V minulom volebnom období sa do parlamentu dostalo šesť strán. Z nich dostali v predčasných voľbách oficiálne zelenú len tri – OĽaNO, SaS a Smer, nepriamo sa na chrbtoch iných do parlamentu dostala aj strana Za ľudí a ĽS NS. Tento rok bude v parlamente 33 žien, čo je o jednu viac ako v minulom volebnom období rok. Až 16 z nich je v klube PS. Vo viacerých stranách sa premiešalo poradie kvôli preferenčným krúžkom. Kto bude v parlamentu noví a koho už roky poznáme?
Stálice v Smere
Smer bude mať toto volebné obdobie v porovnaní s minulým oficiálne o štyroch poslancov viac, neoficiálne po odchode „Pellegriniho jedenástky“ z klubu v roku 2020 o 15 poslancov viac. S najväčším poslaneckým klubom sa stal jednoznačným víťazom volieb.
Čítajte viac Možné sú štyri povolebné scenáre. Smer čaká na Čaputovú, Pellegrini si necháva otvorené zadné dvierka. PS musí dať štedrú ponuku
„Smer sa dokázal vrátiť z ôsmich percent v prieskumoch na víťaza volieb, päťkrát vyhral parlamentné voľby a je najúspešnejšou politickou stranou v moderných dejinách Slovenska po roku 1993,“ skonštatoval politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner. V tomto volebnom období Smer ako najsilnejšia strana získal 42 mandátov, poradie zamiešali prednostné hlasy a zamiešajú ho aj následné obsadenie ľudí na posty šéfov rezortov či štátnych tajomníkov. Väčšina poslancov je však verejnosti dobre známa z minulých období či iných funkcií.
Do parlamentu sa po prestávke vracia exminister vnútra a šéf volebnej kampane Robert Kaliňák, člen predsedníctva Ján Kvorka či Igor Choma, bývalý žilinský župan. Medzi nováčikov v parlamente patria zástupcovia mladšej generácie ako je Erik Kaliňák, ktorému sa minulé volebné obdobie nepodarilo prekrúžkovať zo 150. miesta, či Igor Melicher, ktorý vyrábal videá na sociálne siete. Za Smer bude v poslaneckých laviciach sedieť zrejme aj doterajší hovorca Smeru a bývalý kandidát na bratislavského župana Ján Mažgút.
Smer podporí aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý je obvinený vo viacerých korupčných prípadoch. Fica budú aj naďalej podporovať dlhoroční verní poslanci Jana Vaľová, Dušan Galis, Ján Richter, Dušan Jarjabek, ale aj Ľubomír Vážny a ďalší. Miesto jednej budú mať v Smere tri ženy – okrem Jany Vaľovej je to Zuzana Matejičková a Marcela Čavojová.
Úspešná „Pelleho jedenástka“
Napriek tomu, že Hlas skončil na treťom mieste, ide podľa politológa o druhú najúspešnejšiu stranu. Nielen preto, že je historicky prvou novou stranou s tak vysokým výsledkom, ale aj preto, že líder strany Peter Pellegrini bude mať pri vzniku novej koalície kľúčové slovo a bude „najdrahšou nevestou“. „Bez Hlasu sa nedá zostaviť koalícia,“ hodnotí Cirner.
Keď sa Pellegrini rozhodol založiť svoju stranu, vzal so sebou jedenástich poslancov Smeru a každý jeden z nich sa dokázal prekrúžkovať do parlamentu vrátane Denisy Sakovej, Petra Kmeca, Erika Tomáša či Richarda Rašiho.
Líder Hlasu Peter Pellegrini predstavil kandidátku strany a prvých 40 mien.
Okrem toho do parlamentných lavíc zasadne aj Pellegriniho bratranec Lukáš, ktorý sa prekúžkoval zo 150. miestra, súčasný nitriansky župan Branislav Becík, ktorého zrejme nahradí niekto iný, ale aj predseda mládežníckej organizácie Michal Bartek, bývalý šéf ZMOS-u Michal Kaliňák či bývalý futbalista Dušan Tittel. Okrem toho aj bývalých členov dnes už zaniknutnej Dobrej voľby Luciu Kurilovskú, Tomáša Druckera či Zuzanu Dolinkovu.
Čítajte viac Kto si sadne do parlamentu? Pozrite si zoznam 150 zvolených poslancov
Noví poslanci za PS
PS skončilo vo voľbách na druhom mieste a keďže má o niečo menší koaličný potenciál, je treťou najúspešnejšou stranou. „Má výborný výsledok a ak skončí v opozícii, jeho chvíľa ešte môže prísť,“ zhodnotil Cirner. Do parlamentu privedie 31 nováčikov a jedného exposlanca Za ľudí Tomáša Valášeka. Líder PS Michal Šimečka sa vzdá miesta europoslanca a do parlamentných lavíc zasadne až 16 žien, čo je najviac. Druhú, rovnakú, polovicu tvoria muži. Medzi zvolenými poslancami sú aj dvaja bývalí predsedovia – Michal Truban a Irena Bihariová, či bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý sa z 15. miesta prekrúžkoval na štvrté.
Zo známejších mien budú v klube PS aj bývalý štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Ján Hargaš, ale aj exposlankyňa za #Sieť a viceprimátorka Bratislavy Simona Petrík. Dostatok voličov presvedčila aj advokátka Lucia Plaváková.
OĽaNO a priatelia a SaS
Štvrtým najpočetnejším klubom je koalícia OĽaNO a priatelia, aj keď patrí podľa politológa k porazených „Je v parlamente, ale nikoho nezaujíma,“ myslí si politológ. V minulých voľbách získali v parlamente 53 mandátov, čo je o jedenásť viac ako vtedy získal Smer. Najviac krúžkov okolo 180-tisíc, získal Igor Matovič, volebná líderka Erika Jurinová okolo 70-tisíc, čo nie je ani polovica. Zdá sa teda, že test národa ukázal, že voliči chcú Matoviča a Jurinová sa zrejme postu žilinskej županky nevzdá.
Do parlamentu sa dostal aj Jozef Viskupič, predseda Trnavského kraja, ktorý je skôr lákadlom na hlasy a poslancom sa nestane. Patrí však ku krídlu Jurinovej a aj keď je bratrancom Matoviča, nevidel sa sním roky a zvažuje aj odchod z hnutia.
Matovičovi sa podarilo presvedčiť rómsku komunitu, čoho výsledkom sú štyria zástupcovia rómskeho pôvodu, vrátane Viliama Tankóa či Petra Polláka mladšieho. V poslaneckých laviciach bude mať opäť svoje zastúpenie aj Kresťanská únia – prekrúžkovali sa znova Anna Záborská či Richard Vašečka. V parlamente bude opäť sedieť aj bývalý saskár a minister obrany za vlády Ivety Radičovej Ľubomír Galko. V poslaneckých laviciach bude za OĽaNO sedieť aj Veronika Remišová.
Foto: TASR, Lukáš Grinaj
Stále je oficiálne šéfkou strany Za ľudí, ktorá sa však počas jej pôsobenia takmer rozpadla a väčšia časť jej poslaneckého klubu prešla k SaS. K väčšiemu prekvapeniu preto neprišlo ani v SaS. Okrem exčlenov Za ľudí ako je Mária Kolíková, Vladimíra Marcinková či Vladimír Ledecký sa vracajú aj stálice vrátane šéfa liberálov Richarda Sulík, Jany Bittó Cigánikovej, Ondreja Dostála či Mariana Viskupiča.
Prekvapením je vypadnutie jednej z najstarších členiek Anny Zemanovej, ktorá by však mohla nahradiť bratislavského župana Juraja Drobu, ktorý za SaS kandiduje podobne ako Jozef Viskupič – ako lákadlo. Nováčikom je Tomáš Szalay, hlavný lekár bratislavského kraja a organizátor očkovania proti covidu v Bratislave a do politiky sa znova vracia aj bývalý šéf KDH Alojz Hlina.
KDH bude v parlamente po dvoch volebných obdobiach
Novým klubom bude po dvoch volebných obdobiach aj KDH, ktorého výsledok bol pre prekvapením pre verejnosť, ale aj samotné hnutie, ktoré v centrále oslavovalo tancom. V parlamente bude sedieť 12 zástupcov hnutia vrátane lídra KDH Milana Majerského, u ktorého zatiaľ nie je jasné, či zasadne do poslaneckých lavíc, ale aj František Mikloško, ktorí sa do KDH vrátil, či bývalý minister školstva Ján Horecký.
Za KDH úspešne kandidoval aj Branislav Škripek, ktorý začínal v OĽaNO ako člen Kresťanskej únie. No a kresťanských demokratov bude reprezentovať aj šéf záchranárov František Majerský, ale aj bývalá primátorka Prešova Andrea Turčanová, ktorej syn minulý rok v službe zastrelil svojho kolegu. Bol vo väzbe a neskôr ho hospitalizovali na psychiatrii, zatiaľ sa čaká, či prebehne súd.
Divoký klub SNS
Prekvapením je aj klub SNS, ktorý má vlastne len jedného čistokrvného straníka a zástupcu „národniarov“ – samotného lídra strany Andreja Danka. Ostatných deväť poslancov tvoria hviezdy dezinfoscény ako Martina Šimkovičová a Peter Kotlár, ktorí pôsobia v konšpiračnej televízii Slovan či Roman Michelko (bývalý člen Vlasti), šíritelia konšpirácií ako bývalý generál a blízky priateľ expolicajného prezidenta Milana Lučanského Ivan Ševčík.
Ďalej šéf Národnej koalície Rudolf Huliak, ktorý hovorí o medveďoch ako o biologickej zbrani na vyľudnenie vidieka a o LGBTI+ komunite hovoril ako o „postihnutých ľuďoch“, traja bývalí kotlebovci Tomáš Taraba, Štefan a Filip Kuffovci (toho času obžalovaní), ale aj agitátor za SNS Pavel Ľupták. Danko bude mať čo robiť, aby udržal tento klub pokope.
Podľa politológa zrejme nejde o návrat SNS, ale o výťah pre osobnosti „dezinfoscény a pronárodne, konzervatívne a prorusky orientované osobnosti“. „Danko to bude mať ťažké, aby ich udržal pod kontrolou a rastie mu silná konkurencia v podobe pána Tarabu, ktorý bol na tom preferečne takmer rovnako ako pán Danko,“ zhodnotil Cirner.
Už teraz vidno, že Taraba rečnícky svojho „šéfa prerastá“ a skôr či neskôr mu hrozí, že ho odstrčí na druhú koľaj. Aj potenciálne nestabilný klub SNS je dôvodom, pre ktorý Hlas zvažuje alternatívu inej koalície.
Do parlamentu sa nevráti Kollár, Pčolinský, Martin Klus ani Uhrík či Mazurek
Volebný prepadák zaznamenali najmä hnutie Sme rodina a Republika. Po dvoch volebných obdobiach sa do parlamentu nevráti bývalý predseda parlamentu Boris Kollár ani jeho dvojka Peter Pčolinský či Milan Krajniak alebo Petra Krištúdková.
Čítajte viac Sme rodina: Kollár priznal porážku. Krajniak: Výsledok je horší ako sme čakali
Osudným sa rozhodnutie prestúpiť do Sme rodina stalo Martinovi Klusovi. Ten kvôli tlaku na predčasné voľby vystúpil zo Sasky a prekvapivo sa dohodol s Kollárom. Klus sa dostal do sporu so Sulíkom aj kvôli jeho nominácii do Európskeho dvora audítorov.
Proti jeho nominácii hlasovalo 20 členov výboru európskeho parlamentu, traja sa zdržali, za nebol nikto. Za svojím neúspechom videl Klus lídra SaS Richarda Sulíka, ktorý vraj ovplyvnil europoslancov, aby ho nepodporili, listom, ktorý im zaslal. Okrem toho nedostane Kollár ani príspevok od štátu. Poriadok v štáte neurobí ani Republika, a to napriek tomu, že prieskumy jej dlhodobo zaisťovali stabilné štvrté miesto v parlamente a viacerí analytici hovorili o istom mieste v parlamente. Na vstup do parlamentu im chýbalo štvrť percenta hlasov.
Voličov nepresvedčila ani snaha prezentovať sa ako antifašistická strana, čím sa Republika snažila zvýšiť si svoj koaličný potenciál na možné vládnutie so Smerom. O miesto v parlamente prišli exkotlebovci vrátane Milana Uhríka, bývalej pravej ruky Mariana Kotlebu, ktorý bude aj naďalej pôsobiť ako europoslanec, ale ani Milan Mazurek.
Ten už raz parlament opustil, keď ho súd uznal vinným za rasistické reči o Rómoch v Rádiu Frontinus. Stal sa tak prvým poslancom, ktorý prišiel o mandát. V minulých voľbách sa prekrúžkoval do parlamentu zo 150. miesta, na čo mu stačilo 66-tisíc prednostných hlasov, tentokrát získal o dvetisíc hlasov menej.
Mimo parlamentu ostane aj bývalý ochrankár bývalého bosa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka, známy aj pod prezývkou „Černákov vojak“ Miroslav Suja. Ten sa stal členom protifašistického zväzu, voči čomu sa časť členov ohradila. Suja s Uhríkom čelili aj kauze z minulosti.
Uhrík bol členom SDKÚ a Suja kandidoval za Most-Híd, čo potvrdil aj súčasný líder Maďarského fóra a bývalý okresný predseda Mostu-Híd v Banskej Bystrici Zsolt Simon, ktorý sa s ním v tom čase rozprával. Za Republiku kandidoval aj bývalý člen SNS Rafael Rafaj. Republika vidí za neúspechom aj to, že viacero ich voličov povysávala strana Smer.
V parlamente neuvidíme ani exposlanca OĽaNO Györgya Gyimesiho, ktorí kandidoval za maďarskú Alianciu, tá si verila na päťpercentnú hranicu a líder Krisztián Forró si neúspech nepripúšťal. Napriek tomu, že sa do parlamentu nedostali, dosiahli vysoký výsledok a podarilo sa im zmobilizovať časť voličov ako nová strana zastupujúca maďarskú menšinu. Aliancia je spolu s Republikou jedinou stranou pod hranicou piatich percent, ktorá získa príspevok od štátu.
Sklamaní a bez štátneho príspevku
Do parlamentu sa nedostali ani Demokrati. Bývalý premiér Eduard Heger pohorel a sám priznal, že je sklamaný. Heger sa do parlamentu nedostane prvýkrát od roku 2016, keď sa na kandidátke OĽaNO prekrúžkoval do parlamentu. Po volebnom úspechu hnutia v roku 2020 sa stal členom vlády Igora Matoviča ako minister financií a zároveň podpredsedom vlády.
Mnohí im vyčítali to, že nedokázali spojiť menšie strany a vytvoriť veľký pravicový blok. V parlamente tak neuvidíme ani volebnú líderku Andreu Letanovskú, ktorá v minulých voľbách pôsobila chvíľu ako poslankyňa Za ľudí, podobne ako Juraj Šeliga či Jana Žitňanská. S Demokratmi kandidovali aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová so svojím Jablkom, voličom sa ospravedlnila.
Predčasné voľby znamenajú definitívny koniec aj pre Ľudovú stranu Naše Slovensko. Ich preferencie začali klesať po odchode časti nespokojných poslancov na čele s Uhríkom. Z parlamentu tak po dvoch volebných obdobiach definitívne vypadla krajná pravica vrátana Republiky a členov ĽS NS ako Anrej Medvecký, Martin Beluský, Kotlebova matka Eleonóra či bývalý predseda Matice slovenskej Marián Tkáč.
Voličov nezaujal ani projekt bývalého dvojnásobného premiéra Mikuláša Dzurindu Modrí, Most-Híd, ktorý vznikol po neúspešných rokovaniach so stranou Spolu, s Hegerom, KDH či Zsoltom Simonom. Dzurinda mal byť pôvodne zjednotiteľom pravice. Plán veľkého spájania však pohorel na veľkých egách lídrov. Nevedeli sa spojiť a vo voľbách sa nechceli ani vzdať. Teraz nie sú v parlamente a nedostanú ani štátny príspevok.
Do parlamentu sa nedostalo ani spomínané zoskupenie Maďarské fórum, ktorého členmi boli i maďarskí politici. Simon spojil päť strán – ODS a ďalšie malé strany, získal len 0,11 percenta, teda necelých 3500 hlasov. O desatinu menej ako Dzurinda. Na kandidátke strany bol aj generál vo výslužbe Pavel Macko či politici, ktorí v roku 2019 odišli zo SaS – Natália Blahová či Jozef Rajtár.