Najväčších skokanov do parlamentu dostali Matovič a Danko. V SNS profitovali hviezdy dezinfoscény

Kandidovať z posledných miest kandidátky už nie je beznádejné. Ako svedčia výsledky volieb do Národnej rady, pokiaľ si zvolíte správnu stranu, môže to byť aj výhoda. Matovičov dnes už legendárny trik s "prekrúžkovaním sa" z posledného miesta tentoraz využilo viacero strán. Na koniec kandidačných listín umiestnili napríklad známe osobnosti, ktoré vedeli vyvážiť horšiu pozíciu popularitou u voličov. Niekoľkým to aj pomohlo. Prekvapili aj politici, ktorí sa napriek bohatej kariére vo fachu uchádzali o mandát z tých najhorších pozícií a dokázali poskočiť aj o sto pozícií hore.

03.10.2023 06:00
Andrej Danko, SNS, volebná noc Foto: ,
Andrej Danko prichádza počas volebnej noci do centrály strany
debata (147)
Matovič: Teraz sa ukáže či je Pellegrini demokrat
Video
Zdroj: TV Pravda

Obsadiť posledné miesta na kandidátke bolo pre strany roky len formalitou. Trend zmenil dnešný líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, keď pri svojej prvej kandidatúre do parlamentu v roku 2010 figuroval na 150. mieste strany SaS. Spolu s ďalšími neskoršími členmi OĽaNO Jozefom Viskupičom, Martinom Feckom a Erikou Jurinovou sa zaradili na úplný koniec zoznamu. Všetci štyria sa do parlamentu úspešne prekrúžkovali.

Líder OĽaNO odvtedy do volieb kandiduje výlučne z posledného miesta a za posledných 13 rokov medzi zvolenými nechýbal ani raz. Matovičov recept na úspech pomaly začali kopírovať aj ďalší politici: vo voľbách v roku 2020 trik so zaradením známych tvárí na 150. miesto využilo až šesť strán. Ale nie každému sa podarí to, čo sa podarilo Igorovi Matovičovi.

Prestížna dolná desiatka

V prípade hnutia OĽaNO sa dá povedať, že je celkovo výhodnejšie kandidovať z posledných miest. Šanca získať mandát do parlamentu je tak omnoho väčšia, naznačujú výsledky hnutia z posledných dvoje volieb. Pred tromi rokmi sa takto do parlamentu dostali mnohí významní aktéri uplynulého volebného obdobia. Matovič sa prekrúžkoval z tradičného 150. miesta, spoluzakladateľ OĽaNO Martin Fecko zo 149., podpredseda NR SR Gábor Grendel kandidoval zo 148. miesta, bývalý minister životného prostredia Ján Budaj zo 147. priečky.

Expremiér a dnes líder Demokratov Eduard Heger bol v roku 2020 zvolený zo 142. miesta, na kandidátke OĽaNO s ním susedil niekdajší minister zdravotníctva Marek Krajčí a spojenec Anny Záborskej z Kresťanskej únie (KÚ) Richard Vašečka.

Hoci OĽaNO za uplynulé tri roky zažilo masívny odchod členov a kandidátka hnutia prešla vyznanými premenami, v tohtoročných voľbách boli znovu úspešnejší kandidáti z posledných priečok listiny. Kým z prvej desiatky OĽaNO sa do parlamentu dostali iba traja, z tej poslednej je ich až šesť.

Kto získal najviac preferenčných krúžkov?

Top 10 politikov s najväčším ziskom preferenčných voličských hlasov v predčasných parlamentných voľbách 2023.

Fotogaléria
Richard Raši získal dokopy 141 234 krúžkov.
Erik Kaliňák (v popredí) získal vo voľbách 2023...
+7Denisa Saková získala vo voľbách 2023 dokopy...

Z čela kandidátky totiž bola zvolená Erika Jurinová a dvaja bývali ministri Matovičovej vlády – Marek Krajčí a Roman Mikulec. Z posledných miest do parlamentu poskočili okrem lídra OĽaNO aj šéfka Za ľudí Veronika Remišová či predsedníčka KÚ Anna Záborská, ako aj jej stranícky kolega Vašečka. Úspešní tiež boli Gábor Grendel, ktorý znovu do volieb išiel na predposlednej priečke, a číslo 146 kandidátky Ľubomír Galko.

Experti oslovení denníkom Pravda vysvetlili, že umiestnenie na chvoste zoznamu kandidátov má určitú výhodu, lebo napríklad sa takto ľahšie púta pozornosť voličov. „Poslední sú jednoducho dohľadateľní aj zapamätateľní,” poznamenala politologička Silvia Hudáčková. Pri OĽaNO je to špecifické, pretože veľa voličov automaticky otáča kandidátku na druhú stranu, aby mohli nájsť Igora Matoviča, a s ním sa potom zvezú aj známejšie mená, ktoré sa nachádzajú v jeho blízkosti, ozrejmil politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.

Pomohlo to aj SNS

Záver kandidátky sa obyčajne využíva ako priestor pre politikov, ktorí sú niečím špeciálni. Napríklad kandidujú za určitú stranu prvý raz, sú prekvapením alebo divokou kartou, hovorí politologička Hudáčková. Matovičovu stratégiu v týchto voľbách prebrali mnohé ďalšie strany a pre niektorých bola aj úspešná. „Zo 150. miesta sa podarilo dostať do parlamentu aj kresťanskému demokratovi Alojzovi Hlinovi z kandidátky liberálov a aj nezávislému kandidátovi Františkovi Majerskému na kandidátke KDH,” uvádza príklady politológ Štefančík.

Veľmi dobre si počínali aj kandidáti z kandidátky SNS, dokonca až tak, že vytlačili aj ostatných členov národniarov, skonštatoval odborník. Z posledných miest SNS totiž do parlamentu preskočili aj starosta Očovej Rudolf Huliak, generál vo výslužbe Ivan Ševčík, či bývalá členka Sme rodina Martina Šimkovičová.

koláž, kollár, čimeška, fico, danko, heger Čítajte viac Toto sú víťazi a porazení. Ako sa zmení parlament? SNS má divoký klub, Smer stálice. Vypadol Kollár, Klus aj Gyimesi

Hoci nejde o osobnosti, ktoré by široká verejnosť až tak dobre poznala, dokázali nazbierať úctyhodný počet hlasov. Ľupták napríklad v počte získaných krúžkov predbehol skúsenú poslankyňu Annu Záborskú, Huliak zas získal o 15-tisíc hlasov viac než pätka kandidátky Hlasu Tomáš Drucker. Vo voľbách im malo pomôcť hlavne to, že sú známymi aktérmi dezinfoscény. Exčlenka Sme rodina Šimkovičová začínala kariéru ako televízna moderátorka športu, no v posledných rokoch sa viac zviditeľnila ako tvár dezinformačnej on-line televízie Slovan.

Starosta Očovej Huliak na jar čelil kritike za šírenie hoaxov a dezinformácií o zonácii národných parkov. Aktívne sa tiež vyjadroval k téme regulácie medveďov, ktorá sa stala jedným z ťahov volebnej kampane. Napríklad prirovnával medvede k biologickej zbrani určenej na likvidáciu vidieka. Generál Ševčík počas kampane ťažil z inej predvolebnej témy, nelegálnych migrantov, tvrdil napríklad, že ide o riadenú inváziu. “Mimovládky lovili migrantov vo výsostných vodách Líbye a vozili ich do Európy,“ vyjadroval sa pre bulvárny portál eReport.

Skokani

Volebné výsledky zaznamenali dokopy až 26 skokanov, ktorí sa dokázali prekrúžkovať do parlamentu takpovediac „spod čiary“. Mnohí však zbierali vysoké počty voličských preferenčných bodov aj v rámci svojich vyšších priečok. Politológ Štefančík vysvetľuje, že strany spravidla postupujú pri zoradení kandidátky hierarchicky, teda posúvajú politikov podľa významu zhora nadol.

Takýto postup je síce logický, ale zväčšuje aj konkurenciu vnútri strany. „Väčšina voličov a voličiek, ktorí prednostný hlas využijú, čo sú viac ako štyri pätiny voličov, krúžkujú kandidátov a kandidátky na začiatku kandidačnej listiny,“ upozornila Hudáčková. Kandidát zo strednej priečky totiž musí viac zapracovať na vlastnej propagácii, aby sa zviditeľnil a presvedčil čo najviac voličov.

Keď si však pozrieme rebríček top desať poslancov podľa celkového zisku preferenčných hlasov, nájdeme tam hlavne najsilnejšie strany vo voľbách. Najviac krúžkov zo všetkých kandidátov získal šéf Smeru Robert Fico, vyše 531-tisíc krúžkov. Na druhom mieste sa umiestnil líder Hlasu Peter Pellegrini s takmer 338-tisíc krúžkami, tretí bol jednotka PS Michal Šimečka so ziskom vyše 303-tisíc krúžkov.

© Autorské práva vyhradené

147 debata chyba
Viac na túto tému: #SNS #OĽaNO #parlamentné voľby 2023