„Je to veľmi jednoduché. Ten zákon hovorí, že pokiaľ pôsobia mimovládne organizácie na území Slovenskej republiky a sú financované zo zahraničia, musia mať označenie zahraničný agent,“ vysvetlil predseda Smeru.
Fico zrejme takto hovorí o americkom zákone Foreign Agents Registration Act (FARA), v preklade do slovenčiny zákon o registrácii zahraničných agentov. Ten vznikol tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny a mal za úlohu postihovať nacistických či komunistických aktérov, diverzantov a agitátorov, ktorí na území Spojených štátov amerických (USA) šírili propagandu. Po 80 rokoch od jeho vzniku však má zákon dnes už iný cieľ a neslúži ako nástroj na trestanie.
FARA ukladá rôznym organizáciám, ktoré sa venujú politickým alebo lobistickým aktivitám na americkom území, povinnosť zapísať sa do špeciálneho registra. Zákon však nie je zameraný na neziskové a mimovládne organizácie – v registri sa môžu ocitnúť aj komerčné firmy či fyzické osoby.
Zapísať sa musia najmä subjekty, ktoré zastupujú vlády či záujmy iných štátov na území USA a pôsobia v americkej politike. Americké úrady musia informovať o svojich aktivitách a zdrojoch financovania, no povinnosť vždy sa preukazovať statusom „zahraničný agent” americký zákon takýmto organizáciám neukladá. Zároveň FARA nevyžaduje registráciu len na základe toho, že nejaká mimovládna organizácia získala finančné zdroje zo zahraničia.
Fico sa inšpiruje inde
Faktom je, že tento model na Slovensku už funguje a schválený bol ešte za vlády Petra Pellegriniho (Hlas). Od roku 2021 ministerstvo vnútra vedie register mimovládnych neziskových organizácií, ktorý obsahuje zoznam všetkých neziskoviek, ako aj občianskych združení a nadácií pôsobiacich na Slovensku. Na webovej stránke registra je možné zistiť napríklad dátum, kedy organizácia vznikla, kde sídli aj kto je jej zakladateľ. Dnes je v ňom zapísaných celkom 75 867 právnických osôb.
Drvivá väčšina z nich, takmer 70-tisíc, sú organizácie s medzinárodným prvkom. Teda združenia a nadácie, ktoré na území Slovenska zastupujú zahraničné organizácie alebo sú zriadené cudzincami. Ide napríklad o pobočku medzinárodnej spoločnosti Mensa združujúcej ľudí s vysokým IQ, Vietnamskú komunitu na Slovensku či Slovenský výbor pre UNICEF.
Všetky totiž pôsobia s podporou zo zahraničia a v budúcnosti by mohli dostať nálepku zahraničného agenta. Pre zápis do registra mali dostať povolenie ministerstva vnútra a štátu poskytnúť podrobné údaje o vedení a zástupcoch, ako aj o predmete svojej budúcej činnosti. V registri sa zverejňuje aj štatút, ktorý často obsahuje zdroje financovania zahraničného subjektu.
V skratke to znamená, že americký model evidencie mimovládok s väzbami na zahraničie u nás už niekoľko rokov funguje. Fico však chce presadiť prísnejší drobnohľad a tvrdšie pravidlá. Detaily toho, ako sa má legislatíva v skutočnosti zmeniť, nie sú známe. Mimovládne organizácie sa nespomínajú v predvolebnom programe strany, o možných zmenách sa dá usúdiť len z mediálnych vyhlásení nového predsedu vlády.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Vo videu zverejnenom pred mesiacom Fico vysvetľoval na príklade slovenskej pobočky medzinárodnej organizácie Transparency International (TIS), prečo s „mimovládkami tohto druhu treba na Slovensku urobiť poriadok”.
„Po prvé, prijmeme všetky opatrenia, aby mimovládne organizácie politického typu ako TIS nedostali ani cent od štátu. Po druhé, dôsledne skopírujeme americký zákon o registri zahraničných agentov a každá takáto organizácia, ktorá má financovanie zo zahraničia, bude musieť pri každom svojom vyhlásení, pri každej svojej aktivite na území Slovenska uvádzať, že je zahraničný agent,” uviedol Fico.
FARA takúto povinnosť neukladá. Vízia lídra Smeru sa skôr zhoduje so znením ruskej legislatívy o zahraničných agentoch, poukázala nim kritizovaná TIS. „Viac ako spomínanými Spojenými štátmi sa jeho pohľad na občiansku spoločnosť očividne inšpiruje Ruskom. S podobnými výpadmi voči občianskej spoločnosti sa len nedávno vyrovnávalo Gruzínsko, kde vláda po masívnom odpore od svojich plánov napokon ustúpila. Sme presvedčení, že na Slovensku ako v členskej krajine EÚ je takýto prístup vytvárania nepriateľa z občianskej spoločnosti zo strany politikov neakceptovateľný,” uviedla organizácia.
Nástroj proti kritike
V Rusku legislatívu o agentoch financovaných zo zahraničia presadzovali pred 11 rokmi a tiež s poukázaním na skúsenosti z USA. Prijatý zákon však bol oveľa prísnejší. Zahraničným agentom okrem povinnosti preukazovať sa nálepkou ukladal aj povinnosť pravidelne predkladať podrobné výkazy o financovaní a výdavkoch, ako aj revízne správy. Okrem toho zavádzal pre takéto mimovládky viacero zákazov. Napríklad, že zahraniční agenti v Rusku nesmú vykonávať vzdelávaciu činnosť medzi neplnoletými, vyučovať v štátnych školách a univerzitách, organizovať verejné podujatia, vykonávať vojenskú službu, uchádzať sa o štátne zákazky či byť členmi volebných komisií. Zoznam povinností a zákazov každým rokom pribúdal a pravidlá sa sprísňovali.
V súčasnosti napríklad zákon umožňuje uznať za zahraničného agenta aj fyzické osoby vrátane blogerov, novinárov a používateľov sociálnych sietí. Na to stačí, aby ruské ministerstvo justície označilo pôsobenie jednotlivca za politické aktivity.
Foto: Profimedia
Zákon dlhodobo čelí kritike za nejasne znenie. Napríklad dodnes neobsahuje ani definíciu toho, čo sa dá považovať za financovanie zo zahraničia. Tým mohla byť ktorákoľvek platba z iného štátu, aj keď ju na účet organizácie poslal ruský občan z účtu v zahraničnej banke. Napríklad nadácia opozičného politika Alexeja Navaľného bola uznaná za zahraničného agenta po tom, čo dostala niekoľko finančných darov poslaných anonymne z účtu založeného v španielskej banke.
V Rusku pre zahraničných agentov platí aj Ficom naznačená povinnosť pri každom verejnom prejave informovať o udelenom statuse. Za porušenie hrozia až existenčné pokuty, ak sa nálepkou agenta nepreukážu opakovane, trest bude v podobe niekoľkoročného odňatia slobody.
„V Rusku bol zákon o zahraničných agentoch prijatý s cieľom preniesť zodpovednosť za existujúce vnútropolitické problémy na vonkajších aktérov,“ vysvetlil pre Pravdu ruský politológ a prezident Nadácie Petrohradská politika Michail Vinogradov. „Následne prideľovanie statusu zahraničného agenta zmenilo cieľ a dnes ho dostavajú tí, ktorí sa súčasnej vláde jednoducho nepáčia,“ povedal.
Smer podrobnosti tají
Fico vo video s kritikou TIS uviedol, že povinnosť preukazovať sa statusom zahraničného agenta chce zaviesť, aby „každá Slovenka, každý Slovák vedeli, čiu pieseň tá mimovládka spieva”. Aj keď líder Smeru túži po akomsi biči na neziskové organizácie vyše piatich rokov, detaily potrebnej legislatívy nepribližuje.
Strana Smer nereagovala na žiadosť Pravdy o vysvetlenie podrobností k tomu, aké požiadavky zákon bude obsahovať, aby organizácia bola uznaná za zahraničného agenta. K téma sa zatiaľ nechcel vyjadriť ani nádejný minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).
„Vláda ešte nebola vymenovaná, akékoľvek moje vyjadrenie v tejto chvíli by bolo predčasné, a to najmä z dôvodu, že všetky zámery budúcej vlády budú obsiahnuté v programovom vyhlásení, o ktorom budete informovaní,” reagoval na otázky.
Čítajte viac Prezidentka nevymenuje Huliaka za ministra životného prostredia. SNS trvá na svojej nominácii
Nastupujúca vláda by sa možno pri tvorbe zákona mohla inšpirovať susedmi. Maďarská vláda totiž avizovala, že na jeseň predloží do parlamentu návrh, ktorý má chrániť krajinu pred ohrozením jej suverenity. Bude to druhý pokus vlády Viktora Orbána o zavedenie svojej verzie zákona o zahraničných agentoch. Prvý prepadol v roku 2020, kedy Európsky súd vyslovil, že maďarský zákon nie je zlučiteľný s európskym právom.
Podľa nového návrhu do ústavy a trestného zákona zakomponujú pravidlá na obmedzenie činnosti „novinárov, pseudocivilistov a dolárových politikov financovaných zo zahraničia“. Inštitút XXI. Század Intézet, ktorý je blízky maďarskej vláde, predtým definoval ako riziko pre suverenitu maďarské médiá ako sú RTL, Slobodná Európa či Átlátszó. V analytickom článku konštatoval, že ich prevádzkové náklady pokrývajú zahraničné zdroje od 25 do 100 percent. Suverenitu Maďarska majú ohrozovať aj orgány a tendre Európskej únie, veľvyslanectvá Holandska a Spojených štátov, všetky zahraničné nadácie, vládne agentúry, veľké korporácie či neziskové organizácie, ktoré akýmkoľvek spôsobom finančne podporili tieto médiá.
Maďarské médiá upozorňujú, že podobná legislatíva že podobná legislatíva (Zákon o zahraničných agentoch) existuje v Rusku a slúži na stigmatizáciu médií využívajúcich aj zahraničné finančné zdroje. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu minulý rok konštatoval, že je v rozpore s medzinárodnými dohovormi.