na strohú a zle interpretovanú dikciu zákona.
„Poradňa v konaní žiadala, aby súd zaviazal žalovaný štát prostredníctvom ministerstva školstva vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku tzv. desegregačný plán, a teda na základe analýzy situácie navrhnúť určité opatrenia, ktoré danú diskrimináciu odstránia a zabránia jej vzniku do budúcnosti.
Následne by mali byť žalovaní povinní do troch rokov tento plán zrealizovať," informovala organizácia. Najvyšší súd sa však rozhodol v tejto časti vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie, ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť. Podľa advokátky zastupujúcej Poradňu v súdnom spore Vandy Durbákovej opäť najvyšší súd potvrdil, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej kontajnerovej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu.
