V polovici mája moc od koalície prebrala úradnícka vláda, ktorá však nemala šancu presadiť zásadné riešenia cez parlament, a preto za úlohu dostala dokončiť to, čo už bolo rozbehnuté. Ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová hneď po nástupe do funkcie mala na starosti spustenie implementácie súdnej mapy.
„Aj napriek obrovskému počtu zmien, vzhľadom na reformu, prebehla implementácia dobre aj vďaka obrovskému nasadeniu vedeniu a zamestnancov súdov,” zhodnotila pre Pravdu šéfka rezortu. Za hlavný pozitívny výsledok uplynulého volebného obdobia označila spustenie spomínanej súdnej reformy. „Teraz je dôležité, aby sa napĺňala v praxi a pokračovalo sa v jej realizácii,” uviedla ministerka.
Odkaz odborníkov
Zvrátiť výsledky súdnej reformy podľa Dubovcovej môže zlá situácia so zamestnancami súdov, ktorá si vyžaduje okamžitú stabilizáciu. Preto si myslí, že jej nástupca by mal tento problém vyriešiť ako prvý. Podľa ministerky je najhoršia situácia vo väčších mestách, kde je vysoká fluktuácia zamestnancov súdov.
„Sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí robia v systéme za veľmi nízke mzdy, čo znamená, že veľmi rýchlo odchádzajú po tom, čo sa dozvedia o nejakých lepších možnostiach,” vysvetľuje podstatu problému Dubovcová. Sudcov je nedostatok a obsadenie voľného sudcovského miesta dlho trvá, pokračuje Dubovcová s tým, že toto je vec, ktorá bude na stole a ktorú bude musieť štát vyriešiť.
Podľa odborníkov nadácií Via Iuris a Zastavme korupciu nie menej dôležitou úlohou novej vlády a parlamentu bude zmena sporného paragrafu 363. „Navrhujeme spresniť legislatívnu úpravu ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby bolo jeho používanie transparentnejšie, predvídateľnejšie a zároveň aby bola zachovaná mimoriadnosť tohto opravného prostriedku,” odporúčajú mimovládky. Úprava by mala byť čo najkonkrétnejšia, nemala by obsahovať neurčité pojmy, ktoré by naďalej poskytovali širokú mieru voľnej úvahy.
Čítajte viac Žilinka odmietol dať Čaputovej rozhodnutia podľa paragrafu 363. Hlava štátu sa obracia na Ústavný súd
Ďalej by sa politici mali zamerať na reformu prokuratúry, naznačujú autori analýzy. „Prokuratúra je jednou z kľúčových inštitúcií právneho štátu a doteraz nebola prijatá žiadna komplexnejšia reforma smerujúca k zvýšeniu transparentnosti a kvality jej fungovania, ktorá by prispela k zvýšeniu dôvery verejnosti k jej činnosti a výsledkom,“ tvrdí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. Podľa Zuzany Petkovej z Nadácie Zastavme korupciu je prokuratúra kľúčová, pokiaľ ide o úspešnú koncovku pri odhaľovaní veľkých korupčných káuz a dôveru verejnosti v spravodlivé vyšetrovanie.
Mimovládky tiež označili za problémový spôsob, akým sa v posledných rokoch prijímajú zákony. „Legislatívny proces poslanci často obchádzajú až zneužívajú. Počas aktuálneho volebného obdobia bolo mimoriadne nadužívané skrátené legislatívne konanie,” konštatujú vo svojom stanovisku. Zo štatistík Národnej rady SR totiž vyplýva, že za končiace sa volebné obdobie prešiel skráteným procesom schvaľovania každý piaty legislatívny návrh. To je dosiaľ najvyšší podiel zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní v histórii Slovenskej republiky, upozornili nadácie.
Kandidujúce strany preto vyzvali na rešpektovanie základných princípov legislatívneho procesu. Za dôležité označili aj to, aby verejnosť mala možnosť zapojiť sa do legislatívneho procesu aj v prípade poslaneckých návrhov zákonov. „Navrhujeme tiež sprísnenie legislatívneho procesu v prípade novelizácie ústavy,” uzavreli nadácie.
Stranícke plány
Denník Pravda oslovil politické strany kandidujúce vo voľbách s otázkami o ich prioritách v oblasti spravodlivosti, ako aj o opatreniach, ktoré by chceli presadiť ako prvé. V rámci ankety sme zaslali rovnaké otázky deviatim politickým subjektom, ktoré podľa prieskumov majú sympatie viac ako dvoch percent voličov. Tri z nich – Smer-SD, Sme rodina a Republika – v stanovenom čase neodpovedali na naše otázky. Odpovede ďalších strán si môžete vyklikať nižšie.